Téma prihlasovania trvalého pobytu v priestoroch, označovaných ako apartmány, je v súčasnosti veľmi diskutovaná. Je možné povedať, že existujú dva názorové prúdy, pričom jeden z nich zastáva názor, že trvalý pobyt nie je možné v apartmáne prihlásiť, nakoľko sa nejedná o byt, ale o nebytový priestor. Pri analýze tohto problému je nevyhnutné najskôr vymedziť základné pojmy, ako je byt, nebytový priestor, ohlasovanie pobytov a pod.
Základné pojmy: Byt, Nebytový priestor a Ohlasovanie pobytu
Ohlasovanie pobytu občanov upravuje zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky (ďalej len ako „zákon o hlásení pobytu občanov“). V zmysle ustanovenia § 3 ods. 2 zákona o hlásení pobytu občanov platí, že trvalý pobyt má občan len v budove alebo jej časti, ktorá je označená súpisným číslom alebo súpisným a orientačným číslom a je určená na bývanie, ubytovanie, alebo na individuálnu rekreáciu, ak tento zákon neustanovuje inak. Toto ustanovenie jednoznačne ustanovuje, že trvalý pobyt je možné ohlásiť len v budove so súpisným číslom alebo súpisným a orientačným číslom a zároveň sa musí jednať o budovu, ktorá je určená na bývanie, ubytovanie alebo individuálnu rekreáciu.
V tejto súvislosti je potrebné vymedziť pojem budova a byt. Odpoveď na túto otázku podáva zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) (ďalej len ako stavebný zákon). Podľa ustanovenia § 43a ods. 1 a 2 stavebného zákona sa stavby podľa stavebnotechnického vyhotovenia a účelu členia na pozemné stavby a inžinierske stavby. Pozemné stavby sú priestorovo sústredené zastrešené budovy vrátane podzemných priestorov, ktoré sú stavebnotechnicky vhodné a určené na ochranu ľudí, zvierat alebo vecí; nemusia mať steny, ale musia mať strechu. Bytové budovy sú stavby, ktorých najmenej polovica podlahovej plochy je určená na bývanie.
Definícia bytu podľa stavebného zákona však nie je jedinou definíciou bytu v slovenskom právnom poriadku. Byt totiž definuje aj zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len ako „bytový zákon“), a to konkrétne v ustanovení § 2 ods. Obe definície sú na prvý pohľad takmer totožné, avšak je potrebné si všimnúť niekoľko podstatných skutočností.
Podľa definície bytu v stavebnom zákone môže byť za byt považovaná len miestnosť alebo súbor miestností určená na trvalé bývanie, pričom obytnou miestnosťou je miestnosť, ktorá svojim stavebnotechnickým riešením a vybavením spĺňa podmienky na trvalé bývanie. Stavebnotechnické podmienky upravujú rôzne normy z oblasti stavebníctva, no napríklad aj Vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 259/2008 Z. z. Podľa definície v bytovom zákone, je bytom miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na bývanie a môžu na tento účel slúžiť, ako samostatné bytové jednotky. Stavebný úrad vydáva pri realizácii stavby viacero rozhodnutí, od stavebného povolenia až po kolaudačné rozhodnutie. Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 stavebného zákona možno dokončenú stavbu, prípadne jej časť spôsobilú na samostatné užívanie alebo tú časť stavby, na ktorej sa vykonala zmena alebo udržiavacie práce, pokiaľ tieto stavby vyžadovali stavebné povolenie, užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia. Podľa § 81 ods. 1 stavebného zákona stavebný úrad v kolaudačnom konaní najmä skúma, či sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní a či sa dodržali zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky určené v územnom rozhodnutí a v stavebnom povolení. Analýzou vyššie uvedeného je možné dospieť k záveru, že byt musí spĺňať stavebnotechnické podmienky, najmä na úseku ochrany zdravia osôb, ako napríklad dostatočné osvetlenie miestnosti, izoláciu, vykurovanie, a pod.
Pojem Apartmán: Legálna definícia a praktické chápanie
Pojem apartmán nemá v slovenskej právnej úprave svoju legálnu definíciu. Pri apartmánoch, ktoré sú určené na trvalé bývanie, vznikajú pochybnosti, či sa jedná o byty alebo nebytové priestory. Jednoznačnú odpoveď na túto otázku nie je možné z aktuálnej právnej úpravy vyvodiť. Ako bolo uvedené vyššie, na to, ako chápať apartmán z právneho hľadiska, existuje viacero odlišných názorov.
Pôvod problematiky apartmánov je potrebné hľadať v územno-plánovacej činnosti mesta. Mestá a obce schvaľujú územné plány, v ktorých, okrem iného, určia aj aký bude pomer bytov a nebytových priestorov na danom území. Obcou takto stanovený pomer musia stavebníci, resp. developeri dodržať. Pri stavbe budovy môžu vzniknúť aj také priestory, ktoré nie je možné označiť za „plnohodnotný byt“, nakoľko sa buď prekročí limit bytov uvedený v územnom pláne, alebo tento priestor nespĺňa stavebnotechnické predpisy najmä svetlotechnické normy. Ak tieto priestory nechce developer predať, či prenajať ako nebytové priestory, ale naopak chce aj tieto miestnosti využiť na zhotovenie priestoru na trvalé bývanie, označí ich ako apartmány. Apartmány sú podľa vyjadrení odbornej verejnosti práve miestnosťami v budovách, ktoré sa na prvý pohľad javia ako klasické byty, no nespĺňajú stavebnotechnické normy, majú menšiu výmeru, nemajú dostatok denného svetla, alebo sú orientované na severnú svetovú stranu a pod.
Na to, aby mohla byť určitá budova a priestory v nej užívané, musí najskôr stavebný úrad posúdiť, či boli dodržané podmienky uvedené v stavebnom povolení, ako aj všetky technické normy na úseku realizácie stavieb a ochrany zdravia. Inak tomu nie je ani pri bytoch. Byt je súborom miestností určených na trvalé bývanie. Výkladom vyššie uvedených zákonných ustanovení je možné vyvodiť, že subjektom, ktorý má právo určiť účel užívania, a teda aj to, či je priestor určený na trvalé bývanie alebo nie, je práve stavebný úrad. Vychádzajúc z toho, že apartmánom rozumieme miestnosti v bytových budovách, ktoré buď nespĺňajú stavebnotechnické normy, alebo boli za apartmány označené z dôvodu prekročenia limitu územného plánu, dospejeme k záveru, že stavebný úrad by pri kolaudovaní nemal takéto miestnosti označiť za priestor určený na trvalé bývanie, teda za byt.
Stanovisko Ministerstva vnútra a Katastra nehnuteľností
Podľa ustanovenia § 3 ods. 8 písm. c) zákona o hlásení pobytu občanov je pri ohlasovaní trvalého pobytu občan povinný predložiť doklad o vlastníctve alebo spoluvlastníctve budovy alebo jej časti podľa odseku 2 vydaný podľa osobitného právneho predpisu, teda list vlastníctva, z ktorého je zrejmé kto je vlastníkom a o akú nehnuteľnosť sa jedná. K tejto otázke sa už vyjadrovalo aj Ministerstvo vnútra SR, podľa ktorého je možné si v apartmáne nahlásiť trvalý pobyt, ak je tento priestor v liste vlastníctva označený ako byt. Ministerstvo sa pritom odvoláva na Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, ktorý vydáva tzv. V katastrálnom bulletine č. 3/2007 odpovedal kataster na otázku č. 31 nasledovne: „Podľa § 6 ods. 1 písm. d) zákona NR SR č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, v katastri nehnuteľností sa evidujú byty a nebytové priestory. Pojem byt je definovaný v zákone NR SR č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov ako vec určená na bývanie. Nakoľko katastrálny zákon nepozná pojem apartmán, zapíše do katastrálneho operátu apartmán ako byt - vec určená na bývanie, aj keď ide o sezónne bývanie, označený podľa údajov katastra t.j. číslom bytu, číslom poschodia v dome súp. č. stavby, na pozemku parc. č. a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a podiel na pozemku, resp. priľahlom pozemku, alebo iné právo k pozemku.“
Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že odpoveď na otázku, či je možné v apartmáne nahlásiť trvalý pobyt nie je jednoduchá a nemôže byť jednoznačná. Každý prípad je potrebné posudzovať striktne individuálne. Je totiž potrebné rozlišovať to, či apartmán spĺňa stavebnotechnické normy a prípad, kedy ich nespĺňa. Na druhej strane, podľa vyjadrenia katastra nehnuteľností, sa apartmány zapisujú do katastra nehnuteľností ako byty. V takom prípade potom nie je dôvod na to, aby ohlasovňa pobytov odmietla zapísať trvalý pobyt v apartmáne. Východiskom a nosným argumentom je práve ustanovenie § 3 ods. 2 zákona o hlásení pobytu občanov: „Trvalý pobyt má občan len v budove alebo jej časti, ktorá je označená súpisným číslom alebo súpisným a orientačným číslom a je určená na bývanie, ubytovanie, alebo na individuálnu rekreáciu, ak tento zákon neustanovuje inak.“ Za časť budovy sa považuje aj byt. Opačnou však bude situácia, kedy bude apartmán v katastri nehnuteľnosti zapísaný ako nebytový priestor. Pre úplnosť si dovoľujem uviesť, že ohlasovňa pobytov nemá právomoc na posudzovania toho, či daný priestor spĺňa podmienky na bývanie. Túto právomoc má výlučne stavebný úrad, na základe rozhodnutí ktorého orgán katastra nehnuteľností zaeviduje danú nehnuteľnosť, resp.
Správa apartmánových domov a legislatívny chaos
V súvislosti s výkonom správy sa na nás obracia čoraz viac správcov bytových domov s otázkou, ako postupovať v prípade, ak sa v budove, ktorú spravujú, nachádzajú v menšom alebo väčšom apartmány či ateliéry. Je potrebné mať v apartmánovom dome správcu? Musí správca budov, v ktorých sa nachádzajú výlučne nebytové priestory a nemajú charakter bytového domu, spĺňať podmienky podľa zákona č. 246/2015 Z. z. o správcoch bytových domov?
Pojmy apartmán a ateliér nemajú v súčasnosti v slovenskom právnom poriadku legálnu definíciu. Definícia pojmu apartmán bola v minulosti upravená vo vyhláške Ministerstva hospodárstva č. 277/2008 Z. z., ktorou sa stanovovali kvalifikačné znaky na ubytovacie zariadenia pri ich zaraďovaní do kategórii a tried, ktorá bola však v platnosti iba do 18.02.2021. Od tohto momentu legálna definícia pojmu apartmán v právnom poriadku absentuje. Pojem ateliér sa dokonca spomína aj v samotnom zákone č. 182/1993 Z. z. V praxi tieto pojmy zvyknú spôsobovať chaos v tom, o aký priestor vlastne ide. Vo väčšine prípadov sú totiž apartmán i ateliér nebytovými priestormi, a takto sú označené v kolaudačnom rozhodnutí stavebného úradu a zapísané v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva, čo nespôsobuje obzvlášť veľké nejasnosti z pohľadu výkonu správy. Avšak, v súčasnej dobe, kedy nových developerských projektov neustále pribúda, sa stretávame s tým, že apartmány sú v rozhodnutí stavebného úradu označené ako priestor určený na bývanie a zapísané v katastri nehnuteľností a na liste vlastníctva ako byty.
V prvom rade je nevyhnutné sa zaoberať tým, ako vôbec môže táto situácia pri apartmánoch nastať, t. j., že na liste vlastníctva ich nájdeme ako byty. Problém nastáva pri územnom plánovaní. Dôvodov, prečo je priestor v územnom pláne určený ako nebytový priestor - apartmán, môže byť viacero, napríklad územný plán mesta či danej zóny vyžaduje určitý pomer bytov k nebytovým priestorom v danom území, prípadne zabezpečenie parkovacích miest k bytom. Takisto býva priestor označený ako apartmán i vtedy, keď nespĺňa normy na bytové jednotky (napr. rozmery miestností, dĺžka svietenia denného svetla do priestoru a pod.). Ak ide o prípad, že územný plán povoľuje iba určitý pomer bytov a nebytových priestorov, môže nastať práve vyššie uvedená situácia, že síce ide o apartmán, ale stavebný úrad vydá kolaudačné rozhodnutie, v ktorom už bude takýto priestor označený ako „priestor určený na bývanie“, pretože tento priestor v zásade bude spĺňať všetky technické normy.
V súvislosti so zápisom apartmánu, pri ktorom je v rozhodnutí stavebného úradu uvedené, že je určený na bývanie, do katastra nehnuteľností a nahlásenia trvalého pobytu, je vhodné spomenúť vyjadrenie katastra nehnuteľností uvedené v katastrálnom bulletine č. 3/2007 ako odpoveď na otázku č. 31: „Podľa § 6 ods. 1 písm. d) zákona NR SR č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, v katastri nehnuteľností sa evidujú byty a nebytové priestory. Pojem byt je definovaný v zákone NR SR č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov ako vec určená na bývanie. Nakoľko katastrálny zákon nepozná pojem apartmán, zapíše do katastrálneho operátu apartmán ako byt - vec určená na bývanie, aj keď ide o sezónne bývanie, označený podľa údajov katastra t. j. číslom bytu, číslom poschodia v dome súp. č. stavby, na pozemku parc. č. a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a podiel na pozemku, resp. priľahlom pozemku, alebo iné právo k pozemku. Z uvedeného vyplýva, že apartmán zapíšeme do katastra ako byt.“ V tomto prípade je teda možné si v apartmáne nahlásiť aj trvalý pobyt podľa § 3 ods. Ateliér na rozdiel od apartmánu býva označený za nebytový priestor z dôvodu nesplnenia podmienok na bytovú jednotku, a to kvôli nedosiahnutiu limitu denného svetla, hygienických podmienok či prípadne hlukových noriem. Vtedy je samozrejmé, že bude označený aj na liste vlastníctva ako nebytový priestor.
V praxi je už bežnou realitou, že sa v budove nachádza viac nebytových priestorov, apartmánov, ateliérov, než bytov, prípadne iba nebytové priestory, či iba apartmány. Apartmánové domy sa často vyskytujú pri rekreačných zariadeniach a v turistami vyhľadávaných oblastiach. Podľa § 2 ods. V zmysle § 6 ods. 1 BytZ „správu domu vykonáva spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (ďalej len „spoločenstvo“) alebo iná právnická osoba alebo fyzická osoba, s ktorou vlastníci bytov a nebytových priestorov uzatvoria zmluvu o výkone správy (ďalej len „správca“). Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní zabezpečiť správu domu spoločenstvom alebo správcom.“ Podľa § 24 ods. 1 BytZ „ustanovenia tohto zákona týkajúce sa bytového domu sa vzťahujú aj na budovy, ktoré nemajú charakter bytového domu, ak je v nich najmenej jedna tretina podlahovej plochy určená na bývanie a majú najmenej štyri byty. Ustanovenia tohto zákona sa primerane vzťahujú aj na iné budovy, ktoré nemajú charakter bytového domu s výnimkou § 29 a 29a ods. 1; na správcu týchto budov sa nevzťahuje osobitný predpis,“ pričom osobitným predpisom sa rozumie zákon č. 246/2015 Z.z. Na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení teda možno dôjsť k záveru, že potreba správy vzniká aj pri budovách, ktoré nemajú charakter bytového domu, ak je v nich jedna tretina podlahovej plochy určená na bývanie a majú najmenej štyri byty (napr. polyfunkčné budovy, kde sa nachádzajú byty i nebytové priestory rôzneho druhu), alebo aj v iných budovách, ktoré nemajú charakter bytového domu (sem možno zaradiť práve budovy, v ktorých sa nachádzajú iba nebytové priestory, napr. Pri správe iných budov, teda tých, v ktorých je menej tretina podlahovej plochy určená na bývanie a nie sú v nich najmenej štyri byty, sa však podľa uvedeného ustanovenia neuplatňujú ustanovenia § 29 a §29a ods. 1 BytZ a požiadavky na správcu podľa zákon č. 246/2015 Z.z.
Prenájom a ubytovanie: Rozlíšenie a právny rámec
Možnosti a podmienky krátkodobého a dlhodobého prenájmu nebytových a bytových priestorov sú upravené vo viacerých právnych predpisoch. Na občianskoprávny rámec regulácie nadväzuje živnostensko-právny rámec, ktorý bližšie upravuje postup prenajímateľov nehnuteľností a poskytovateľov ubytovania pred živnostenskými úradmi. Živnostensko-právny rámec je kľúčovým právnym východiskom pre daňovú reguláciu, ktorá upravuje povinnosti prenajímateľov pred orgánmi daňovej správy.
Východiskom na účely správneho určenia regulácie nakladania s nehnuteľnosťami je správna kvalifikácia a rozlíšenie skutočnosti, či ide o prenajímanie bytových priestorov, nebytových priestorov, prípadne o prenájom iného druhu nehnuteľností alebo o poskytovanie ubytovacích služieb. Prenajímanie priestorov určených na bývanie sa riadi súkromnoprávnou úpravou, ktorá vymedzuje právny rámec, v medziach ktorého možno prenajať priestor určený na bývanie. Osobitným právnym predpisom, ktorý upravuje problematiku prenajímania nebytových priestorov, je zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov. Poskytovanie priestorov využívaných na ubytovanie sa riadi súkromnoprávnou úpravou, ktorou je Občiansky zákonník, ktorý v ustanoveniach § 754 a nasl. upravuje podmienky poskytovania prechodného ubytovania v zariadeniach na to určených, tzv. apartmány.
Sumarizácia pojmu Apartmán v legislatívnom kontexte
Pojem "apartmán" nie je definovaný v relevantných zákonoch, vyhláškach a normách. Používaný pojem apartmán nie je známy legislatíve, v sumarizácii nájdete najčastejšie status "nedefinuje". Sumarizáciu začnem vyhláškou, ktorá už nie je platná, ministerstvo hospodárstva v nej ustanovovalo klasifikačné znaky na ubytovacie zariadenia. Vyhláška č. 277/2008 Z. z. § 5 ods. 8 definovala apartmán ako súbor dvoch alebo viacerých miestností na ubytovanie hostí. Jedna z týchto miestností spĺňa podmienky obývacej miestnosti. Súčasťou apartmánu je hygienické zariadenie. § 5 ods. 10 definoval obývaciu miestnosť ako časť ubytovacieho objektu, apartmánu alebo apartmánového bytu určenú na denný pobyt hosťa, čomu zodpovedá jej vybavenie. V obývacej miestnosti nie sú umiestnené stále lôžka.
Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) definuje nebytové budovy ako stavby, v ktorých je viac ako polovica ich využiteľnej podlahovej plochy určená na nebytové účely (§ 43c ods. 1). Zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov definuje nebytovým priestorom miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú kolaudačným osvedčením stavebného úradu určené na iné účely ako na bývanie; nebytovým priestorom nie je príslušenstvo bytu (§ 2 ods. 1 písm. e)).
Zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (§ 6 ods. 1 písm. d)) uvádza, že v katastri nehnuteľností sa evidujú byty a nebytové priestory. Vyhláška č. 532/2002 Z. z. (§ 17 ods. 1) špecifikuje stavby na bývanie alebo ubytovanie ako stavby alebo ich časti určené na bývanie alebo ubytovanie.
Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (§ 38 ods. 9) sa odvoláva na apartmán v bytovom dome. Vyhláška č. 259/2008 Z. z. a Vyhláška č. 300/2009 Z. z. sa tiež dotýkajú problematiky klasifikácie priestorov.
Všeobecne platí, že dodržiavanie slovenskej technickej normy alebo technickej normalizačnej informácie je dobrovoľné (§ 3 ods. 11 zákona č. 60/2018 Z. z.). Manuál Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky uvádza, že dotáciu je možné si uplatniť iba pre bytové objekty, ktorými sú bytový dom (§ 43b ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb.) alebo rodinný dom (§ 43b ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb.) okrem dodávky tepla do nebytového priestoru v bytovom dome alebo rodinnom dome so samostatným odberným miestom.
Mnohí z nás sa stretli s pojmom "apartmán" v inzerátoch nehnuteľností, často prezentovaný ako exkluzívnejšia alternatíva bytu. Avšak, čo presne apartmán je a ako sa líši od bytu z právneho a praktického hľadiska? Tento článok sa zameriava na definície bytov a apartmánov v slovenskom právnom poriadku, objasňuje rozdiely medzi nimi a analyzuje potenciálne problémy spojené s kúpou apartmánu.
Definícia Bytu a Apartmánu: Kľúčové Rozdiely
Podľa § 43b ods. 4 Stavebného zákona je byt obytná miestnosť alebo súbor obytných miestností s vlastným príslušenstvom a uzavretím, ktoré stavebný úrad trvalo určil na bývanie. Byty sa nachádzajú v zónach individuálnej bytovej výstavby (IBV) alebo občianskej vybavenosti. V katastri nehnuteľností sú vedené ako byty v bytových alebo polyfunkčných domoch, prípadne na pozemku, kde je stavba umiestnená.
Na rozdiel od bytu, definíciu apartmánu nájdeme len vo vyhláške č. 277/2008 Z. Apartmán je súbor dvoch alebo viacerých miestností na ubytovanie hostí, pričom jedna z nich spĺňa podmienky obývacej miestnosti a súčasťou je hygienické zariadenie. V apartmánovom dome je apartmán vybavený kuchynkou alebo kuchynským kútom a môže byť označený aj ako apartmánový byt.
Hlavný rozdiel spočíva v účele využitia. Byt je určený na trvalé bývanie, zatiaľ čo apartmán slúži na prechodné ubytovanie hostí. Developeri často využívajú pojem apartmán pri výstavbe v oblastiach, kde územný plán povoľuje len občiansku vybavenosť alebo v rekreačných oblastiach, čím obchádzajú územný plán.
Problémy s Financovaním Kúpy Apartmánu a Trvalý Pobyt
Napriek tomu, že apartmány môžu byť vzhľadovo a užívateľsky rovnaké ako byty, pri ich kúpe existujú riziká z hľadiska financovania. Iba niekoľko bánk je ochotných prefinancovať kúpu apartmánu. Pri posudzovaní sa berie do úvahy účel bývania. Ak je apartmán určený na bývanie v meste a stavebný úrad pripustí, že je určený aj na trvalé bývanie, je možné ho financovať hypotékou. Doba splatnosti sa môže líšiť, pričom pri apartmánoch určených na rekreačné alebo prechodné ubytovanie môže byť lehota splatnosti úveru kratšia.
Otázka prihlasovania trvalého pobytu v apartmánoch je diskutabilná. Jeden názor tvrdí, že trvalý pobyt nie je možné v apartmáne prihlásiť, pretože nejde o byt, ale o nebytový priestor. Zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov uvádza, že trvalý pobyt má občan len v budove alebo jej časti, ktorá je označená súpisným číslom alebo súpisným a orientačným číslom a je určená na bývanie, ubytovanie alebo individuálnu rekreáciu.
Právne Aspekty, Územné Plánovanie a Stanovisko Katastra
Pôvod problematiky apartmánov je potrebné hľadať v územno-plánovacej činnosti miest. Mestá a obce schvaľujú územné plány, ktoré určujú pomer bytov a nebytových priestorov na danom území. Stavebníci musia tento pomer dodržať. Ak vzniknú priestory, ktoré nie je možné označiť za "plnohodnotný byt", pretože sa prekročí limit bytov v územnom pláne alebo nespĺňajú stavebnotechnické predpisy, developeri ich označia ako apartmány.
Ministerstvo vnútra SR sa vyjadrilo, že v apartmáne je možné nahlásiť trvalý pobyt, ak je tento priestor v liste vlastníctva označený ako byt. Kataster nehnuteľností v katastrálnom bulletine č. 3/2007 uviedol, že apartmán sa zapíše do katastrálneho operátu ako byt, aj keď ide o sezónne bývanie.
Záverom, odpoveď na otázku, či je možné v apartmáne nahlásiť trvalý pobyt, nie je jednoznačná a každý prípad je potrebné posudzovať individuálne. Dôležité je rozlišovať, či apartmán spĺňa stavebnotechnické normy a ako je zapísaný v katastri nehnuteľností. Východiskom je ustanovenie § 3 ods. 2 zákona o hlásení pobytu občanov, podľa ktorého má občan trvalý pobyt v budove alebo jej časti, ktorá je určená na bývanie, ubytovanie alebo individuálnu rekreáciu.
tags: #ubytovacie #zariadenie #nebytovy #priestor