V súčasnosti prechádza obec Lietavská Lúčka dôležitým procesom tvorby svojho strategického dokumentu - Územného plánu obce (ÚPN-O). Tento proces je kľúčový pre budúci rozvoj a funkčné využitie územia obce a je regulovaný zákonom č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, známeho aj ako zákon EIA.
Proces posudzovania vplyvov na životné prostredie
Obec Lietavská Lúčka, ako obstarávateľ strategického dokumentu, oznámila verejnosti začatie verejného prerokovania Správy o hodnotení strategického dokumentu a návrhu strategického dokumentu „Územný plán obce (ÚPN-O) Lietavská Lúčka, návrh“. Toto oznámenie bolo zverejnené v súlade s § 11 ods. 3 a 4 zákona EIA.
Okresný úrad Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia, začal proces povinného hodnotenia strategického dokumentu na základe predloženého návrhu. V zmysle § 8 zákona EIA, po prerokovaní návrhu rozsahu hodnotenia, ktorý sa uskutočnil dňa 28.09.2018, bol určený rozsah hodnotenia strategického dokumentu. Tento rozsah je neoddeliteľnou súčasťou celého procesu a je priložený k oficiálnym dokumentom.
Verejnosť a jej práva v procese tvorby ÚPN
Zákon EIA garantuje verejnosti aktívnu účasť v tomto procese. Podľa § 10 ods. 3 zákona EIA, do správy o hodnotení strategického dokumentu možno nahliadnuť, robiť si z neho výpisy, odpisy alebo na vlastné náklady zhotoviť kópie. Tieto úkony je možné vykonať na Obecnom úrade Lietavská Lúčka počas jeho stránkových hodín.
Správa o hodnotení strategického dokumentu a samotný návrh strategického dokumentu sú verejnosti sprístupnené najmenej 21 dní od zverejnenia oznámenia, v súlade s § 11 ods. 2 zákona EIA. Toto ustanovenie zabezpečuje dostatočný časový priestor pre oboznámenie sa s dokumentmi.
Verejnosť má tiež možnosť doručiť svoje písomné stanovisko. Podľa § 12 ods. 2 zákona EIA, toto stanovisko je potrebné doručiť na adresu Okresného úradu Žilina, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenia ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia, Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina. Lehota na doručenie stanoviska je najneskôr do 21 dní odo dňa zverejnenia informácie o správe o hodnotení strategického dokumentu podľa § 11 ods.
Čo je územný plán obce?
Termín „územný plán“ sa často spomína v odbornej aj laickej diskusii. Jeho význam je zásadný pre rôzne subjekty - od malých stavebníkov rodinných domov, cez developerov pri rozsiahlych územiach, až po politikov a občanov. Zákon č. 50/1976 Zb. definuje územný plán obce ako jeden zo stupňov územnoplánovacej dokumentácie.
Podľa § 8 ods. 1 uvedeného zákona: „Územnoplánovacia dokumentácia komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, zosúlaďuje záujmy a činnosti ovplyvňujúce územný rozvoj, životné prostredie a ekologickú stabilitu a ustanovuje regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia.“ V podstate, územný plán obce určuje, ako má byť územie obce usporiadané, aké funkcie v ňom budú primárne umiestnené a aké pravidlá platia pre jeho rozvoj.
Potreba aktualizácie územných plánov
Práca s územnými plánmi je komplexná, pretože s nimi pracujú subjekty s rôznorodými záujmami. Je prirodzené, že v takom rozsiahle pripravenom materiáli sa môžu objaviť rôzne interpretácie jeho častí. Čas a prirodzený vývoj majú vplyv aj na aktuálnosť územného plánu. Obce a mestá sa rozvíjajú, menia sa trendy a potreby v území.
Ak je územný plán spracovaný veľmi detailne s veľkým množstvom presne definovaných funkcií, existuje vysoká pravdepodobnosť, že po určitej dobe nebude vyhovovať aktuálnym požiadavkám samosprávy ani vlastníkov pozemkov. Stavebníci potom často vyzývajú na flexibilitu územného plánu.
Stavebný zákon na túto skutočnosť pamätá. Orgán územného plánovania má zákonom uloženú povinnosť starať sa o tento nástroj, konkrétne „sústavne sleduje, či sa nezmenili územno-technické, hospodárske a sociálne predpoklady, na základe ktorých bola navrhnutá koncepcia organizácie územia“ (§ 30 ods. Stavebného zákona). Stavebný zákon teda priamo predpokladá, že sa územný plán bude aktualizovať.
Iniciatíva obstarávateľa a prax na Slovensku
Každý obstarávateľ by mal konať z vlastnej iniciatívy a aktualizovať územný plán na základe vlastného vyhodnocovania meniacich sa podmienok. Tieto podmienky zahŕňajú nielen stav prostredia a prijatú koncepciu funkčného využívania a priestorového usporiadania, ale aj meniace sa potenciály územia. Meniace sa požiadavky a podmienky by sa mali posudzovať a následne by sa zmenami a doplnkami územného plánu mal upravovať či upresňovať právny stav určujúci možnosti využitia územia.
Vzhľadom na to, že zákon nespresňuje túto povinnosť, v praxi na Slovensku môžeme sledovať rôzne riešenia - od jednoduchého vyhlásenia, že územný plán bol preskúmaný, až po vypracovanie analytického dokumentu s návrhmi na ďalší postup. Pri príprave nového zákona bola táto činnosť výrazne posilnená a formálne aj procedurálne stanovená.
Príkladom z praxe je aj situácia v Bratislave. Štúdia umiestnenia nájomného bývania na území Bratislavy - urbanistická štúdia - návrh zadania z novembra 2019 (zverejnená 20.12.2019) poukázala na nedostatky v aktualizácii územného plánu. Doterajšia prax v Bratislave ukazuje, že mesto si túto povinnosť doteraz neveľmi plnilo a územný plán sa prakticky neaktualizoval. Správy o pravidelnom preskúmaní územného plánu nie sú verejnosti dostupné. Posledný balík zmien a doplnkov sa zaoberal zmenami súvisiacimi s výstavbou D4 a R7.
„Dnešná situácia by sa dala stručne zhodnotiť konštatovaním, že vývoj predbehol plán,“ konštatuje Juraj Suchánek. „Mesto ako orgán územného plánovania tak stojí pred neľahkou úlohou. Ideálnym stavom by bolo čo najrýchlejšie aktualizovať existujúci územný plán. Možnosti jeho aktualizácie sú ale historicky dané jeho zadaním, ktoré siaha do minulého tisícročia. Ak má prekročiť vlastný tieň, riešením je len príprava nového územného plánu. Pri meste veľkosti Bratislavy však ide o mimoriadne náročný proces v odhadovanej dĺžke viacerých volebných období.“
Efektívny systém zmien a doplnkov
Žiadne hlavné mesto si nemôže dovoliť čakať 10 rokov na nový územný plán a posudzovať v tomto období novú výstavbu podľa zjavne neaktuálneho, aj keď právne platného územného plánu. Keďže toto „prechodné“ obdobie môže trvať aj 10 rokov, je potrebné nastaviť systém prijímania zmien a doplnkov tak, aby bol celý proces efektívny a aby v čo najkratšom čase reagoval na potrebu zmien.
Práve regulačná stránka je určujúca pri rozhodovaní o využití územia. Kvalita a aktuálnosť územného plánu je jedným zo základných predpokladov s výrazným vplyvom na povoľovanie novej výstavby. Aktualizovaný stav územného plánu je preto nevyhnutným predpokladom kvalitnej regulácie, ktorá má priamy dosah na život a fungovanie mesta. To, že neaktuálny územný plán komplikuje zámery aj samotného hlavného mesta (konkrétne pri rozvoji nájomného bývania), potvrdzuje aj „Štúdia umiestnenia nájomného bývania na území Bratislavy“, ktorá bola zverejnená dňa 20. 12. 2019 s lehotou na pripomienkovanie do 31. 1.