Kurima, obec s bohatou históriou a malebnou polohou, sa nachádza v Prešovskom kraji, v okrese Bardejov. Jej meno sa prvýkrát objavilo v písomných záznamoch už v roku 1270, čo svedčí o dlhej tradícii osídlenia v tejto oblasti. Obec je súčasťou regiónu Horný Šariš a tvorí prirodzené ťažisko mikroregiónu Stredná Topľa, založeného s cieľom užšej hospodárskej spolupráce viacerých obcí. Tento región, charakteristický svojou členitou krajinou a vysokou lesnatosťou, ponúka ideálne podmienky pre život a rozvoj, ako aj pre bohaté zastúpenie fauny a flóry.
Geografické a Geomorfologické Charakteristiky
Z geomorfologického hľadiska sa Kurima rozprestiera v podcelku Kurimská brázda, ktorá je súčasťou Ondavskej vrchoviny a pohoria Nízke Beskydy. Toto pohorie, známe aj ako Beskydy, je charakteristické svojou flyšovou stavbou. Územie Nízkych Beskýd sa rozprestiera v oblasti flyšového pásma, čo znamená, že je budované zväčša flyšovými horninami, medzi ktoré patria hlavne pieskovce, ílovce a ílovité bridlice, ktoré sa formovali v období paleogénu. Typickým znakom flyšového pásma je zriedkavý výskyt vyčnievajúcich skál, nakoľko takmer celý flyš je pokrytý vrstvou zvetraných hornín.
Bytová zástavba obce sa situuje na pravej strane riečnej nivy a terasy rieky Tople. Priemerná nadmorská výška sa pohybuje okolo 214 metrov nad morom. Najnižší bod katastrálneho územia sa nachádza na riečnej nive Tople, dosahujúcej 205 metrov nad morom. Naopak, najvyšší bod predstavuje kóta s výškou 442 metrov nad morom na severovýchodnom okraji katastra, južne od kóty Veľký prieloh.
Klimatické Podmienky a Vodné Toky
Kurima sa rozprestiera v teplej podnebnej oblasti, ktorá je charakteristická vysokým počtom letných dní. Ročne tu zaznamenávame v priemere 50 a viac letných dní s teplotou rovnou alebo vyššou ako 25°C. Priemerné ročné teploty sa pohybujú v rozmedzí 8 až 10°C, čo vytvára príjemné prostredie pre život.
Jednoznačne najvýznamnejším vodným tokom v katastrálnom území obce je rieka Topľa. Táto rieka má viacero krátkych, prevažne konštantných prítokov z ľavej aj pravej strany. Najdominantnejším prítokom je potok Kožanka, ktorý sa síce vlieva do Tople v susednej obci Kučín, ale odvodňuje aj kurimské chotárne časti. Rieka Topľa a jej prítoky zohrávajú kľúčovú úlohu v ekosystéme regiónu, zabezpečujúc dostatok vlahy pre flóru a faunu.
Pôdna Pokrývka a Vegetačné Spoločenstvá
Pôdna pokrývka v oblasti Kurimy sa formovala na horninách, ktoré podliehali intenzívnemu zvetrávaniu. Najväčšie zastúpenie z klasifikovaných pôdnych typov má hnedozem, resp. hnedá pôda. Hnedozeme sú pôdy, ktoré majú spravidla horšie fyzikálno-biologické vlastnosti a preto sa nevyznačujú vysokou úrodnosťou. Z ďalších typov pôd je tu značne zastúpená kambizem so všetkými svojimi subtypmi. Kambizeme sú pôdy, ktoré sa nachádzajú v štádiu stredného vývoja. Taktiež je tu zastúpený kultizem, pôdny typ výrazne ovplyvnený obrábaním a zúrodňovaním. V blízkosti vodných tokov, ako je rieka Topľa, sa nachádzajú fluvizeme a pseudogleje. Fluvizeme sú pôdy, ktoré vznikli na nivných sedimentoch a pseudogleje sú pôdy s obmedzeným prístupom vzduchu.
Kurimský chotár patrí do beskydského východného floristického obvodu a v rámci neho do rastlinného spoločenstva dubovo-hrabových a bukovo-jedľových lesov. V oblasti sa vyskytujú aj lužné lesy, ktoré sa formujú v záplavových územiach riek. Tieto lesné spoločenstvá sú domovom pre širokú škálu rastlinných druhov, ktoré prispievajú k biodiverzite regiónu.
Fauna a Živočíšne Spoločenstvá
Kurimská fauna spadá do provincie živočíšnych spoločenstiev nižšie položených zmiešaných karpatských lesov. Oblasť sa vyznačuje členitejším terénom, vysokou lesnatosťou a teda aj bohato zastúpeným živočíšstvom. V lesoch a na lúkach žijú rôzne druhy cicavcov, ako sú jelene, srnce, diviačie zvery, líšky, ale aj menšie živočíchy ako veverice a zajace. V oblasti sa vyskytujú aj rôzne druhy vtákov, od drobných spevavcov až po dravce, ako sú jastraby a sovy. V blízkosti vodných tokov môžeme nájsť obojživelníky a plazy. Bohatstvo fauny je priamym dôsledkom zachovalého prírodného prostredia a dostatku potravy a úkrytov, ktoré táto oblasť poskytuje.
Demografický Vývoj a Štruktúra Obyvateľstva
Vývoj počtu obyvateľov v Kurime od roku 2003 do roku 2022 mal striedavo rastúcu a klesajúcu tendenciu. Najväčší pokles obyvateľstva bol zaznamenaný v roku 2004, kedy obec mala 1072 obyvateľov. Naopak, najväčší prírastok bol v roku 2018, kedy počet obyvateľov dosiahol 1134. K 31. decembru 2022 žilo v obci 1104 obyvateľov. Hustota populácie predstavuje 68,91 obyvateľov na kilometer štvorcový, čo vykazuje nižšie hodnoty v porovnaní s priemerom Slovenskej republiky.
Z aspektu vekovej štruktúry dominuje obyvateľstvo v produktívnom veku, ktoré tvorí 67,38% z celkového počtu obyvateľov. Nasleduje obyvateľstvo v predproduktívnom veku s 19,45% a najmenšie zastúpenie majú obyvatelia v poproduktívnom veku, s 13,15%. Táto štatistika naznačuje, že obec nestarne, resp. starne pomalšie, keďže sa neustále obohacuje o nových mladých obyvateľov. Z celkového počtu obyvateľov je približne polovica ekonomicky aktívna, čo zodpovedá priemeru ekonomickej aktivity v bardejovskom okrese.
Vzdelanostná štruktúra obyvateľstva je charakteristická dominanciou populácie s plnoprávne ukončeným stredoškolským vzdelaním. Toto svedčí o tom, že obyvatelia Kurimy venujú pozornosť získavaniu odborných vedomostí a zručností potrebných na trhu práce.
Dokument o živote v obciach na dne dnešnej Domaše - prvá časť
Historický Vývoj a Pamiatky
Prvá písomná zmienka o obci Kurima pochádza z roku 1270. V tomto roku bola obec spomínaná v donačnej listine Štefana V. V roku 1329 vzniklo kurimské panstvo, ktoré patrilo rodu Fonyovcov. V polovici 14. storočia bola obec súčasťou Makovickej dŕžavy.
Významnou udalosťou v histórii obce bol vznik cechu čižmárov a obuvníkov a pohrebného cechu svätého v roku 1690, kedy Alžbeta Rákocziová udelila privilégiá. V roku 1703 Alžbeta Rákocziová nechala na kurimskom cintoríne postaviť rotundu.
Z ľudovej architektúry sa v obci zachovala pôvodná drevenica, ktorá svedčí o tradičnom spôsobe života v minulosti. V obci sa nachádzajú dva staré židovské cintoríny, pripomínajúce niekdajšiu židovskú komunitu. V katastri obce sa nachádzajú ešte dve kaplnky, z ktorých jedna bola postavená koncom 17. storočia ako rotunda. Kostol svätého Michala Archanjela je ďalšou významnou sakrálnou stavbou v obci.
V prvej polovici 15. storočia obec získala štatút mestečka. V období od 1920 do 1930 prebehla ďalšia vlna emigrácie do Ameriky. Epidémia cholery v roku 1831 zasiahla obec v období od 22. júna do 23. augusta. V roku 1915 sa v Kurime usadil tzv. "Zemplínsky uhorský richtár".
Obec Kurima má bohatú históriu, ktorá sa odráža v jej kultúrnom dedičstve a architektonických pamiatkach. Tieto pamiatky sú dôležitou súčasťou identity obce a svedectvom o živote jej obyvateľov v minulosti. Starostlivá ochrana týchto pamiatok je kľúčová pre zachovanie historického odkazu pre budúce generácie.
Územné Plánovanie a Rozvoj Obce
Územný plán obce Kurima, vypracovaný v roku 2015, predstavuje kľúčový dokument pre jej ďalší rozvoj. Tento plán definuje smerovanie rozvoja obce v oblasti bývania, infraštruktúry a ochrany životného prostredia. V rámci územného plánovania sa rieši aj otázka spoločného územného plánu pre viaceré obce, ako napríklad Marhaň, Dubinné, Hrabovec, Nemcovce, Porúbka, Kučín a Černina, čo naznačuje snahu o regionálnu spoluprácu a koordinovaný rozvoj.
Obec sa aktívne zapája do procesov územného plánovania, čo dokazujú aj informácie o ukončených konaniach týkajúcich sa územného plánu. Tieto procesy zahŕňajú stretnutia a prerokovania, ktoré umožňujú zapojenie verejnosti a zohľadnenie ich potrieb a pripomienok. Napríklad, 26. januára 2015 o 13:00 hodine sa konalo prerokovanie územného plánu. Dňa 4. júla 2011 bol podľa § 19b zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a o územnom obstarávaní v znení neskorších predpisov prerokovaný územný plán.
V obci sa tiež nachádzajú informácie o existencii slovanského sídliska zo 7. až 8. storočia, čo svedčí o dlhej histórii osídlenia v tejto lokalite a potenciáli pre archeologický výskum. Tieto informácie sú dôležité pre komplexné pochopenie historického vývoja územia a pre jeho plánovanie do budúcnosti.