Územný plán obce Biely Kostol: História, vývoj a budúcnosť

Obec Biely Kostol, s bohatou históriou siahajúcou až do obdobia kráľa Bela IV., je dnes dynamicky sa rozvíjajúcou obcou s vlastnou samosprávou, ktorá si úzko udržiava vzťahy s blízkou Trnavou. Jej územný plán, ako kľúčový dokument pre usmerňovanie rozvoja, prešiel v priebehu rokov viacerými zmenami a doplnkami, odrážajúcimi meniace sa potreby a ambície obce. Pochopenie jeho vývoja nám umožňuje nahliadnuť do minulosti, súčasnosti a predstáv o budúcnosti Bieleho Kostola.

Historické korene a formovanie obce

Dejiny Bieleho Kostola sú neoddeliteľne spojené s históriou mesta Trnava. Archeologické nálezy v katastri obce svedčia o jej dávnom osídlení. Už v roku 1244 kráľ Belo IV. spomína zem, o ktorej sa predpokladá, že bola neskorším Bielym Kostolom. V popise pápežských desiatkov sa objavuje názov Alba Ecclesia, čo v preklade znamená Biely Kostol. Postupom času sa objavovali aj maďarské a nemecké pomenovania ako Weisskirchen. Obec viackrát menila svojich zemepánov. V roku 1479 polovicu majetkov prevzal Juraj Čech z Lefantoviec a neskôr daroval Biely Kostol trnavským klariskám. Panovník Vladislav II. v roku 1493 odovzdal časť majetkov grófovi Petrovi zo Sv. Jura a Pezinka a rybník v Kamennom Mlyne Pavlovi Holému. V minulosti patrila obec aj majetkom rodu Esterháziovcov, ktorí ju neskôr darovali jezuitom. V roku 1831 obec zasiahla cholera, ktorej podľahlo 38 ľudí. V roku 1948 bol obecný majetok, vrátane strieborného pokladu Bratislavskej stolice (11 zlatých a 40 grajciarov), odovzdaný Československej republike. V roku 1950 bola časť majetku pridelená Jednotnému roľníckemu družstvu (JRD) a časť obyvateľom. Počas histórie obec zažila aj ničivé udalosti, ktoré ju zničili.

V novodobej histórii, začiatkom roka 1939, sa začala príprava na stavbu nového kostola, ktorý bol neskôr požehnaný Mons. ThDr. A. Lazíkom. Vďaka svojej polohe a rozvoju sa Biely Kostol stal dnes samostatnou obcou s vlastnou správou, pričom jeho rozvoj sa nezastavil. V roku 1971 bolo v obci postavených 253 domov a dnes má obec vyše 1200 obyvateľov, pričom v niektorých lokalitách pribúdajú aj rodinné domy. V súvislosti s rozvojom došlo aj k presunu časti infraštruktúry do intravilánu obce, čo viedlo k takmer stopercentnému nárastu počtu obyvateľov. V oblasti sa často používa termín PARNAS, ktorý označuje špecifickú lokalitu s rozlohou 9 hektárov, kde sa plánuje výstavba rodinných domov. Rozvoj obce zahŕňa aj budovanie cyklistických chodníkov a plánuje sa výstavba rekreačného golfového areálu. Vďaka posilneniu spojenia s mestom Trnava prostredníctvom mestskej hromadnej dopravy sa dostupnosť a prepojenie obce s krajským mestom značne zlepšilo.

Čo je to územný plán a jeho význam?

Územný plán obce je základným nástrojom územného plánovania, ktorý definuje pravidlá pre využívanie územia a určuje, kde a čo možno stavať. Jeho hlavným cieľom je usporiadať územie obce, určiť zásady jeho využívania a koordinovať rôzne činnosti v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja. Územný plán slúži ako záväzný dokument pre stavebné úrady, ktoré môžu povoliť len také stavby, ktoré sú s ním v súlade a spĺňajú stanovené podmienky. Schvaľuje ho obecné alebo miestne zastupiteľstvo, ktorého poslanci sú za jeho obsah zodpovední. Územný plán obce je verejne prístupný na každom stavebnom úrade a musí byť zverejnený ako všeobecne záväzné nariadenie (VZN).

Územný plán obce detailne ustanovuje:

• Zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce, vrátane nadväznosti na okolité územia.
• Prípustné, obmedzené a zakázané funkčné využívanie jednotlivých plôch.
• Zásady a regulatívy starostlivosti o životné prostredie, územného systému ekologickej stability a tvorby krajiny, vrátane vymedzenia plôch zelene.
• Zásady a regulatívy ochrany a využívania prírodných zdrojov, kultúrno-historických hodnôt a významných krajinných prvkov.
• Hranice medzi zastavaným územím obce (alebo územím určeným na zastavanie) a ostatným územím obce.
• Zásady a regulatívy verejného dopravného, technického a občianskeho vybavenia.
• Plochy určené pre verejnoprospešné stavby, asanácie a chránené časti krajiny.

Schválený územný plán obce je uložený v obci, na stavebnom úrade a na krajskom stavebnom úrade. Každé následne vydané územné a stavebné povolenie musí rešpektovať jeho podmienky. Stavebný úrad je zo zákona povinný odmietnuť povolenie na stavbu, ktorá by bola v rozpore s územným plánom.

Pôvodný Územný plán obce Biely Kostol (2007)

Do konca 20. storočia nemala obec Biely Kostol k dispozícii územnoplánovaciu dokumentáciu, ktorá by ju adekvátne pripravila na porevolučný stavebný boom. Práce na Územnom pláne obce (ÚPN-O) sa začali v roku 2005. Zámery obecného zastupiteľstva boli v podstate premietnuté do tohto plánu, s výnimkou lokalít ROZBEHY a ZA CINTORÍNOM, ktoré boli zamietnuté pre príliš veľký záber pôdy, no naďalej sa s nimi rátalo do budúcnosti. Naopak, bola schválená lokalita NA LÚKACH (ulica Potočná).

Územný plán bol schválený uznesením Obecného zastupiteľstva č. 37/2007 zo dňa 14. marca 2007. Záber nových lokalít bol pomerne rozsiahly - plocha nových zón sa rovnala približne polovici dovtedajšieho intravilánu obce. To vytvorilo podmienky pre výrazný nárast počtu obyvateľov, predpokladaný k cieľovému roku 2020 na viac ako 3000, zatiaľ čo v roku 2005 mala obec 1230 obyvateľov. V súčasnosti (v čase uvedenom v zdroji) sa obec nachádza približne v polovici návrhového obdobia s počtom okolo 1600 obyvateľov. Autori plánu mali jednu vážnu výhradu - k uplatneniu bytoviek v návrhu, paradoxne, práve tie odštartovali práce na ÚPN-O.

Pôvodný ÚPN-O zahŕňal okrem iného tieto grafické časti:

• 01 - Širšie vzťahy
• 02 - Komplexné priestorové a funkčné usporiadanie územia
• 03 - Verejné dopravné vybavenie
• 04 - Energetika a spoje
• 05 - Vodné hospodárstvo
• 06 - Ochrana prírody a tvorba krajiny
• 07 - Pôdny fond
• 08 - Schéma záväzných častí

K plánu bola priložená aj textová časť.

Zmeny a doplnky ÚPN-O: Reakcia na vývoj

Územný plán obce Biely Kostol prešiel v priebehu rokov niekoľkými zmenami a doplnkami, ktoré reflektovali aktuálne potreby a požiadavky obce, ako aj príchod nových investorov a zmeny v spoločensko-hospodárskych podmienkach.

Prvá zmena (Zmeny a doplnky ÚPN-O č. 01/2008)

Už dva roky po schválení pôvodného plánu sa objavil investor, ktorý získal približne 30 hektárov územia za bývalým areálom JRD. Investor požadoval zahrnutie tohto územia do územného plánu. Na základe tejto požiadavky bola predložená prvá zmena územného plánu, ktorá na tomto území navrhovala výstavbu rodinných domov v lokalite PRI HÁJOCH. Zmena bola schválená až uznesením Obecného zastupiteľstva č. 04/2010 zo dňa 7. januára 2010. V rámci spracovania tejto prvej zmeny boli zakomponované aj ďalšie zámery: prestavba PIONIERSKEHO NÁMESTIA a vytvorenie lokality ZA RYBNOU (čo predstavovalo umožnenie výstavby v dlhých záhradách na Rybnej ulici s presmerovaním dopravného napojenia budúcich Podolkov mimo jestvujúcu zástavbu).

Táto zmena priniesla aktualizácie vo všetkých grafických častiach pôvodného plánu, vrátane širších vzťahov, komplexného priestorového a funkčného usporiadania územia, verejného dopravného vybavenia, energetiky a spojov, vodného hospodárstva, ochrany prírody a tvorby krajiny, pôdneho fondu a schémy záväzných častí. K zmene bola pripojená aj aktualizovaná textová časť.

Druhá zmena (Zmeny a doplnky ÚPN-O č. 02/2009)

Paradoxne, rok predtým ako bola schválená prvá zmena (kvôli komplikovanému schvaľovaciemu procesu), bola schválená druhá zmena územného plánu. Predmetom tejto zmeny bola jediná lokalita - PARNAS. Účelom bolo zmeniť funkčné využitie časti tohto územia, konkrétne tej časti, kde boli pôvodne navrhované bytové domy. Zmena, schválená uznesením Obecného zastupiteľstva č. 69/2009 z 27. mája 2009, znížila pôvodný počet bytových domov z jedenástich na sedem a upravila parceláciu v katastri. Z plánovaných jedenástich bytových domov boli zrealizované dva. Pôvodný rozsah výstavby sa tak prehodnotil a v súčasnosti je územie určené na bývanie v bytových domoch, rodinných domoch a na občiansku vybavenosť.

Druhá zmena priniesla tiež aktualizácie vo všetkých grafických častiach plánu, pričom oproti pôvodným verziám sa objavili upravené výkresy. K zmene bola priložená aj textová časť.

Tretia zmena (Zmeny a doplnky ÚPN-O č. 03/2012)

Tretia zmena mala menší rozsah a jej predmetom bolo upresnenie funkčného využitia časti areálu bývalého PD (Poľnohospodárske družstvo) a zástavby v lokalite Podolky. Táto zmena priniesla aktualizácie v špecifických výkresoch, ako sú legenda, komplexné priestorové usporiadanie územia (KPÚ) a tabuľka pôdneho fondu. Bola vypracovaná aj nová textová a záväzná časť zmeny. Pre lepšiu prehľadnosť bol k dispozícii aj hlavný výkres ÚPN-O v aktuálnom stave k roku 2014, ktorý odrážal všetky dovtedajšie zmeny a doplnky.

Štvrtá zmena (Zmeny a doplnky ÚPN-O č. 04/2019)

Dôvodom pre obstaranie štvrtej zmeny územnoplánovacej dokumentácie bola zmena spoločenských a hospodárskych pomerov, ktoré ovplyvnili požiadavky na aktivity a činnosti v území. Návrh zmeny vznikol na podnet obce a súkromných majiteľov pozemkov. Táto zmena sa týkala viacerých aspektov územného plánovania, vrátane širších vzťahov, zastavaného územia, verejného dopravného vybavenia, energetiky, vodného hospodárstva, ochrany prírody a tvorby krajiny, výkresu pôdy a záväznej časti riešenia verejnoprospešných stavieb. K zmene boli priložené textová časť (smerná aj záväzná časť).

Piata zmena (Zmeny a doplnky ÚPN-O č. 5/2022)

Hlavným cieľom piatej zmeny bolo aktualizovať územný plán v súlade s príslušnými paragrafmi zákona č. 50/1976 Z.z. Táto aktualizácia je kľúčová pre ďalší rozvoj obce a zabezpečenie súladu s legislatívnymi požiadavkami.

Aktuálne výzvy a riešenia v obci

Okrem procesov spojených s územným plánovaním obec Biely Kostol čelí aj ďalším výzvam, ktoré aktívne rieši.

Problémy s odpadom na Potočnej ulici

Obec sa intenzívne zaoberá dlhodobým a komplexným problémom s odpadom na Potočnej ulici. Napriek dostatočnému počtu kontajnerov, vrátane tých na triedený zber, dochádza k ich zneužívaniu ako nelegálnych skládok. Bolo zistené, že obyvatelia z inej časti obce (Na Výslní) nosia svoj odpad práve na Potočnú ulicu. Frekvencia vývozu odpadu firmou FCC je štandardná a postačujúca pre potreby obce.

Ako riešenie obec spracováva projekt na získanie dotácie z environmentálneho fondu na rozšírenie a obnovu zberného dvora, vrátane nákupu nových kontajnerov na separovaný zber. Zároveň bola firme CERE Invest zadaná požiadavka na vytvorenie viacerých stanovíšť na ulici Na Výslní. Podmienkou pre zlepšenie situácie je zodpovedné správanie obyvateľov a investorov. Ak obyvatelia nebudú odpad odvádzať na určený zberný dvor a investor nevytvorí priestor pre kontajnery na Potočnej ulici, k náprave nedôjde. Ideálne by bolo oplotenie stanovíšť s prístupom len pre obyvateľov ulice, avšak priestorové možnosti sú obmedzené. Obec vlastní len chodníky a cestu, zvyšok pozemkov je v kompetencii investora.

Susedské spory

Obec sa vo svojej kompetencii zaoberá aj susedskými spormi, hoci ich priame riešenie nie je v jej právomoci. V jednom z prípadov sa starosta obrátil na súd po sťažnosti suseda, keďže dohoda medzi stranami nebola možná. Obec sa snaží vypočuť obe strany a zaujať stanovisko na základe faktov. V rámci obecného zastupiteľstva boli prerokované aj vyjadrenia dotknutých strán, ktoré boli zaznamenané v zápisnici. Je dôležité zdôrazniť, že zápisnica vyjadruje slová konkrétnych osôb a nie názor starostky či poslancov.

Starostka obce Iveta Paulová sa aktívne angažuje v riešení problémov obce a snaží sa o zlepšenie komunikácie s občanmi. V tomto smere plánuje zaviesť novú mobilnú aplikáciu, podobnú tej, ktorú využíva aj Trnava. Táto aplikácia umožní občanom v prípade problémov odoslať fotografiu s informáciou a sledovať priebeh riešenia problému.

Prehľad zmien ÚPN-O Biely Kostol v kocke

tags: #uzemny #plan #obce #biely #kostol