Územný plán obce predstavuje kľúčový dokument, ktorý formuje budúcnosť rozvoja a využitia územia každej samosprávy. Jeho tvorba a následná aplikácia sú však procesy, ktoré sa nie vždy stretnú s bezvýhradným súhlasom obyvateľov alebo iných dotknutých strán. Čo ak je územný plán zle urobený, nezohľadňuje reálne potreby obyvateľov, alebo jeho aplikácia prináša nežiaduce dôsledky? Advokátska kancelária, ktorá sa stavebným právom zaoberá už dlhé roky, si je vedomá, že táto otázka sa rieši pomerne často pri zastupovaní klientov. Preto sme pripravili tento článok, aby sme vám poskytli komplexný prehľad o možnostiach preskúmania a napadnutia územného plánu obce a aby ste poznali svoje práva a možnosti.
Čo je to územný plán obce a aký je jeho charakter?
Definíciu územného plánu obce môžeme nájsť v zákone č. 50/1976 Zb. Obstarávateľom územného plánu obce je, ako to vyplýva aj zo samotného názvu, obec. Územný plán sa dá rozdeliť na dve časti: záväznú a smernú. V zmysle ust. § 13 ods. 3 písm. Všetko ostatné je smernou časťou.
Charakter územného plánu je podobný zákonu, resp. inému všeobecne záväznému pravidlu. To so sebou nesie viacero dôsledkov. Pekným príkladom je napríklad zákon. Súčasťou právneho poriadku SR sú viaceré zákony. V prípade však, že by bol nejaký zákon nastavený zle, tak prostriedkov na jeho zmenu máme viacero, avšak všeobecný súd samotný zákon zmeniť, ani preskúmať nemôže. Všeobecné súdy sú orgánmi aplikácie práva, čo v praxi znamená, že na zistený skutkový stav, prípadne skutočný stav aplikujú právne predpisy a na základe toho vydajú rozhodnutie. Aj keď by sa im napríklad zákon zdal zlý alebo nespravodlivý, tak do jeho znenia všeobecné súdy zasiahnuť nemôžu.
Územný plán obce je v zásade niečím podobným, teda ide o všeobecne záväzné pravidlo, ktoré nie je možné preskúmať všeobecným súdom. Územný plán obce nie je rozhodnutím o právach a právom chránených záujmoch jednotlivca, ale ide o dokument, ktorý po schválení obecným zastupiteľstvom má všeobecne záväzný charakter. Z uvedeného vyplýva, že územný plán nie je rozhodnutím správneho orgánu, ktorým by bolo zasiahnuté do subjektívnych práv fyzickej alebo právnickej osoby, a teda nejde o rozhodnutie, ktoré by bolo preskúmateľné všeobecným súdom.
Možnosti preskúmania a napadnutia územného plánu
Hoci všeobecné súdy nemôžu priamo preskúmať územný plán, neznamená to, že občania sú bezmocní. Existujú iné cesty, ako sa domôcť nápravy alebo preskúmania.
Podnet prokurátorovi
Fyzické osoby môžu v tomto smere podať podnet prokurátorovi, ktorý následne môže vo veci konať. Ust. Protestom môže prokurátor namietať napríklad rozpor uznesenia, ktorým bol územný plán obce schválený so zákonom, pričom, ak by tomuto vyhovené nebolo, tak môže prokurátor podať žalobu na súd v zmysle ust. § 45 ods. Prokurátor je oprávnený podať žalobu proti uzneseniu zastupiteľstva, proti ktorému podal protest, ktorému nebolo vyhovené.
Ústavný súd SR a Európsky súd pre ľudské práva
Taktiež je potrebné spomenúť, že mimo sústavy všeobecného súdnictva môže územný plán preskúmať Ústavný súd SR v konaní o súlade právnych predpisov alebo aj Európsky súd pre ľudské práva, prostredníctvom sťažnosti, avšak v takom prípade len za predpokladu, že sťažovateľ vyčerpá všetky vnútroštátne prostriedky nápravy.
Zmena územného plánu a nepravá retroaktivita
Dajte si tiež pozor na situáciu pri zmene územného plánu obce. Ak je totiž prijatý nový územný plán, tak podľa judikatúry platí, že ak bol územný plán prijatý vo forme všeobecne záväzného právneho predpisu, tak sa stal prameňom práva a momentom jeho účinnosti nastávajú účinky nepravej retroaktivity - to znamená, že musí byť aplikovaný na všetky ešte právoplatne neskončené konania, pokiaľ on sám nestanoví výnimky zo svojej aplikovateľnosti.
Územné plánovanie: Komplexný systém pre udržateľný rozvoj
Územné plánovanie je komplexným systémom, zaoberajúcim sa priestorovým usporiadaním a funkčným využitím územia, teda prevažne stavbou sídiel, dopravnou a technickou infraštruktúrou, ale takisto zachovávaním prírodných zložiek životného prostredia, ekologickej rovnováhy a kultúrnych a historických pamiatok. Cieľom územného plánovania je prostredníctvom vecnej a časovej koordinácie činností ovplyvňujúcich územný rozvoj krajiny vytvárať predpoklady trvalo udržateľného rozvoja.
Medzi hlavné úlohy územného plánovania patrí:
- Určovanie regulatív priestorového usporiadania a funkčného využívania územia.
- Určovanie potrebných asanačných, rekonštrukčných alebo rekultivačných zásahov do územia a určovanie spôsobu jeho ďalšieho využívania.
- Navrhovanie územno-technických a organizačných opatrení nevyhnutných na zlepšenie životného prostredia, dosiahnutie ekologickej stability a zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja.
Hierarchia územnoplánovacej dokumentácie
V územnoplánovacej dokumentácii môžeme badať prísnu hierarchiu, nakoľko ju tvoria:
a) Koncepcia územného rozvoja Slovenskab) Územný plán regiónuc) Územný plán obced) Územný plán zóny
Územnoplánovacia dokumentácia je základným nástrojom územného rozvoja a starostlivosti o životné prostredie Slovenskej republiky, regiónov a obcí. Koncepciu územného rozvoja Slovenska schvaľuje vláda nariadením, kým územný plán regiónu schvaľuje samosprávny kraj všeobecne záväzným nariadením a územný plán obce a zóny je schvaľovaný obcou rovnako všeobecne záväzným nariadením. Zákon upravuje postavenie jednotlivých dokumentácií, kladúc na vrchol záväznosti koncepciu územného rozvoja Slovenska, ktorý je určujúci pre ostatné časti územnoplánovacej dokumentácie (i keď zákon vyslovene ustanovuje len, že „Územný plán regiónu musí byť v súlade so záväznou časťou Koncepcie územného rozvoja Slovenska a vychádza zo smernej časti Koncepcie územného rozvoja Slovenska“).
Zákon rozlišuje záväznú a smernú časť územnoplánovacej dokumentácie. V Koncepcii územného rozvoja Slovenska sa ako záväzné vymedzujú zásady a regulatívy, ktoré usmerňujú požiadavky najmä odvetvových koncepcií na priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia Slovenskej republiky a jej regiónov v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja, ochrany životného prostredia, prírodného a kultúrneho dedičstva. Schvaľujúci orgán určí záväznú časť a smernú časť územnoplánovacej dokumentácie. V záväznej časti vždy určí verejnoprospešné stavby a chránené časti krajiny.
Časová platnosť a obsolentnosť územnoplánovacej dokumentácie
Územnoplánovacia činnosť je kontinuálna činnosť. Orgán územného plánovania, ktorý obstaráva územnoplánovaciu dokumentáciu, je podľa § 30 ods. 1 zákona povinný sústavne sledovať, či sa zmenili územno-technické, hospodárske a sociálne predpoklady, na ktorých základe bola navrhnutá koncepcia organizácie územia. Taktiež § 30 ods. 4 stavebného zákona zakotvuje povinnosť obce pravidelne, avšak najmenej raz za štyri roky preskúmavať územný plán, či nie sú potrebné jeho zmeny alebo doplnky alebo či netreba obstarať nový územný plán. V praxi by nemalo dochádzať k situáciám, že územný plán nie je použiteľný, pretože svojím riešením nezodpovedá existujúcim podmienkam v území, ak si teda obec ako orgán územného plánovania riadne plní svoje povinnosti vyplývajúce zo stavebného zákona. Tento stav však nezodpovedá skutočnosti, kedy je územný plán obsolentný.
Orgán územného plánovania, ktorý je povinný obstarávať územnoplánovacie dokumenty, má povinnosť udržiavať ich aktuálny stav a ukončiť ich platnosť možno len jej súčasným nahradením novou územnoplánovacou dokumentáciou. Ukončenie platnosti územnoplánovacej dokumentácie bez jej nahradenia novou by zároveň odporovalo princípu právnej istoty. V praxi tento postup však často vedie k tomu, že sa platný je považovaná taká územnoplánovacia dokumentácia, ktorej stav už nie je aktuálny. V ustanoveniach stavebného zákona preto nie je zakotvená možnosť ukončenia platnosti územného plánu bez jeho súčasného nahradenia územným plánom novým.
Konkrétne príklady a postupy
Územný plán mesta Košice (Územný plán hospodársko-sídelnej aglomerácie Košice, skrátene ÚPN-HSA) rieši celé územie mesta. Navrhnutý je v mierke 1 : 10 000, t.j. 1 cm na mape reprezentuje 100 m v skutočnosti. Územný plán zóny (ÚPN-Z) upravuje využitie konkrétnej časti územia mesta (napr. mestskej časti), pričom vychádza z územného plánu mesta a reguluje využitie jednotlivých pozemkov v rámci riešeného územia. Sú spracované v mierke 1 : 2 000 (1 cm predstavuje 20 m) alebo 1 : 1 000 (1 cm predstavuje 10 m).
Čo môžem postaviť na svojom pozemku?
Základnú informáciu o možnostiach výstavby určuje územný plán mesta Košice - Územný plán hospodársko-sídelnej aglomerácie Košice (skrátene ÚPN-HSA), ktorý vo viacerých lokalitách spresňuje alebo dopĺňajú územné plány zón. Všetky územné plány zón sú zobrazené v aplikácii Gisplan po zvolení príslušnej vrstvy sa na mape mesta zobrazí príslušný územný plán zóny.
Takáto situácia je spravidla výsledkom nejakého historického vývoja. Nie v každej situácii je zmena možná, niektoré pozemky nie sú vhodné na výstavbu z objektívnych dôvodov, ako sú napr. zosuvy, záplavy, hluk a pod. V niektorých prípadoch je pre komunitu na danom území dôležitá funkcia dopravy alebo zelene, napr. v prípade dôležitých ciest, ktorých trasu objektívne nie je možné meniť, chránených území, dôležitých biokoridorov, biocentier a pod.
Môj pozemok sa nachádza na „bielej ploche“ v územnom pláne. Takzvané „biele plochy“ spravidla označujú v územnom pláne mesta Košice poľnohospodársky využívané územie, v niektorých prípadoch aj územie, o ktorého využití sa uvažovalo, ale zatiaľ do územného plánu nebolo začlenené (v legende označené ako “územná rezerva”).
Proces zmien a doplnkov územného plánu
Mesto je povinné pravidelne preskúmavať územné plány a najmenej raz za 4 roky vyhodnotiť ich aktuálnosť. Zmeny územného plánu musia byť v súlade s jeho zadaním, podľa ktorého sa tvoril územný plán mesta a zóny, najmä s jeho hlavnými cieľmi. Zmeny nie sú vynútiteľné, ale mali by byť riadne odôvodnené zmenou územno-technických, hospodárskych alebo sociálnych predpokladov, z ktorých sa vychádzalo pri schvaľovaní územného plánu. Dôvodom na zmenu územného plánu tiež môže byť zmena nadradenej dokumentácie (napr. Požiadavky na zmenu alebo doplnenie územných plánov ÚHA vyhodnocuje až po uplynutí dlhšieho obdobia - spravidla min. Každá z požiadaviek prejde interným hodnotiacim procesom, kde sa posudzuje vhodnosť navrhovaných zmien a doplnkov a taktiež ich dôsledky a dopady na rôzne oblasti života v území (napr. Zmeny a doplnky, ktoré budú vyhodnotené ako vhodné sa zaradia do balíka zmien a doplnkov.
Obstarávateľ zastrešuje administratívne procesy vyplývajúce zo stavebného zákona, tvorbu zadania ako aj proces pripomienkovania zmien a doplnkov územného plánu. Spracovateľ na základe zadania a príp. V rámci pripomienkovania sú oslovené štátne inštitúcie, správcovia inžinierskych sietí a ďalšie dotknuté fyzické a právnické osoby. Pripomienkovať však môže každý občan, aj bez vzťahu k riešenému územiu. Všetky zozbierané pripomienky obstarávateľ následne vyhodnotí. Neakceptované pripomienky sa opätovne prerokujú s ich odosielateľmi. Spracovateľ na základe vyhodnotenia vypracuje návrh zmien a doplnkov územného plánu, resp. Po úspešnom ukončení procesov zastrešených obstarávateľom a spracovateľom zmien a doplnkov, resp. Ak mestské zastupiteľstvo predložený návrh územného plánu schváli, prebehne jeho formálna úprava, podpis zo strany primátora a jeho distribúcia na stavebné úrady. Následne, po uplynutí potrebných lehôt začína platnosť územného plánu, resp.
Oddelenie ÚHA poskytuje, resp. informácie o názvoch ulíc, námestí a verejných priestranstiev, resp. Útvar hlavného architekta mesta Košice nedisponuje informáciami o presnom vedení všetkých inžinierskych sietí na území mesta, preto takéto služby neposkytuje. Ak chcete vedieť v akej funkčnej ploche sa pozemok nachádza a na aký účel slúži, je potrebné požiadať o územnoplánovaciu informáciu. Ide spravidla o jednoduché stanovisko, ktoré obsahuje základné informácie z územného plánu mesta, resp. Žiadosť o vydanie územnoplánovacej informácie je možné si podať aj prostredníctvom formuláru Vydávanie územnoplánovacej informácie na Portáli elektronických služieb mesta Košice.
Ak ste rozhodnutí stavať, pred vypracovaním projektovej dokumentácie odporúčame požiadať o určenie architektonických a urbanistických regulatívov. Ide o podrobnejšie stanovisko, ktorá obsahuje záväznú reguláciu územia - výňatok z územnoplánovacej dokumentácie vzťahujúcej sa na dopytované parcely, resp. Tento druh vyjadrenia slúži najmä ako podklad pre projektanta na preukázanie súladu zámeru alebo projektovej dokumentácie s územným plánom mesta a s príslušným územným plánom zóny v zmysle vyhlášky č. 453/2000 Z. z., ktorá zostáva v platnosti a účinnosti do nadobudnutia účinnosti vykonávacích právnych predpisov vydaných na základe § 83 zákona č. 25/2025 Z. z. najneskôr do 31. Žiadosť o určenie architektonických a urbanistických regulatívov pre výstavbu je možné si podať aj prostredníctvom formuláru Určenie architektonických a urbanistických regulatívov pre výstavbu na Portáli elektronických služieb mesta Košice.
Územný plán definuje v záväzných aj smerných častiach (výkresy a textová časť) územno-technické, urbanistické, architektonické a environmentálne požiadavky na umiestňovanie stavieb a ich projektovanie a uskutočňovanie zákon č. 200/2022 z.z. Môže ísť o požiadavky na urbanistickú štruktúru, kompozíciu, osnovu, odstupy od biokoridorov, ochranných pásiem a pod., či rôzne iné. Podľa charakteru a typu stavby, jej umiestnenia a pod. je potrebné v projektovej dokumentácii preukázať splnenie, resp. dodržanie urbanisticko-kompozičných zásad (urbanistická štruktúra a intervenčné zásahy do nej), dopravno-urbanistických, krajinno-kompozičných a iných zásad uvedených v záväznej časti príslušného územného plánu.
Záväzné stanovisko konštatujúce nesúlad
Pokiaľ je žiadosť podaná prostredníctvom Portálu elektronických služieb mesta Košice alebo poštou, resp. Dostali ste záväzné stanovisko, konštatujúce nesúlad. V prípade, že ste od ÚHA obdržali záväzné stanovisko konštatujúce nesúlad predloženej projektovej dokumentácii so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie, je potrebné ju prepracovať tak, aby riešenie návrhu bolo v súlade s platnou záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie. Zároveň máte možnosť podať odvolanie na regionálny úrad územného plánovania, ktorý preskúma záväzné stanovisko. Ak zistí, že bolo vydané v rozpore so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie, vydá nové záväzné stanovisko z hľadiska jeho súladu so záväznou časťou.
Kľúčové zmeny v oblasti územného plánovania a výstavby od apríla 2024
Reformou stavebnej legislatívy sa končí účinnosť skoro 50 rokov platného stavebného zákona (zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku). Od 1. apríla 2024 nadobudnú účinnosť nové predpisy o územnom plánovaní (zákon č. 200/2022 Z. z.) a nový zákon o výstavbe (zákone č. 201/2022 Z. z.). Zhrnuli sme najzásadnejšie zmeny, ktoré táto zmena prinesie.
Nový úrad a elektronizácia
Už 1. júna 2022 vznikol Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky a začiatkom roka 2023 prevzal úlohu ústredného orgánu štátu pre výstavbu a územné plánovanie. Jednou zo základných úloh Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR je prevádzka a správa pripravovaného informačného systému územného plánovania a výstavby. Jeho technický názov má byť URBION a má predstavovať digitálne rozhranie, v ktorom budú prebiehať všetky stavebné konania a konania týkajúce sa územného plánovania.
Okrem digitálneho rozhrania umožňujúceho priebeh konaní má URBION obsahovať všetky relevantné informácie o území Slovenskej republiky v digitálnej podobe. Cieľom informačného systému je postupne umožniť plnú digitalizáciu stavebných konaní tak, aby v nich už boli všetky relevantné informácie z verejných a iných registrov. URBION by preto mal obsahovať územnoplánovaciu dokumentáciu a záväzné stanoviská orgánov územného plánovania. Jeho súčasťou by mali byť aj dáta z katastra nehnuteľností a ďalších verejných registrov.
Územnoplánovacia dokumentácia pod novým pohľadom
Doterajšie stupne územnoplánovacej dokumentácie sú zachované. Novinkou je nový územný plán mikroregiónu. Územný plán mikroregiónu obstaráva samosprávny kraj na základe určenia územia v koncepcii územného rozvoja regiónu alebo ho môže obstarať po dohode na žiadosť viacerých obcí. Ak vymedzené územie zahŕňa viac samosprávnych krajov, tie sa dohodnú, ktorý z nich obstará územný plán. Územný plán mikroregiónu je zaujímavý aj preto, lebo obec je síce povinná mať územný plán obce, avšak táto povinnosť zaniká, ak je celé územie obce súčasťou územného plánu mikroregiónu.
Obce sa musia sústrediť na tvorbu svojich územných plánov. Ak obec má schválenú územnoplánovaciu dokumentáciu do 31.3.2024 musí byť nahradená územnoplánovacou dokumentáciou podľa novej úpravy, a to najneskôr do 31.3.2032; inak stratí platnosť od 1.4.2032. Obec, ktorá nemá územný plán, je povinná obstarať a schváliť územný plán obce do 31. marca 2032. Pokiaľ obec územný plán neschváli, bude v procese povoľovania stavby a povoľovania činnosti vydávať len vyjadrenie, ktoré bude mať len odporúčací charakter.
Tvorba územnoplánovacej dokumentácie: Zjednodušené fázy
Tvorbu územnoplánovacej dokumentácie možno po novom zhrnúť do štyroch fáz. Prvou je obstaranie a spracovanie podkladov. Druhou fázou sú prípravné práce a spracovanie zadania. Treťou fázou je obstaranie a spracovanie návrhu územnoplánovacej dokumentácie. Celý proces končí štvrtou fázou, teda prerokovaním a schválením návrhu územnoplánovacej dokumentácie.
Najzásadnejšie zmeny sú v tretej fáze pri spracovaní návrhu územnoplánovacej dokumentácie. Pri stanoviskách dotknutých orgánov a právnických osôb sa zavádza takzvaná fikcia súhlasu. Na podávanie stanovísk a vyjadrení im orgán územného plánovania určí lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako 30 dní. Pokiaľ sa v tejto lehote nevyjadria alebo, ak v tejto lehote nepožiadajú orgán územného plánovania o predĺženie lehoty o najviac 30 dní, tak sa predpokladá, že k návrhu územnoplánovacej dokumentácie nemajú pripomienky.
Zmenou prešla aj úprava podnetov na zmenu existujúcej územnoplánovacej dokumentácie. Orgán územného plánovania vyhodnocuje podnety buď ako opodstatnené alebo neopodstatnené. Neopodstatnené budú len také podnety, ktoré sú zjavne nerealizovateľné pre rozpor s verejným záujmom. Orgán územného plánovania informuje osobu, ktorá podnet podala do 30 dní od jeho doručenia. Nezaradenie podnetu alebo nečinnosť orgánu územného plánovania je preskúmateľná úradom, a to v lehote 30 dní.
Nové stavebné úrady a zjednodušený proces povoľovania stavieb
Od 1.4.2024 prechádza pôsobnosť stavebných úradov z obcí na štát. Po novom budú činnosť stavebných úradov plniť tzv. regionálne stavebné úrady (so sídlom v krajských mestách) a ďalšie detašované pracoviská (zriaďované podľa potreby). Výnimkou sú konania, ktoré začali a nedokončili sa na obciach do 1.4.2024. Tieto sa dokončia na týchto stavebných úradoch podľa súčasne platného „starého“ stavebného zákona.
Terajší stav povoľovania stavieb, kedy sme rátali najprv s konaním podľa zákona EIA, potom s územným konaním, stavebným konaním a následne kolaudačným konaním, sa končí. Nový proces povoľovania úplne vypúšťa územné konanie. Súlad stavebného zámeru s územným plánom sa udeje v procese povoľovania stavby.
Celý proces povoľovania sa bude začínať podaním návrhu stavebného zámeru, ktorý sa bude nahrávať do informačného systému URBION. K tomuto návrhu následne podajú pripomienky a stanoviská dotknuté orgány, právnické osoby, obce a ďalší účastníci konania. Po podaní pripomienok nastupuje fáza prerokovania návrhu, v ktorom sa tieto pripomienky vyhodnocujú a pokúšajú sa odstrániť vzniknuté rozpory. Výsledkom je vypracovanie správy o prerokovaní.
Stavebník sa do kontaktu so stavebným úradom dostane až v tretej fáze, a to pri podaní návrhu na vydanie rozhodnutia o povolení stavby. V tomto konaní stavebný úrad vyrieši prípadné rozpory a vydá rozhodnutie o povolení stavby. V ňom sa určia rozhodujúce parametre pre projekt stavby. Stavebník následne s projektantom vypracuje projekt stavby. Stavbu môže uskutočňovať až po overení projektu. Nový stavebný zákon zachováva konania o skúšobnej prevádzke a predčasnom užívaní stavby. Pokiaľ nimi stavebník nebude prechádzať, stavba putuje do kolaudácie, v ktorej sa vydáva kolaudačné osvedčenie. Nové stavebné predpisy by mali nadväzovať aj na katastrálne zákony. Skolaudované stavby mali byť automaticky zapisované do katastra nehnuteľností.
Integrované konanie EIA s výzvami
Devízou nového zákona o výstavbe malo byť zrýchlenie povoľovania. Z tohto dôvodu malo byť konanie EIA integrované v povoľovacom procese a prebehnúť spolu, v jednom konaní. Úlohu stavebného úradu mal prevziať ten štátny orgán, ktorý vykonával proces posudzovania podľa zákona EIA.
Novelizácia zákona EIA (zákon č. 272/2023 Z. z.) však pre mnohých priniesla nepríjemné prekvapenie. O tom, či bude konanie EIA integrované do povoľovacieho procesu stavby, má rozhodnúť sám navrhovateľ (stavebník). Uvedená možnosť úplne narušila pôvodnú koncepciu nových stavebných predpisov. Tie nerátali s tým, aby si sám stavebník mohol vyberať príslušnosť stavebného úradu, alebo aby mohol samostatne rozhodnúť o tom, či povoľovanie stavby bude alebo nebude prebiehať spolu s konaním EIA. Práve túto možnosť ako aj niektoré nejasné zákonné formulácie možno vnímať ako jednu z najväčších slabín novej úpravy.
Nové stavebné predpisy priniesli množstvo výziev. Jednou z nich bude aj včasné spracovanie informačného systému URBION, bez ktorého nebude od 1.4.2024 možné spustiť nové povoľovacie procesy. Jeho včasné spracovanie bude pre spustenie nových predpisov rovnako dôležité ako to, aby sa do nových predpisov nevnášali zmeny, ktoré jeho pôvodnú koncepciu a zmysel úplne narúšajú. V najbližších mesiacoch preto bude nevyhnutné sústrediť sa predovšetkým na vylepšenie súčasného znenia nových predpisov tak, aby mohli funkčne a včas vstúpiť do účinnosti.
Tento článok bol publikovaný so súhlasom autora. Šimon Hudák a Jakub Žák sú právnici, ktorí sa špecializujú na stavebné právo a radi vám poskytnú odborné poradenstvo vo vašich prípadoch.