Datel, jeden z našich najznámejších vtákov, je často viac počuteľný ako viditeľný. Tento chránený druh obýva rozsiahle územia Európy a Ázie, od severného Španielska cez Škandináviu a Sibír až po Japonsko. Jeho charakteristické čierne sfarbenie s červenou "čiapkou" ho robí nezameniteľným, no napriek tomu je mimoriadne plachý. Jeho život je úzko spojený so stromami, kde hľadá potravu a zakladá si hniezda.
Život v korunách stromov
Datle uprednostňujú listnaté lesy s dostatočnými rozostupmi medzi stromami, no nájdeme ich aj v ihličnatých či zmiešaných lesoch. Svoje potulky za potravou začínajú vo výške siedmich až pätnástich metrov nad zemou. Ich metóda je fascinujúca: najprv si zobákom odlúpnu kôru stromu a následne začnú vyklobávať dieru do kmeňa. Ich primárnou potravou sú brouci, mravenci a larvy drevokazného hmyzu. V tomto smere môžu byť pre strom prospešné, pretože ho zbavujú škodlivých elementov.
Dokument "Zelená planéta" však odhaľuje aj menej známu stránku datľa. U niektorých stromov vyhľadáva sirup. Keď strom v dôsledku viacerých dier stráca životne dôležitú miazgu, postupne odumiera. Tento fakt zdôrazňuje komplexný vzťah medzi datľom a jeho prostredím, kde jeho správanie môže mať aj ničivé následky.
Prestaňte polievať nesprávne: Jednoduchá schéma a tajomstvo bohatej úrody pre lenivých!
Založenie rodiny a starostlivosť o potomstvo
Tokanie datla, teda jeho volanie pri hľadaní partnerky, môžeme počuť už vo februári. Po úspešnom prilákaní samičky si spoločne hľadajú vhodný strom na založenie rodiny. Oba partneri sa podieľajú na vytvorení hniezdnej dutiny, ktorá je hlboká približne 40 cm a široká asi 22 cm. Vytesanie takejto dutiny si vyžaduje až štyri týždne intenzívnej práce. Na zahrievaní vajec sa obaja rodičia striedajú v dvojhodinových intervaloch. Po dvoch týždňoch inkubácie sa vyliahnu mláďatá, ktoré sa do jedného mesiaca osamostatnia a opúšťajú hniezdo.
Datel a ľudské obydlia: Konflikt alebo spolunažívanie?
Občas sa však objavia situácie, kedy ťukanie datľa spôsobuje problémy ľuďom. Nepríjemné ťukanie a diery v fasáde domu môžu byť znakom prítomnosti datľa. Existuje viacero vysvetlení takéhoto správania. Materiál fasády môže datľovi pripomínať dutý strom, kde by mohol nájsť potravu. Ďobe teda dovtedy, kým si neuvedomí, že tam potrava nie je. Ďalšou možnosťou je, že si datel hľadá miesto na zahniezdenie. Fasáda mu môže slúžiť rovnako dobre ako dutina v strome. V niektorých prípadoch môže datel ďobaním do fasády brániť svoje teritórium.
Problémom je, že fasády domov majú pre vtáky veľmi hlasnú rezonanciu. A v neposlednom rade, niektorým jedincom môže jednoducho chutiť výplň fasády.
Riešenia na ochranu pred datľom
Našťastie, existujú rôzne spôsoby, ako sa pred nežiaducim ťukaním datľa chrániť. Klasické plašiče na vtáctvo, ako napríklad PET alebo sklenené fľaše na tyčiach, ktoré pri vetre vydávajú hlasný zvuk, môžu byť účinné. Ak datel hľadá potravu vo fasáde, alternatívou je pripraviť mu na blízkom strome kus loja alebo búdku s vtáčím zobom. Je pravdepodobné, že tým odvediete jeho pozornosť od vášho domu. Toto však platí iba v prípade, že datel nehniezdi.
Mechanické zábrany sú ďalšou možnosťou. Ak sa datel zameriava len na jedno konkrétne miesto, je vhodné toto miesto zadebniť alebo naň umiestniť železnú mriežku. Ultrazvukové plašiče ponúkajú riešenie, ktoré je odpudivé pre vtáky a nenáročné pre ľudí. Tieto zariadenia vydávajú zvuk, ktorý je pre ľudské ucho nepočuteľný, no pre vtáctvo je veľmi nepríjemný a radšej sa mu vyhýbajú. Plašiče zároveň časom menia výšku tónu, čím zabraňujú tomu, aby si na zvuk zvykol datel ani iný vták. Sú účinné aj ako prevencia, pretože ich údržba je jednoduchá a po vyhnaní neželaného hosťa ich nemusíte odstraňovať.
Datel veľký (Dendrocopos major) - Najhojnejší zdatný druh
Ďatľovité vtáky sú na Slovensku zákonom chránené a patrí sem aj najhojnejší druh - datel veľký (Dendrocopos major). Nájdeme ho od nížin až po hornú hranicu lesa, pričom nad 1200 metrov nadmorskej výšky je už vzácnejší. Datel veľký je stály vták, ktorý sa v zime môže potulovať po svojom teritóriu, zvyčajne však nezaletí ďalej ako 2 kilometre. Veľkosť populácie sa výrazne nemení, no je citlivý na zmeny v hniezdnych podmienkach. Na rozmnožovanie potrebuje staršie stromy. V poslednom období sa však sťahuje aj do miest, kde mu vyhovujú budovy, v ktorých nocuje a zriedkavo aj zahniezdi. Tento proces adaptácie na ľudské sídla sa odborne nazýva synantropizácia.
Datel veľký je veľký približne ako drozd čierny, sfarbený je kontrastne bielo-čierno-červeno. Samček má temeno nevýrazne tmavočervené, samička má temeno hlavy len čierne. Živí sa podkôrnym hmyzom a semenami ihličnatých stromov. Hniezdi monogamne v apríli až júni, raz ročne. Svoje hniezdne teritória si však obsadzuje už podstatne skôr. Hniezdnu dutinu s okrúhlym vletovým otvorom si vytesá sám. Samica znáša 5 až 7 bielych vajec, na ktorých sedia obaja rodičia 12 až 13 dní. Mláďatá kŕmia tiež obaja rodičia na hniezde 3 týždne a potom ich ešte niekoľko dní prikrmujú. Ak máte vo svojej fasáde hniezdo datľa veľkého, je potrebné jeho prítomnosť strpieť minimálne 5 týždňov, skôr riskovať netreba. Dieru po datľovi sa odporúča sanovať až po auguste, pretože aj v júli v nej ešte môžu zahniezdiť niektoré spevavce, napríklad vrabce či sýkorky.
Teritorialita datľov sa v priebehu roka mení, najvýraznejšia je na jar (február-apríl) a na jeseň (september-október), kedy samce "bubnujú" na stromy, stĺpy, ale aj na fasádu domov.
Datel čierny (Dryocopus martius) - Majestátny lekár lesa
Pri slove "lekár stromov" si takmer každý vybaví veľkého čierneho vtáka s červenou čiapočkou, ktorý ťuká do kmeňa stromu, načúva a obratným zobákom zbavuje stromy škodlivého hmyzu. Tento obraz, hoci je rozšírený v detských knižkách a rozprávkach, nie vždy presne odráža realitu. Datel čierny (Dryocopus martius) je najväčší zástupca radu Piciformes (šplhavce) v Európe. Má palearktický typ rozšírenia, čo znamená, že sa s ním stretávame na väčšine územia Európy a Ázie.
V Európe sa vyskytuje od severného Fínska na severe po Grécko na juhu. Južnejšie sa objavuje ostrovčekovito v horských lesoch Talianska a Španielska. Na Britských ostrovoch úplne chýba. V Európskej únii je hniezdna populácia datľa čierneho odhadovaná na viac ako 740 000 párov, pričom od roku 1980 sa jej areál mierne rozširuje a je hodnotená ako zabezpečená a stabilná.
Datel čierny hniezdi na celom území Slovenskej republiky, pričom preferuje súvislejšie a rozsiahlejšie lesné celky, či už v horách alebo v nížinách. Najhojnejší je vo zmiešaných a ihličnatých lesoch, ale riedko dokáže hniezdiť aj v lužných lesoch. Občas sa môžeme stretnúť s datlami aj v menších izolovaných lesoch v otvorenej krajine, ale to len v prípade, že tu nájdu vhodné typy porastu. Tieto nároky na prostredie výstižne zhrňuje text z jednej staršej publikácie: "Je rozšírený na miestach, kde sú rozsiahlejšie lesy, pokiaľ tam neboli odstránené všetky podmienky jeho existencie, teda hnijúce a duté stromy."
Je to náš najväčší, cez 40 cm veľký, štíhly šplhavec, ktorý je jednoliato čierny. Jedinými nápadnými prvkami v operení je celé červené temeno hlavy u samca, malá červená plôška v zátylku u samice, belavý zobák a svetlé oko. Na rozdiel od ostatných šplhavcov nelietavlnovito, ale viac-menej priamo a bez väčšej námahy vďaka širokým zakulateným krídlam s rozpätím okolo 70 cm. Let pripomína sójku - po každom mávnutí sú krídla priložené k telu - a sprevádzaný je drnčivými zvukmi. Po usednutí často nasleduje tiahle naříkavé "klijé".
Datel čierny patrí v strednej Európe k stálym druhom, kedy sa dospelí vtáci vyskytujú v blízkosti hniezdiská celoročne. K dlhším presunom inklinujú mláďatá, ktoré po rozpadu rodín obsadzujú nové teritóriá, vzdialené niekoľko desiatok kilometrov. Občas sa objavujú ešte ďalej mimo súvislý areál výskytu. Mimo hniezdenia sa samec a samica zdržiavajú oddelene na svojom teritóriu. Tok začína v polovici februára a sprevádza ho hlasité bubnovanie a rýchle "klikliklikli" samca. K páreniu dochádza v blízkosti budúceho hniezda.
Hniezdnu dutinu tesá samec a väčšinou je používaná rad rokov po sebe. V niektorých prípadoch si pár zhotovuje dutinu každoročne. Hniezdny strom je obvykle vnútorne narušený a dlabanie je započaté v miestach odpadnutej vetvy. Na Slovensku boli najčastejšie hniezda umiestnené v buku vo výške 8-12 metrov. Hĺbka takejto dutiny činí 40-55 cm, šírka 12-20 cm a priemer vletového otvoru 6-11x8-11 cm. Niekedy samec začína tesat na viacerých miestach, ale nedostatočne priestranné dutiny opúšťa. Práca mu trvá 10-28 dní. Vajcia začína samica znášať v druhej polovici apríla a začiatkom mája. Je ich priemerne 3-5, sú čisto biele a lesklé. Sedí na nich striedavo oboch rodičov (každý 1-3 hodiny), ale v noci vždy len samec, ktorý v dutine nocuje po celú dobu hniezdenia. Mláďatá sa liahnu po 12-14 dňoch, sú holé a slepé a rodičia ich nepretržite zahrievajú ďalších 6-7 dní. Do 10. dňa sú slepé, v 17 dňoch už sú operené, vyhliadajú z dutiny a podľa rozsahu červenej na hlave je možné rozlíšiť pohlavie. Vo veku 24-28 dní vyletujú z dutiny a následne nocujú v dutinách, ktoré si samy nájdu. Rodičmi sú vedené ešte 1-2 mesiace. Potom sa rodina rozpadá. Pohlavnú dospelosť dosahujú v 1. roku života. Datel hniezdi raz ročne, v prípade zničenia vajec znáša 1-2 náhradné znášky.
Datel sa živí takmer výhradne živočíšnou potravou. Jej podstatnú zložku tvoria v dreve žijúce brouci, ich larvy (rody Ips, Rhagium, Cerabyx, Spondylis a i.) a mravenci (rod Camponotus). Nájdené boli tiež húsenice motýľov a mäkkýše. Hniezda mravencov navštevuje vo väčšej miere len v zime. Semenami rastlín sa živí len veľmi zriedka. Potravu vydlabáva silným zobákom z kmeňov a koreňových nábehov.
Význam datľa pre les a ekologické hospodárenie
Aký by už mohol mať "lekár stromov" pre les význam než pozitívny. Prítomnosť tohto druhu je teda v našich lesoch viac než žiaduca a mala by sa podporovať. V prípade datľa ale s pekne vyzerajúcou a mnohokrát povrchnou stratégiou vešania búdiek ako hlavnou metódou ochrany lesných vtákov nevystačíme. V tomto prípade sa musíme snažiť v lese dosiahnuť také podmienky, ktoré vyhovujú jeho životným nárokom. Dosiahnuť to možno len dôsledným uplatňovaním lesníckych opatrení v lesných porastoch, ku ktorým patrí ponechanie doupnatých stromov až do fyzického veku v podobe trvalých výstavkov, ponechanie suchých stromov a určitého množstva drevnej hmoty po ťažbe, ochrana starých porastov spojená s predĺžením obmýtia, uprednostňovanie podrostného spôsobu obnovy a clonných ťažieb namiesto holosečí - teda prírode blízkym formám hospodárenia, úprava drevinnej skladby v prospech pôvodných drevín a pod.
Poetický zážitok v zimnom lese
Po dlhých dňoch v dielni, v tomto zimnom období, kedy sa dni stále viac skracujú, som jednu obchodnú cestu využil pre krátky výlet do lesa so svojimi synmi. Pohľad na veľkého dravca, vznášajúceho sa veľmi nízko nad lúkou pri lese, upútal mojich synov natoľko, že sme na najbližšej odbočke do lesa zastavili. Pri vstupe do lesa sme započuli vzdialené ťukanie datľa, ktoré sa rozliehalo jesenným lesom viac, než kedykoľvek inokedy. Mávnutím prútika sa naša prechádzka lesom zmenila v bojovnú výpravu za rozliehajúcim sa zvukom, ťukaním do stromu. Len slabo som dúfal, že sa nám to podarí v tak rozľahlom lese. Šiel som posledný a nechal sa viesť. Bolo krásne pozorovať to detské vzrušenie a zapálenie. Samozrejme som bol často napomínaný, nech idem potichučky, nešliapem na konáre, nehovorím a pod. Netrvalo dlho a mojim synom sa podarilo datľa vystopovať. Vysoko vo vetvách borovice sedel datel a s malými prestávkami zdatne a silno ťukal vo svojej trpezlivosti liečiť tento strom. Po chvíli napadlo môjho staršieho syna priložiť ucho k tejto borovici a počúvať ťukanie datľa cez kmeň stromu. Ešte nikdy som toto neskúsil. Malý datel sedel vysoko na vzdialenej vetve a svojím ťukaním dokázal rozozvučať, rozoznieť celý kmeň silnej borovice. S priloženými ušami sme načúvali a zdalo sa, akoby datel ťukal priamo pod kôrou v kmeni stromu. Bolo počuť, ako tento zvuk rozoznieva každý letokruh, miazgu, každú malú žilku, triesku stromu. Nielenže zvuk jeho ťukania do stromu je počuť do diaľky, ale dokáže rozozvučať celý strom, až k najmenším a najvzdialenejším konárikom v korune stromu, ale aj najhlbšie korene stromu. V tomto prežitku som si smel opäť uvedomiť, akí sme my veľkí a aké sily máme k dispozícii, že aj my smie liečiť svoje vlastné konáre - myšlienky, kmene - životy, stromy - spoločenstvá. Ak neustaneme a vytrváme vo svojej trpezlivosti a viere, budeme vypočutí, bude nám otvorené, bude nám odpovedané, bude nám pomožené. A aj keď si môžeme pripadať bezmocní a malí, ako ten datel, môže naše vytrvalé ťukanie - volanie zasiahnuť niekto v diaľke, ktorý sa k nám rád pridá, a potom ďalší a ďalší, a spoločne začať liečiť tento svet. Svet, ktorý si tiež môžeme predstaviť ako krásny a mohutný strom s obrovskou korunou. Tento náš spoločný strom má už tiež svoje uschnuté a strnulé konáre, ktoré potrebujú prerezanie. Taktiež sa tu nájdu choré konáre, ktoré je treba liečiť. A aj plody tohto nášho spoločného stromu života nie sú všetky sladké a krásne, ale dokonca jedovaté. Môj prežitok s mojimi malými a radostnými bojovníkmi svetla ma o tom viac než presvedčil.
Strakapoud vs. Datel: Kto je skutočný pracant lesa?
Zimný les býva tichý a pokojný. Práve v tomto období však často zaznie ostré ťukanie do kmeňov stromov. Datel - naskočí väčšine z nás. Ticho lesa pretína mechanicky pravidelný ťukot. Škola nás naučila počuť za týmto zvukom datla. Málokto si však uvedomí, že tým často neprávom upierame zásluhy inému, omnoho bežnejšiemu a pracovitějšiemu obyvateľovi lesa: strakapoudovi. V slovenských lesoch sa v zimnom období najčastejšie ozýva strakapoud veľký. "Datla síce pozná skoro každý, ale v skutočnosti ho ľudia vidia menej často ako strakapouda," dodávajú ornitológovia. Napriek tomu prebral rolu mediálnej hviezdy.
Strakapoud je stredne veľký vták, zhruba veľkosti kosa. Jeho zvukový prejav je veľmi typický: rýchle, krátke a hlasité ťukanie, pripomínajúce dávku z malého kladivka. Strakapoud je tiež veľmi prispôsobivý - potravu hľadá na rôznych druhoch stromov, nepohrdne semenami ani krmítkom. Strakapoud veľký je hlavný pracant, ktorý odbavuje väčšinu "počuteľnej" práce v našich lesoch.
Datel čierny, náš najväčší datlovitý vták, sa veľkosťou blíži vrane. Je celý čierny, s výraznou červenou čapicou. Na rozdiel od strakapouda pôsobí oveľa majestátnejšie a tichšie. Datel je viazaný hlavne na staršie, súvislé lesy, kde má dostatok silných stromov a tlejúceho dreva. Datel je veľký a pôsobí skoro až exoticky. Slovo strakapoud je dlhšie, odbornejšie a v bežnej reči sa používa menej.
Na prvý pohľad sa môže zdať, že si títo vtáci konkurujú - obaja lovia potravu v kôre stromov a živia sa hmyzom. Adam Véle z Výskumného ústavu lesného hospodárstva a poľovníctva cituje z časopisu Zprávy lesnického výzkumu: "Datel využíva predovšetkým mohutné kmene a hlbšie vrstvy dreva, zatiaľ čo strakapoud sa častejšie pohybuje po tenších kmeňoch a konároch." Strakapoud je v porovnaní s datľom prispôsobivý "všeumelec". Je aktívny po celý rok a dobre znáša blízkosť človeka. Teritóriá má menšie a dokáže ich flexibilne meniť podľa dostupnosti potravy. Datel čierny je pravým opakom. Je to špecialista, viazaný predovšetkým na rozľahlé, staré a pokojné lesy s dostatkom silných stromov a tlejúceho dreva. Potravu datľa tvoria hlavne mravenci a hlboko uložené larvy hmyzu.
Ťukanie, ktoré nielen v zime počujeme, má zvyčajne dve príčiny. V tomto prípade slúži ťukanie najmä na vymedzovanie teritoria.
Tip na záver: Datla väčšinou skôr začujete, než uvidíte. Keď sa v tichom lese ozve hlboké „ťuk… ťuk… ťuk…“, zastavte sa, načúvajte a pozerajte sa vysoko ku kmeňom.