Hrad Uhrovec, národná kultúrna pamiatka týčiaca sa na vrchole zalesneného vápencovo-dolomitického brala v Strážovských vrchoch, je svedkom stáročnej histórie. Jeho názov je neodmysliteľne spojený s neďalekou obcou Uhrovské Podhradie. Po desaťročiach úpadku sa hrad stal symbolom úspešnej obnovy a získal si prestížne ocenenie Kultúrna pamiatka roka - Fénix v roku 2021. Táto obnova, najmä v prípade hospodárskej budovy, bola v mnohých ohľadoch priekopnícka, prinášajúc prvú priznanú strechu na hradnej zrúcanine od konca 70. rokov 20. storočia.
Počiatky a búrlivá minulosť
Počiatky hradu siahajú do 13. storočia, do čias trenčianskeho župana Báša z rodu Hung-Poznanovcov. Po jeho smrti sa majiteľom stal mocný Matúš Čák Trenčiansky, ktorý si hrad udržal počas svojho života. Následne vlastnícke práva k hradu po niekoľko storočí putovali cez rôzne, často aj kráľovské ruky, až k rodu Zayovcov. Práve rod Zayovcov, ktorý si dal postaviť pohodlnejší kaštieľ v Uhrovci, prispel k postupnému úpadku a deštrukcii hradu. Hrad slúžil aj ako väznica počas 18. storočia, čo len podčiarkuje jeho zložitú a rozmanitú históriu.
Podľa kastelána Pavla Pavlisa, Uhrovský hrad nebol primárne strážnym, ale skôr refugiálnym, čiže azylovým. Vznikol ako reakcia na vpády Tatárov do Uhorska, keď krajina veľmi trpela. Kráľ Belo IV. následne začal udeľovať privilégiá šľachticom, a tak si Bášovci z Trenčína postavili Uhrovec ako sídlo v horách, kde sa v prípade nebezpečenstva mohli ukryť aj so svojimi listinami, zatiaľ čo vojaci bojovali dole. Hrad vznikol v polovici 13. storočia a jeho ďalšou zaujímavosťou je, že bol prvým hradom Matúša Čáka. Tento šľachtic, ktorý už mal značné postavenie a majetky, ale postrádal vlastný hrad, si ho vynútil hrubou silou. Dokazuje to listina, kde sa píše: „Ja Matúš Čák mením svoje majetky na dolniakoch za majetky pána Báša, hrad Uhrovec a priľahlé obce." Jeho pôvodné majetky mali hodnotu päť zlatých, zatiaľ čo majetky získané výmenou mali hodnotu 5000 zlatých.
Medzi ďalších významných majiteľov patril Ctibor zo Ctiboríc, neskôr Pongrácovci z Mikuláša. S ich vládou sa spája aj výroba falšovaných mincí, pričom pravdepodobne existovala dielňa nad kaplnkou, čo im umožňovalo zväčšovať svoje bohatstvo. Po nich sa majitelia hradu často striedali až do roku 1547, kedy za zásluhy v boji proti Turkom a nemeckým protestantom získal hrad do trvalej držby šľachtic František Zay. Dediči Zayovcov vlastnili hrad až do roku 1936, kedy sa stal majetkom katolíckej cirkvi. Hrad navštevoval aj Ľudovít Štúr, ktorý bol v spore s grófom Zayom, známym svojou pomaďarčovacou politikou.
Obnova a súčasnosť: Nový život pre hradnú zrúcaninu
Systematická záchrana hradu sa začala už v roku 1995 a neskôr, v roku 2015, sa na záchranu hradu podujalo Občianske združenie Hrad Uhrovec, ktoré sa stalo správcom a realizátorom obnovy. Dôraz sa kládol na pôvodné technológie, materiály a zabezpečenie životnosti stavby v náročnom prostredí. Obnova bola realizovaná s cieľom zachovať pôvodnú substanciu pamiatky. Stabilizovali sa obvodové múry, doplnili ochranné vrstvy, osadili sa ručne kresané trámy a obnovy sa dočkali aj masívne podlahy z borovicových dosiek.
Jedným z najvýznamnejších úspechov obnovy je rekonštrukcia hospodárskej budovy na dolnom nádvorí, ktorá bola zničená požiarom pravdepodobne v roku 1848. Táto obnova, realizovaná v rokoch 2019-2020, bola v mnohých ohľadoch priekopnícka. Ide o prvé prinavrátenie priznanej strechy v prostredí hradnej ruiny od konca 70. rokov 20. storočia. Dôraz bol kladený na pôvodné technológie a materiály, s cieľom zabezpečiť dlhodobú životnosť stavby.
V rámci obnovy boli spevnené obvodové múry a doplnené chýbajúce časti tehlového muriva. Ochranná vrstva z oloveného plechu bola aplikovaná na zakončenia murovaných častí štítu a komína. Tvar krovu a šindľovej strechy vychádza z odtlačku na murive severnej štítovej steny. Okná boli replikované podľa nálezov výplní na hornom hrade a v uhrovskom kaštieli. Odolné dubové rámy s ľahkými krídlami z mäkkého dreva sú vyplnené tabuľami z ručne liateho skla, upevnenými olovenými profilmi. Mimoriadne zaujímavou pamiatkou je kachľová pec na druhom nadzemnom podlaží, ktorá vznikla na základe odtlačku jej tvaru v omietke. Ako vzor pre výrobu kachlíc poslúžil nález pôvodného črepu v prikurovacom otvore pece.
Obnovená hospodárska budova bude multifunkčne využitá. Okrem expozičnej časti, kde budú prezentované významné nálezy z areálu, a komunitných priestorov pre edukačné aktivity, poskytne zázemie dobrovoľníkom, ktorí sa významne podieľajú na obnove hradu. V budúcnosti by sa v nej malo nachádzať lapidárium, spoločenská miestnosť a priestory na ubytovanie hostí.
Turistické a rekreačné možnosti
Na hradnú zrúcaninu sa turisti dostanú z Uhrovského Podhradia po modrej a zelenej turistickej značke, pričom cesta im potrvá približne hodinu. Odvážnejší môžu využiť kratšiu, ale strmšiu cestu, ktorá k hradu zaberie pol hodiny. Pri vstupe do priestoru nádvoria návštevníkov víta ovca, ktorá slúži ako "strážny pes", spoločnosť jej robí aj kocúr Muro. Kastelán Pavel Pavlis ponúka dva smery prehliadky: prvý je pre zvedavých, ktorí nie sú smädní, a druhý, ktorý je na nádvorí, je pre tých smädných, kde si môžu dopriať pivko alebo minerálku.
Hrad žije počas sezóny aj rôznymi podujatiami, medzi návštevníkmi obľúbeným je Hradný rínok. Uskutočňujú sa tu aj tanečné workshopy, romantické večery s 3D premietaním či pikniky s bubnovaním a píšťalkami. Funguje tu tiež nonstop čajovňa pre ľudí, ktorí nemajú kde prespať.
V okolí hradu sa nachádza vrch Rokoš (1010 m n. m.), unikátna prírodná lokalita patriaca medzi Územia európskeho významu. Vrch je zalesnený, preto nie je vyhliadkovým miestom, no na nižšie položených lúkach rastie viacero vzácnych druhov orchideí a ponúkajú sa odtiaľ pekné výhľady. Na jednej z lúk, pár minút chôdze od vrcholu, stojí pamätník slávnych rodákov z neďalekej obce Uhrovec - Ľudovíta Štúra a Alexandra Dubčeka.
Zaujímavosťou je, že Ľudovít Štúr a Alexander Dubček, dve kľúčové osobnosti slovenských dejín, sa narodili nielen v tej istej obci - Uhrovci, ale dokonca v jednom dome. Tento pamiatkovo chránený dom z 18. storočia je dnes v správe Trenčianskeho múzea, ktoré tu zriadilo expozíciu venovanú dielu a odkazu oboch osobností. Expozícia sa venuje aj obdobiu detstva a mladosti Ľudovíta Štúra, čím poskytuje pohľad na bežný život v horami obklopenej obci v prvej polovici 19. storočia.
Pre turistov sú k dispozícii rôzne turistické trasy, napríklad Trasa A: Omastiná - vrch Rokoš - Uhrovské Podhradie (16,5 km), Trasa B: Uhrovské Podhradie - vrch Rokoš - Uhrovské Podhradie (15,5 km) a Trasa C: Uhrovské Podhradie - hrad Uhrovec - Uhrovec (10,5 km), ktorá zahŕňa prehliadku rodného domu Štúra a Dubčeka.
Výzvy a prístup k obnove
Napriek pokroku v obnove, hrad Uhrovec je stále v ruinóznom stave a vyžaduje si neustálu pozornosť a starostlivosť. Obnova je náročná nielen finančne, ale aj technicky, vzhľadom na odľahlú polohu a náročné horské prostredie. Občianske združenie Hrad Uhrovec sa však nevzdáva a s podporou dobrovoľníkov a odborníkov pokračuje v napĺňaní svojho poslania.
Pri obnove sa kladie dôraz na reverzibilné zásahy, ktoré minimalizujú vplyv na pôvodnú substanciu pamiatky. Zvolený prístup, s dôrazom na zachovanie individuálnych hodnôt objektu, pri dôslednom uplatňovaní tradičných remeselných technológií a miestnych materiálov, podporuje začlenenie obnovených častí do celkového organizmu hradného areálu. Hrad Uhrovec leží vysoko v Strážovských vrchoch, ukrytý mimo všetkých obchodných ciest. V súčasnosti je považovaný za najhodnotnejšiu hradnú ruinu na Slovensku.
Komplexná obnova neskororenesančnej hospodárskej budovy na dolnom nádvorí hradu je míľnikom pri jeho ďalšej obnove a zároveň nastavuje nové kritériá pamiatkovej obnovy v regióne. Všetky zásahy sú navrhnuté tak, aby sa minimalizovali vstupy do pôvodnej substancie pamiatky.
Na hradnú zrúcaninu sa turisti dostanú z Uhrovského Podhradia po modrej a zelenej turistickej značke, cesta im bude trvať približne hodinu. Odvážnejší môžu využiť kratšiu, no strmšiu cestu a k hradu prídu za polhodinu. Pri vstupe do priestoru nádvoria ich uvíta ovca, ktorá slúži ako strážny pes. Spoločnosť jej robí i kocúr Muro. Hrad sa zamyká, preto je dôležité si vopred overiť otváracie hodiny alebo sa dohodnúť na návšteve.
Hrad Uhrovec predstavuje unikátnu kombináciu histórie, prírody a úspešnej obnovy. Jeho obnova nie je len o záchrane starých múrov, ale aj o oživení ducha miesta a jeho sprístupnení pre budúce generácie. Je to príklad toho, ako sa dá s vášňou a odhodlaním zachrániť cenné kultúrne dedičstvo.
tags: #uhrovsky #hrad #rekonstrukcia