Bratislava, ako hlavné mesto Slovenskej republiky, prechádza dynamickým obdobím rozvoja, ktoré si vyžaduje strategické a dlhodobé plánovanie. Kľúčovým dokumentom, ktorý formuje budúcnosť metropoly, je jej územný plán. Podľa zákona o územnom plánovaní majú obce schválené nové územné plány do roku 2032. V súčasnosti sa Bratislava riadi územným plánom z roku 2007, ktorý, napriek početným úpravám, už nedokáže adekvátne reagovať na neustále sa meniace podmienky a potreby rozvoja mesta a jeho mestských častí. S účinnosťou od apríla 2024 je preto v platnosti nový zákon č. 200/2022 Z. z., ktorý prináša novú spoločenskú dohodu a pravidlá pre budúci rozvoj Bratislavy. Tvorba nového Metropolitného územného plánu (MÚP) Bratislavy predstavuje nielen zákonnú povinnosť, ale predovšetkým jedinečnú príležitosť na komplexnú a hĺbkovú analýzu mesta, jeho funkčných zložiek a priestorových väzieb. Cieľom nového územného plánu je rozvíjať Bratislavu ako kompaktné, udržateľné, polycentrické mesto s krátkymi vzdialenosťami, fungujúcou dopravou, kvalitnými verejnými priestormi a dostatkom zelene.
Etapy spracovania nového územného plánu
Spracovanie nového územného plánu alebo Metropolitného územného plánu je rozdelené do jednotlivých etáp, ktoré si vyžadujú systematický prístup a spoluprácu viacerých aktérov. Metropolitný územný plán mesta zabezpečuje orgán územného plánovania, ktorým je hlavné mesto SR Bratislava. Obstarávateľom MÚP je útvar hlavného architekta mesta, garantom je hlavný architekt mesta. Samozrejmosťou je široká spolupráca naprieč sektormi. Plánovanie budúcnosti mesta sa bude diať aj pomocou participácie odbornej a širokej verejnosti. Prvým dôležitým míľnikom bude príprava zadania. Zadanie je textový dokument, ktorý všeobecne hovorí o tom, čo má územný plán riešiť. Jeho znenie bude konzultované s príslušnými orgánmi, odborníkmi aj širokou verejnosťou.
V roku 2025 pokračuje Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB) v spracovaní a aktualizácii jednotlivých územnoplánovacích podkladov. Medzi ne patria napríklad Demografická prognóza, Prognóza životného prostredia, Urbanistická štúdia brownfieldov, Urbanistická štúdia výškového zónovania či ďalšie územné štúdie zamerané na školstvo, zdravotníctvo a sociálnu starostlivosť. V roku 2026 chce MIB dokončiť štúdie školstva a bývania a scenáre rozvoja lokálnej ekonomiky. Na ich základe následne rozpracuje štúdiu v oblasti produkcie a zamestnanosti a zároveň bude pracovať na štúdiách zdravotníctva, sociálnej starostlivosti, viníc a záhradkárskych a chatových osád na území mesta. Tieto štúdie, ako špecifický typ územnoplánovacích podkladov, budú konzultované najmä s orgánmi samosprávy a štátnej správy. „Keď budú sfinalizované všetky odborné podklady, a to aj v nadväznosti na pripravovanú novú územnoplánovaciu dokumentáciu Bratislavského samosprávneho kraja, pristúpime k príprave zadania MÚP,“ reagovala Hapčová.
Príprava územného plánu je proces, ktorý trvá niekoľko rokov. Vychádza z množstva dát o území, odborných podkladov o demografii, stave životného prostredia, dopravnej a technickej vybavenosti a hospodárstve. Reflektuje národné aj regionálne politiky (KURS, BSK).
Kompaktné mesto, udržateľný rozvoj a kvalita života
Hoci sa to na prvý pohľad prieči logike, najbližšie k človeku je kompaktné mesto. Ľuďom sa najlepšie žije tam, kde je primeraná hustota obyvateľstva, vysoká koncentrácia služieb, dobre fungujúca ekonomika, aj dobrá dopravná infraštruktúra. Cieľom nového územného plánu je rozvíjať Bratislavu práve týmto smerom - ako kompaktné, udržateľné, polycentrické mesto krátkych vzdialeností s fungujúcou dopravou, kvalitnými verejnými priestormi a zeleňou.
Bratislava je bohatá na zeleň, je obklopená Karpatami a lužnými lesmi, leží na Dunaji. Chrániť a starať sa o tento vzácny dar je našou zodpovednosťou aj pri plánovaní mesta. Musíme reagovať na dopady klimatickej krízy podporou zeleno-modrých opatrení ako sú parky, zelené strechy a fasády, aleje, mokrade, revitalizované vodné toky, protipovodňové opatrenia. Kvantita, ale najmä kvalita zelene má priamy dopad na ľudí. Dobré mesto by malo ponúkať previazanú a ľahko dostupnú sieť kvalitných, čistých, bezbariérových, bezpečných a príjemných verejných priestorov, ktoré sú kľúčové pre pobyt a stretávanie sa ľudí všetkých vekových skupín.
Podmienkou kvalitného mesta je fungujúca a kvalitná sieť pre pešiu, cyklistickú, automobilovú a verejnú dopravu. Nielen ľudia dochádzajúci do mesta ocenia verejnú dopravu napojenú na železničnú sieť terminálmi integrovanej osobnej prepravy (TIOP). Doprava v meste sa musí rozvíjať aj s ohľadom na ochranu životného prostredia.
V každom meste sa život odohráva hlavne v centre. Aj mestské časti by mali mať svoje živé centrá. Ľudia v nich spomalia, pristavia sa, nájdu to, čo potrebujú pre svoj život. Mestské štvrte by mali svojou ponukou a vybavením naplniť základné potreby človeka.
Využitie potenciálu brownfieldov
V Bratislave je stále veľa brownfieldov, nevyužívaných území, ktoré skrývajú obrovský potenciál. Premenou zanedbaných častí mesta môžu vzniknúť nové obytné štvrte či centrá mestského života, ale aj príjemné ulice so živým parterom s dodržanou stavebnou a uličnou čiarou. Podľa údajov z roku 2022 je 46 % brownfieldov v súkromných rukách. Premena brownfieldov síce trvá dlhší čas, ale je možná, ako ukazujú príklady úspešnej transformácie územia bývalej rafinérie Apollo či závodu Matador. MIB v centre pre architektúru a mestské plánovanie pod názvom TU-BA otvára témy súvisiace s novým územným plánom, ako napríklad nájomné bývanie či prístavy. V tomto zámere bude mesto pokračovať aj v roku 2026.
Nové polyfunkčné komplexy a ich vplyv na mesto
V posledných rokoch sa Bratislava mení a napreduje, hľadá svoju novú tvár a stáva sa modernejšou. Dokončujú sa dva najmodernejšie polyfunkčné komplexy - EUROVEA a RIVER PARK, ktoré prinášajú nový život a dynamiku do metropoly. Tieto projekty, ako napríklad nový polyfunkčný komplex EUROVEA, ktorý sa nachádza na nábreží Dunaja a má ambície stať sa novým centrom Bratislavy, svedčia o snahách mesta inovovať a rozvíjať sa.
Projekt EUROVEA, developerom Ballymore Properties s. r. o. a investorom Ballymore Eurovea, a. s., predstavuje rozsiahly developerský projekt s investičnými nákladmi okolo 350 miliónov EUR. Výkonným architektom bol A1 ReSpekt, s. r. o., zatiaľ čo zhotoviteľmi boli ZIPP Bratislava spol. s. r. o. a PORR Slovensko a. s. Tento komplex, s celkovou plochou 243 000 m², zahŕňa 66 000 m² kancelárskych plôch, 53 000 m² maloobchodných plôch a 124 000 m² rezidenčných plôch.
Základná štruktúra komplexu EUROVEA je navrhnutá tak, aby vytvorila centrálne námestie, ktoré bude slúžiť ako veľký verejný priestor. Tento priestor má ambíciu stať sa centrom kultúry, bývania, práce, zábavy a relaxu na Slovensku. V komplexe nechýba ani hotelové zariadenie. Architektonická stránka projektu je kultivovaná a vytvára možnosť vzniku kozmopolitnej štvrte.
Použité materiály a technológie v komplexe EUROVEA sú na vysokej úrovni. Fasády sú navrhnuté s dôrazom na moderný vzhľad a funkčnosť, pričom sa využíva kombinácia rôznych povrchov podľa náplne jednotlivých priestorov. Strešné terasy penthousov sú vybavené terasovým roštom a zasklením s vetracími otvormi, čo zabezpečuje komfortné využitie exteriéru. Konštrukcia striech je navrhnutá s dôrazom na izoláciu a ochranu pred zatekaním, pričom bola vykonaná kompletná štúdia. Investícia do strešného systému presiahla 10 miliónov EUR.
Komplex EUROVEA kladie dôraz na efektívne protipovodňové opatrenia, pričom obvodová stena garáží komplexu je navrhnutá tak, aby zvýšila ochranu o 1,5 metra. Tento systém ochrany je unikátny na Slovensku. Všetky objekty v komplexe sú navzájom prepojené do uceleného celku, pričom ich tvar je čiastočne „vajíčkovitý“, čo dodáva projektu originálny architektonický charakter.
Územný plán a strategické dokumenty
Územný plán koexistuje s ďalšími strategickými dokumentami. Vzhľadom na prirodzené väzby Bratislavy na oblasť Viedne, Brna, Győru a Budapešti, sa práve tu vytvára najväčší priestor pre zapojenie Slovenska a jeho regiónov do európskeho trhu - trhu tovarov a služieb, kapitálu, spolupráce v rámci vedecko-výskumnej činnosti i kultúry. Mesto územným plánom určuje pravidlá pre celé svoje územie. Mierka grafickej časti je 1 : 10 000. Charakter zástavby a mieru využitia pozemkov určujú regulatívy, ktoré pre tieto jednotky definujú napr. presnú formu zástavby, minimálny podiel zelene alebo základnú funkciu.
Územný plán mesta bol schválený dňa 31. 5. 2007 uznesením Mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR Bratislavy č. 123/2007 a jeho záväzná časť bola vyhlásená Všeobecne záväzným nariadením hlavného mesta SR Bratislavy č. 11/2007.
Budúcnosť Bratislavy tvoríme už dnes. Zaujíma vás, či Bratislava bude v roku 2050 miliónové mesto? Či bude mať dostatok miest v školách a škôlkach? Tieto otázky a mnohé ďalšie bude zodpovedať nový územný plán, ktorý má ambíciu vytvoriť z Bratislavy moderné, udržateľné a priateľské mesto pre život. To, či sa tieto ambície naplnia, ukáže až najbližšia budúcnosť, avšak predpoklady na to, aby sa zámer mohol podariť, sú reálne a vychádzajú z detailných štúdií a participácie verejnosti.
tags: #ulica #planet #novostavba