Reality shows sa stali neodmysliteľnou súčasťou moderných médií, pričom ich sledovanosť neklesá napriek častokrát ostrej kritike. Tieto programy, ktoré sa často označujú ako "guilty pleasure" - previnilé potešenie - majú jedinečnú schopnosť polarizovať divákov. Na jednej strane ich mnohí odsudzujú za povrchnosť, manipuláciu a zobrazovanie nereálnych situácií, na strane druhej sa od nich nedokážu odtrhnúť. V slovenskom prostredí patria k populárnym formátom reality shows ako Farma, Ruža pre nevestu či Love Island. Pre mnohých divákov, ako je napríklad aj diváčka Soňa, predstavujú takmer denný zdroj zábavy a možnosť "vypnúť hlavu" po náročnom dni v práci. "Pri reality shows si oddýchnem, možno sa trochu nahnevám, ponadávam si a vybavené," opisuje svoje pocity.
Romantika a jej temné zákutia
V súčasnosti je vo svete reality shows badať výrazný trend romanticky ladených relácií. Účastníci sa v nich snažia nájsť si vytúženého partnera či partnerku, no tieto snahy často prerastajú do komplexných dramatických situácií. Lenka Rusňáková, doktorka na Fakulte masmédií a komunikácie, vysvetľuje: "Love story sme vždy vyhľadávali v akomkoľvek žánri." V kontexte reality shows sa tento koncept vyeskaluje do extrémnych rozmerov, kde sa popri hľadaní lásky objavujú milostné nevery, konflikty, škandály a často aj sexuálne či iné tabu témy. "Koncept lásky ide ešte viac za hranice, ako sme doteraz vídavali," dodáva Rusňáková.
Mediálna sociologička Irena Reifová vníma romantické reality shows ako špecifický produkt, ktorý je primárne založený na "predaji krásnych tiel a tvárí". Samuel Jaško, producent úspešných relácií ako Farma, Love Island či Farmár hľadá ženu, vidí za týmto trendom predovšetkým mladšiu generáciu, ktorá je podľa neho citlivejšia. "Dráma vzniká zo vzťahov, z neporozumenia medzi dvoma ľuďmi, čo je ľudské a prirodzené, lebo všetci to poznáme a vieme sa s tým identifikovať," uvádza Jaško.
Fenomén "Guilty Pleasure" a psychológia diváka
Reality shows v nás často vyvolávajú paradoxné pocity a správanie. Na jednej strane radi pozorujeme príbehy cudzích osôb a ich "autentické" reakcie, na druhej strane sa často od ich správania dištancujeme a sme ním znechutení. Psychológ opisuje opovrhovanie ako zaujímavú morálnu emóciu, ktorá v nás vyvoláva pocit morálnej prevahy nad účinkujúcimi - "že my by sme takí nikdy neboli."
Tento odstup, ako ho opisuje Bednařík, nám umožňuje sledovať niečo, čo si myslíme, že by sme "sledovať nemali", a práve to v nás vyvoláva pocit "guilty pleasure". Sociologička médií kritizuje, že romantické reality shows sú v podstate predajom pekných tvárí a tiel, čo len posilňuje tento odstup.
Konflikty a dramatické momenty v reality shows nás zároveň priťahujú kvôli silným emóciám, ktoré v nás vzbudzujú. "Zároveň máme od nich odstup, lebo sa nás netýkajú," dodáva psychológ. Mediálna sociologička vysvetľuje, že reality shows ako "guilty pleasure" nám ponúkajú základnú formu slasti, ktorá často pramení z emocionálneho stavu nazývaného "Schadenfreude" - škodoradosť z toho, že "toto hlboké dno sa nás netýka."
Psychológia ľudí, ktorí nesledujú reality TV
Autenticita versus manipulácia: Kde je hranica?
Kľúčovým faktorom úspechu reality show je podľa producenta Samuela Jaška autenticita charakterov. "V momente, keď je človek tlačený do niečoho, čo nie je pre neho typické, nebude to fungovať," tvrdí. Jaško sa snaží do priebehu natáčania zasahovať minimálne a skôr účastníkov len postrčiť k činnosti. Ako príklad uvádza 48-hodinové natáčanie Love Islandu, kde sa dlhšiu dobu nič nedialo, a preto ponúkli jednému z aktérov šancu na rozhovor s inou účastníčkou, čo bolo zväčša s radosťou prijaté.
Napriek snahám o autenticitu mnohí diváci neveria, že reality shows sú skutočne reálne. Psychológ Bednařík túto predstavu považuje za nepravdivú. Sám sa podieľal na kastingu do šou Ruža pre nevestu a pôsobil ako expert v šou Láska na prvý pohľad, no nemal skúsenosť, že by tvorcovia cielene manipulovali realitu. "V momente, ako pozeráte televíziu, nesledujete realitu," vysvetľuje.
Producent Jaško zdôrazňuje, že s rastúcimi skúsenosťami si viac uvedomuje etické pravidlá pri práci s účinkujúcimi. Spomína na svoje začiatky, kedy boli s tímom "viac divokí a neuvedomovali si dopad svojich činov." Mrzí ho najmä tragický osud Martinky z Turca (zo šou Farmár hľadá ženu), pričom si myslí, že keby vtedy niektoré veci robili inak, možno by jej vedeli pomôcť. "V momente, keď vidím, že sa niekto trápi počas show a prežíva nejaký problém, chcem, aby sa to riešilo s našim psychologickým dozorom," dodáva Jaško.
Vplyv reality shows na divákov a spoločenské stereotypy
Reality shows však nemusia vplývať len na účastníkov, ale aj na samotných divákov. Rusňáková upozorňuje na skreslený pohľad na realitu, ktorý tieto programy môžu vytvárať. "Priznám sa, že aj ja rada skočím do idylickej predstavy, že výhercovia Love Islandu budú spolu šťastne žiť aj po show," priznáva.
Bizarné situácie, ktoré sa v reality shows často objavujú, sa stávajú virálnym obsahom na sociálnych médiách. Tieto formáty sú zároveň živnou pôdou pre zobrazovanie stereotypov. Jedným z najčastejších je stereotyp o ženách, ktoré túžia byť vydržiavané a potrebujú bohatého manžela. Psychológ Bednařík sa domnieva, že pokiaľ na Slovensku neexistujú silné stereotypy, neobjavovali by sa ani v reality shows. Zdôrazňuje, že pre mladých ľudí vo veku 12 až 23 rokov, ktorým sa stále vyvíja osobnosť, môžu podobné relácie vytvárať skreslené a nedosiahnuteľné ideály.
Podľa producenta Jaška je na každom dospelom jedincovi, aby si rozhodol, čo bude sledovať. "Keby o reality shows nebol záujem, tak sa nevyrábajú a neboli by v ponuke," konštatuje. Mediálna sociologička Reifová vníma sledovanie reality shows ako hraničiace so záľubou v "bizáre a virálnom obsahu," ktorý sa šíri na sociálnych médiách, kde sa mnohé vtipné hlášky a situácie stali populárnymi. Tieto platformy zohrávajú kľúčovú úlohu aj v marketingu týchto programov.
Historický kontext a vývoj formátu
Formát reality show, ktorý pochádza z anglického "reality show" (realita, skutočnosť; show - ukázať, predviesť), pracuje s prezentáciou autentických životných situácií alebo štylizovaných situácií prezentovaných ako autentické. V reality shows vystupujú buď amatérski "herci" (v prípade rekonštrukcie konkrétnych udalostí či seriálov prezentovaných ako dokumentárne záznamy) alebo účastníci z radov verejnosti. Ide o takzvanú "reálnu interaktívnu fikciu", kde sú vybraní dobrovoľníci nepretržite filmovaní v uzavretom priestore a o ich zotrvaní v programe rozhoduje vôľa diváka.
Za typické znaky reality show sa považujú:
- Verejnosť ako protagonista: Do vysielania vstupuje verejnosť ako hlavný aktér.
- Záznam a vysielanie: Činnosť účastníkov je zachytávaná televíznou kamerou a následne emitovaná.
- Televízna poetika: Formálna stránka sa často pridržiava poetiky televízneho seriálu.
- Interaktivita: Diváci môžu ovplyvňovať priebeh programu.
- Mediálny voyerizmus: Reality shows sprostredkúvajú divákovi pocit moci nad inými subjektami a umožňujú mu sledovať intímnosti zo života cudzích ľudí.
Rekurencia konkrétnych prvkov a stereotypov z nich robí ústrednú tému interpersonálnej komunikácie pre auditórium. Reality shows zväčša zvyšujú televíznu sledovanosť, a preto mutujú do rôznych foriem, ako napríklad Mojsejovci, Vyvolení, Sendreiovci či Slovensko hľadá Superstar. Za prvú reality show sa všeobecne považuje holandský Big Brother.
Významné slovenské reality shows a ich odkaz
Na Slovensku sa odvysielalo už množstvo reality šou, pričom niektoré z nich sa zapísali do pamäte divákov. Medzi nezabudnuteľné patria napríklad:
- Mojsejovci: Tento formát predstavil život prominentného, no kontroverzného páru a ich okolia. Súťažiacim bolo ponúknuté žiť v ich dome a spoločne sa zapájať do rôznych aktivít. Víťazom sa stal muž prezývaný Model, ktorý získal dva milióny korún.
- Vyvolení: Pôvodne maďarský formát, kde skupina ľudí žila v uzavretej vile s rôznorodými osobnosťami. Sloganom relácie bolo "Ide o život!". Prvú sériu vyhrala Linda Drevenková, druhú Erik Hilár Lakatošovie a tretiu Igor Džadoň.
- Nevesta pre miliónara: Šou, v ktorej Honzík Novotný hľadal svoju partnerku spomedzi viacerých súťažiacich. Nakoniec si vybral Veroniku Nedovú, no ich vzťah po skončení šou stroskotal.
- Mama, ožeň ma!: Legendárna šou, ktorá priniesla viacero nezabudnuteľných tvárí, vrátane Martinky z Turca. Matky vyberali potenciálne partnerky pre svojich synov, pričom šou bola plná hádok a intímnych spovedí.
- Rozvedení so záväzkami: V tejto šou sa rozvedení muži a ženy snažili opäť nájsť svoju polovičku. Šou vyvolala veľký ohlas a nezabudnuteľným sa stal najmä pár Julo a Beatka.
- Hotel Paradise: Desiatka súťažiacich trávila čas v luxusnom hoteli v Dominikánskej republike s úlohou nájsť si partnera. Vďaka tejto šou sa na Slovensku zviditeľnila playmate Zuzana Plačková.
- Celebrity Camp: Slovenskí a českí prominenti súťažili na filipínskom ostrove, kde museli plniť rôzne úlohy a prežiť. Víťazkou sa stala Aneta Parišková.
- Party Shore Slovensko: Táto šou, inšpirovaná americkým hitom Jersey Shore, priniesla na obrazovky mladých ľudí, ktorí si na chorvátskom pobreží užívali leto plné flirtov a zábavy, odrezaní od sveta mobilov a internetu.
Reality shows, napriek svojej často kritizovanej povahe, odrážajú mnohé aspekty súčasnej spoločnosti - od túžby po láske a uznaní, cez konflikty a neporozumenia, až po odhaľovanie spoločenských stereotypov a mediálny voyerizmus. Ich trvalá popularita naznačuje, že aj napriek vedomiu o ich štylizovanosti a potenciálnej manipulácii, nám tieto programy poskytujú určitú formu zábavy a úniku z každodennej reality. Otázkou zostáva, ako ďaleko sme ochotní zájsť v sledovaní "cudzích životov" a aký vplyv to má na naše vlastné vnímanie sveta a seba samých.
tags: #uloha #reality #show #v #masmediach