Trvalý pobyt je kľúčovým inštitútom v právnom poriadku Slovenskej republiky, ktorý upravuje zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Tento zákon ukladá občanom základnú povinnosť hlásiť začiatok a koniec svojho pobytu v obci, pričom rozlišuje medzi trvalým a prechodným pobytom. Zmena trvalého pobytu predstavuje jeden z najčastejších životných míľnikov, s ktorým sa spájajú aj určité zákonné povinnosti.
Definícia a charakter trvalého pobytu
V zmysle zákona č. 253/1998 Z. z. je trvalý pobyt pobytom občana spravidla v mieste jeho stáleho bydliska na území Slovenskej republiky. Dôležité je zdôrazniť, že občan môže mať trvalý pobyt len v budove alebo jej časti, ktorá je označená súpisným číslom alebo súpisným a orientačným číslom a je určená na bývanie, ubytovanie alebo na individuálnu rekreáciu. Za časť budovy sa považuje aj byt.
Je kľúčové pochopiť, že prihlásenie občana na trvalý pobyt nezakladá nijaké právo k budove, v ktorej má osoba nahlásený trvalý pobyt, ani k jej vlastníkovi. Táto evidencia má výlučne evidenčný charakter. Každý občan, ktorý sa trvalo nezdržiava v zahraničí, je povinný hlásiť miesto svojho trvalého pobytu.
V prípade detí existujú špecifické pravidlá. Zo zákona sa za miesto trvalého pobytu dieťaťa v čase jeho narodenia považuje miesto trvalého pobytu matky dieťaťa. Ak ide o dieťa narodené na území Slovenskej republiky, začiatkom trvalého pobytu je deň jeho narodenia. V prípade dieťaťa narodeného v zahraničí je začiatkom trvalého pobytu deň jeho prihlásenia v ohlasovni.
Povinnosti pri hlásení trvalého pobytu
Občan hlási svoj trvalý pobyt na ohlasovni pobytu, ktorou je obecný úrad alebo mestský úrad v mieste, kde sa nachádza budova určená na bývanie. Pri prihlásení trvalého pobytu je potrebné predložiť niekoľko dokladov. Medzi ne patria občiansky preukaz a vyplnený prihlasovací lístok na trvalý pobyt.
V prípade, že občan prihlasuje trvalý pobyt v budove, kde nie je jeho vlastníkom, je nevyhnutné predložiť písomné potvrdenie o súhlase s prihlásením občana na trvalý pobyt s osvedčeným podpisom vlastníka alebo všetkých spoluvlastníkov budovy alebo jej časti. Toto potvrdenie musí obsahovať identifikačné údaje o vlastníkoch a spoluvlastníkoch. V prípade právnickej osoby je potrebné predložiť názov, identifikačné číslo právnickej osoby, sídlo právnickej osoby a meno a priezvisko osoby oprávnenej konať v jej mene, ak súhlas s prihlásením na pobyt vykonal podpisom na prihlasovacom lístku vlastník alebo všetci spoluvlastníci budovy alebo jej časti pred zamestnancom ohlasovne.
Za občana mladšieho ako 18 rokov a za občana, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, je povinný hlásiť trvalý pobyt jeho zákonný zástupca, prípadne opatrovník. Taktiež, za občana, ktorý je povinný hlásiť trvalý pobyt, môže túto povinnosť splniť ním splnomocnený zástupca. Splnomocnený zástupca musí predložiť ohlasovni pobytu svoj občiansky preukaz a splnomocnenie s osvedčeným podpisom splnomocniteľa, ako aj doklady týkajúce sa osoby, ktorej pobyt hlási. Za členov rodiny môže hlásiť trvalý pobyt jeden z členov rodiny, pričom musí predložiť príslušné doklady za všetkých občanov, ktorých pobyt hlási.
Lehota na vydanie občianskeho preukazu po nahlásení trvalého pobytu je spravidla jeden týždeň. Je dôležité poznamenať, že mestská časť spravidla nevydáva občianske preukazy; o ich vydanie sa žiada na oddelení dokladov Okresného riaditeľstva Policajného zboru.
Prechodný pobyt
Okrem trvalého pobytu zákon č. 253/1998 Z. z. definuje aj prechodný pobyt. Prechodný pobyt je pobyt občana mimo miesta trvalého pobytu, kde sa občan dočasne zdržiava, ak má tento pobyt trvať viac ako 90 dní. Prechodný pobyt je tiež pobyt občana trvalo žijúceho v zahraničí, ktorý má na území SR trvať viac ako 90 dní.
Občan, ktorý má pobyt na území SR a ktorý sa pripravuje na vycestovanie do zahraničia na dobu dlhšiu ako 90 dní, má právo ohlásiť túto skutočnosť ohlasovni v mieste trvalého pobytu alebo prechodného pobytu. V ohlásení uvedie štát a miesto pobytu a predpokladanú dobu pobytu. Občan nemôže hlásiť prechodný pobyt na dobu kratšiu ako 90 dní. Ak sa prechodný pobyt skončí pred uplynutím doby, na ktorú bol ohlásený, občan je povinný túto skutočnosť ohlásiť. Ohlasovňa môže zrušiť záznam o prechodnom pobyte na návrh vlastníka alebo všetkých spoluvlastníkov budovy alebo jej časti aj pred uplynutím doby, na ktorú bol ohlásený, a to najmä v prípade, ak občan nemá k budove alebo jej časti žiadne užívacie právo.
Povinnosti ubytovacích zariadení vo vzťahu k cudzincom
Zákon o pobyte cudzincov (zákon č. 404/2011 Z. z.) ukladá ubytovacím zariadeniam špecifické povinnosti pri ubytovávaní cudzincov. Ubytovatelia majú niekoľko administratívnych povinností. Okrem overenia totožnosti cudzinca a zápisu údajov o cudzincovi (meno a priezvisko, štátna príslušnosť, dátum narodenia) do knihy ubytovaných, musí ubytovateľ zabezpečiť vyplnenie úradného tlačiva o hlásení pobytu cudzinca. Toto tlačivo je potrebné do piatich dní od ubytovania doručiť cudzineckej polícii. Doručenie je možné vykonať osobne na policajný útvar, poštou alebo prostredníctvom elektronickej služby.
V zmysle § 113 zákona č. 404/2011 Z. z. je ubytovateľ povinný pri ubytovaní cudzinca overiť jeho totožnosť, obvykle predložením cestovného alebo iného dokladu preukazujúceho jeho totožnosť. Následne je potrebné zapísať do domovej knihy (knihy ubytovaných) meno a priezvisko, dátum narodenia, štátnu príslušnosť, číslo cestovného dokladu, číslo víza (ak je relevantné), začiatok a skončenie jeho ubytovania. Tieto údaje sú dôležité pre evidenciu a kontrolu zo strany hraničnej a cudzineckej polície.
Pre ubytovateľov, ktorí chcú využívať elektronické služby na hlásenie pobytu cudzincov, je nevyhnutné vlastniť občiansky preukaz s čipom. Pri jeho vydávaní treba požiadať o bezpečnostný osobný kód a o bezplatné nahratie podpisových certifikátov na elektronický čip občianskeho preukazu. Tieto certifikáty sú potrebné na vytvorenie kvalifikovaného elektronického podpisu, ktorý je nevyhnutný pre akceptovanie elektronických podaní. Okrem toho je potrebná registrácia ubytovateľa v agende hlásenia pobytu a podpísané poučenie o ochrane osobných údajov cudzincov.
Pôvodne absentovala elektronická služba na hlásenie pobytu cudzincov, čo spôsobovalo komplikácie najmä menším ubytovacím zariadeniam s obmedzenou kapacitou alebo sezónnym prevádzkam. Od 15. júna 2015 však bola spustená elektronická služba, ktorá umožňuje ubytovateľom zapísať cudzincov na krátkodobý pobyt v ubytovacích zariadeniach na Slovensku. Ohlasovaciu povinnosť je možné urobiť manuálnym vyplnením elektronického formulára alebo importom z elektronickej knihy ubytovaných. Služba "Výmaz z knihy ubytovaných" slúži na vymazanie pobytu cudzinca z evidencie.
Napriek zavedeniu elektronických služieb sa však podnikatelia v oblasti ubytovania stále stretávajú s problémami, často v dôsledku komplikovaného systému alebo nedostatočného informovania. Pre ubytovateľov je preto nevyhnutné dôkladne sa oboznámiť s platnou legislatívou a dostupnými nástrojmi na plnenie ich zákonných povinností voči štátnym orgánom.
Získali ste predbežný status usadenej osoby v rámci pobytovej schémy pre občanov EÚ?
Zrušenie trvalého pobytu
Zákon tiež upravuje situácie, kedy môže dôjsť k zrušeniu trvalého pobytu. Ak dôjde k zrušeniu trvalého pobytu podľa zákona, miestom trvalého pobytu občana sa stáva obec, na ktorej území bol občanovi trvalý pobyt zrušený. Ohlasovňa je povinná túto skutočnosť oznámiť občanovi vyvesením oznámenia na úradnej tabuli v obci pobytu po dobu 15 dní.
Poradňa: Prihlásenie na trvalý pobyt
Trvalý pobyt je pobyt v mieste stáleho bydliska občana Slovenskej republiky. Trvalý pobyt nezakladá žiadne právo k budove, k bytu, ani k vlastníkovi, má len evidenčný charakter. Je povinný ho hlásiť každý občan, pokiaľ sa trvalo nezdržiava v zahraničí. Prihlasovanie na trvalý pobyt sa vykonáva na ohlasovni pobytu v príslušnej obci a je bezplatné.
Ohlásenie na trvalý pobytu môže zrealizovať občan sám za seba, svoje deti alebo členov svojej rodiny. Do úvahy pripadá aj prihlásenie inej osoby na základe splnomocnenia. Po ohlásení na pobyt ohlasovňa vydá na požiadanie potvrdenie o trvalom pobyte. Písomné potvrdenie o súhlase s prihlásením s osvedčeným podpisom vlastníka alebo všetkých spoluvlastníkov budovy. Novorodenec získava automaticky trvalý pobyt matky. V prípade, ak nie je možné zistiť miesto trvalého pobytu matky, miestom jeho pobytu bude obec na území, v ktorej sa narodilo. Na prihlásenie dieťaťa do 18 rokov je potrebné predloženie originálu rodného listu dieťaťa k nahliadnutiu, platného dokladu totožnosti jedného z rodičov, pokiaľ majú trvalý pobyt rovnaký. Prihlásenie občana, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, môže realizovať jeho zákonný zástupca alebo opatrovník. Vyžaduje sa predloženie rozhodnutia príslušného súdu v danej veci k nahliadnutiu.
Po prihlásení na trvalý pobyt je občan povinný do jedného mesiaca vybaviť si občiansky preukaz na Oddelení dokladov Policajného zboru. Vybavovanie nového občianskeho preukazu je možné už v deň prihlásenia na trvalý pobyt. V niektorých prípadoch je možné prihlásenie na trvalý pobyt aj elektronicky. Na to, aby prihlásenie na trvalý pobyt bolo možné elektronicky, je potrebné vlastniť občiansky preukaz s čipom.
V zmysle ust. § 3 ods. 1 zákona č. 253/1998 Z. z. Trvalý pobyt musí byť prihlásený na konkrétnej adrese - v budove alebo jej časti, ktorá je určená na bývanie, ubytovanie, alebo na individuálnu rekreáciu. Byt sa považuje, prirodzene, za časť budovy. Trvalý pobyt nie je možné zriadiť v nebytových priestoroch - kancelária, predajňa, garáž, sklad a pod. K prihláseniu sa na trvalý pobyt je potrebné dokladmi preukázať nejaké právo k danej budove, resp. k bytu - buď vlastnícke právo, nájomné právo - zmluvu o nájme, o krátkodobom nájme bytu, o výpožičke, prípadne inú zmluvu. Sú aj osobitné prípady, napr. trvalý pobyt maloletého dieťaťa, trvalý pobyt manžela (pobyt dieťaťa a manžela sa odvodzuje z rodinného vzťahu), trvalý pobyt osoby s vecným bremenom doživotného užívania nehnuteľnosti (tu nie je potrebný súhlas vlastníka nehnuteľnosti), alebo ubytovanie v zariadení sociálnych služieb (pozri ust. § 3 ods. 2 zákona č. 253/1998 Z. z.).
Prihlásenie na trvalý pobyt na konkrétnej adrese nezakladá nijaké právo k danému bytu či budove ani k jej vlastníkovi. Vlastník nehnuteľnosti môže zrušiť trvalý pobyt toho, komu predtým udelil súhlas - jednoducho navrhne ohlasovni zrušiť trvalý pobyt. Trvalý pobyt nie je možné stotožňovať napr. s tzv. odvodeným právom manžela na užívanie nehnuteľnosti vo vlastníctve manžela.
Pobyt občanov (prechodný, trvalý) aj iných obyvateľov (cudzincov) sa eviduje v registri obyvateľov Slovenskej republiky (ďalej len „register obyvateľov“). V registri obyvateľov sú na podklade údajov od ohlasovní pobytu zaznamenávané údaje o občanoch a na podklade údajov od policajného zboru údaje o cudzincoch alebo azylantoch. Konkrétne údaje, ktoré sa zhromažďujú, určuje ust. §§ 14-19 zákona o hlásení pobytu. V neposlednom rade obvodný úrad v sídle kraja zaznamenáva do registra údaje o strate štátneho občianstva Slovenskej republiky.
Pobyt (prechodný, trvalý) sa eviduje povinne občanom SR trvale žijúcim na Slovensku, ale tiež cudzinec môže mať na Slovensku na konkrétnej adrese pobyt. Pobyt cudzincov na Slovensku a podmienky jeho získania upravuje zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Rozoznávame prechodný pobyt cudzincov udelený na niekoľko rokov (tu je možné obnovovať pobyt) a trvalý pobyt cudzincov na území Slovenskej republiky. Trvalý pobyt bude cudzincom udelený, ak cudzinec napr. má pobyt na Slovensku viac ako päť rokov a uzavrel manželstvo s občanom Slovenskej republiky. Trvalý pobyt má evidenčný charakter.
Od trvalého pobytu sa odvodzuje napr. tzv. spádová škola žiaka, predškolské zariadenie dieťaťa, všeobecný lekár alebo pediater, zubár a pre ženy aj gynekológ (podľa aktuálnej právnej úpravy). Od trvalého pobytu sa odvodzuje v mnohých prípadoch súdna príslušnosť ale aj príslušná matrika, na ktorej sa evidujú matričné udalosti (sobáš a rozvod sa ale eviduje v matrike podľa miesta sobáša). Adresa trvalého pobytu sa eviduje v registri obyvateľov a orgány verejnej správy si v ňom dohľadajú adresu danej osoby. Na túto adresu sa osobe doručujú zásielky, vrátane súdnych zásielok. Trvalý pobyt sa eviduje aj v banke, u zamestnávateľa, u žiakov v škole, v prípade, že podnikáte aj v Sociálnej poisťovni a zmena sa hlási aj podnikateľským registrom, daňovému úradu a pod. Ak vlastníte nehnuteľnosť, novú adresu hlásite katastru nehnuteľností a ak vlastníte auto, tak aj na dopravný inšpektorát.
Zákon ukladá občanom povinnosť hlásiť začiatok a koniec pobytu v obci, ako aj zmeny pobytov. Kým trvalý pobyt je spravidla v mieste stáleho bydliska, prechodný pobyt je pobyt dočasný - teda pobyt občana mimo miesta trvalého pobytu, kde sa občan zdržiava dočasne ak má trvať viac ako 90 dní; prechodný pobyt je tiež pobyt občana trvalo žijúceho v zahraničí, ktorý má na území Slovenskej republiky trvať viac ako 90 dní.
Bydlisko a trvalý pobyt sú dva pojmy, ktoré sa v každodennom živote často používajú zameniteľne, avšak trvalý pobyt a bydlisko nie sú totožný pojem. Bydlisko je miesto, kde osoba skutočne žije. Bydlisko je často možné zmeniť bez následkov, napríklad pri zmene nájmu alebo pri sťahovaní do iného mesta, avšak zmena trvalého pobytu je formalita a s ňou sú spojené právne následky, ako je potreba aktualizovať doklady totožnosti, doklady o vlastníctve majetku alebo dokumenty o právnych vzťahoch.
Na účel právnych konaní sa podľa trvalého pobytu alebo bydliska odvodzuje súdna príslušnosť. Vo väčšine vecí (najmä v sporových konaniach) je príslušným súdom tzv. všeobecný súd - podľa miesta trvalého pobytu (závisí od konkrétnej veci). V rodinných veciach ako mimosporových konaniach ale pôjde vo väčšine prípadov o bydlisko ako rozhodujúce kritérium. Napríklad pre konanie o rozvod príslušný súd sa určuje podľa posledného spoločného bydliska manželov. Platí totiž, že o veciach maloletých sa má konať na tom súde, ktorý je dieťaťu a jeho faktickému bydlisku najbližšie. Takto to vysvetľuje i dôvodová správa k Civilnému mimosporovému poriadku (CMP): „Predkladateľ v celom CMP preferuje pojem (faktické) bydlisko z dôvodu vystihnutia reálnejšej väzby medzi príslušným súdom a účastníkom konania. Tým sa zvyšuje protektívna funkcia, ktorá je imanentnou súčasťou mimosporového konania.“ Zároveň má bydlisko, resp. „domácnosť“ v ktorej žije dieťa vplyv aj na vyplácanie daňového bonusu. Daňový bonus sa vypláca dospelému, ktorý žije v spoločnej domácnosti s dieťaťom. Teda to môže byť aj manžel, ktorý vychováva dieťa manželky, keď žijú v spoločnej domácnosti. Naopak, nemôže to byť rodič dieťaťa, ktorý s ním nežije v spoločnej domácnosti, dieťa mu nie je zverené (určenie styku na daňový bonus nemá vplyv).
Trvalý pobyt alebo prechodný pobytu a ich zmena sa hlásia tzv. ohlasovni pobytu. Na trvalý pobyt sa možno prihlásiť osobne v ohlasovni (obec/mesto) alebo v niektorých prípadoch aj elektronicky.
Na prihlásenie na trvalý pobyt sú potrebné údaje potrebné na účel overenia vlastníckeho práva alebo spoluvlastníckeho práva k budove alebo jej časti (bytu), v ktorej sa nahlasuje trvalý pobyt, alebo doklad o vlastníctve alebo spoluvlastníctve budovy alebo jej časti alebo písomné potvrdenie o súhlase s prihlásením občana na trvalý pobyt s osvedčeným podpisom vlastníka alebo všetkých spoluvlastníkov budovy, domu či bytu s údajmi podľa ust. § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 253/1998 Z. z., vyplnený prihlasovací lístok na trvalý pobyt s údajmi podľa ust. § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 253/1998 Z. z.
Vlastník bytu býva bežne súčinný pri vybavovaní trvalého pobytu svojim rodinným príslušníkom alebo aj tretím osobám ako podnájomníkom, priateľom či známym. Ak je byt v podielovom spoluvlastníctve, všetci spoluvlastníci musia udeliť súhlas. Vlastník, resp. všetci spoluvlastníci nehnuteľnosti môžu buď ísť spolu s danou osobou na ohlasovňu, kde prehlásia súhlas a podpíšu sa na prihlasovací lístok priamo na ohlasovni, alebo pripravia pre danú osobu písomný súhlas.
Zamestnanec ohlasovne pobytu overí totožnosť osoby, ktorá hlásenie vykonáva, úplnosť a správnosť ustanovených údajov a platnosť predložených dokladov potrebných na hlásenie pobytu. Ohlasovňa urobí záznam o hlásení pobytu v evidencii pobytu občanov, vybaví odhlásenie z predchádzajúceho pobytu, zaznamená do registra údaje o hlásení pobytu, doručí údaje o hlásení pobytu príslušnému okresnému riaditeľstvu Policajného zboru, zabezpečí odovzdanie občianskeho preukazu, ktorý bol ohlasovni odovzdaný.
Ak nie je možné prihlásiť sa na trvalý pobyt na konkrétnej adrese, v konkrétnej budove, najčastejšie z dôvodu nepostačujúcej ekonomickej situácie, keď buď občan nevlastní žiaden byt, nemôže si dovoliť platiť za ubytovanie, ani žiadna osoba (vlastník nehnuteľnosti) mu nedá písomný súhlas na ubytovanie vo svojej nehnuteľnosti či jej časti, môže sa takýto občan prihlásiť na trvalý pobyt v ohlasovni v mieste, kde sa zdržiava. Ako miesto trvalého pobytu sa uvedie v tomto prípade iba obec pobytu. V praktickom živote sa potom na adresu sídla obecného úradu tejto obce doručujú písomnosti od orgánov verejnej správy a iných štátnych orgánov. Obec oznámením na úradnej tabuli, alebo iným spôsobom v mieste obvyklým oznamuje občanom, ktorí majú takto nahlásený pobyt, že im bude doručená písomnosť.
Ak sa sťahujete v rámci Slovenska, nie je potrebné zmenu trvalého pobytu oznamovať pôvodnej ohlasovni. Ak sa sťahujete do zahraničia, tu ust. § 6 ods. 1 zákona č. 253/1998 Z. z. ukladá občanovi povinnosť ohlásiť skončenie pobytu na území SR.
Zákon ustanovuje, že za členov rodiny môže hlásiť trvalý pobyt jeden z členov tejto rodiny. Za maloleté deti (občana mladšieho ako 18 rokov) bežne hlási pobyt alebo jeho zmenu rodič ako jeho zákonný zástupca, prípadne opatrovník. Zákon pamätá aj na špecifické prípady, keď sú tieto osoby umiestnené v zariadeniach ako tzv. ústavná starostlivosť.
Trvalý pobyt v apartmánoch: Diskusia a výklad
Téma prihlasovania trvalého pobytu v priestoroch, označovaných ako apartmány, je v súčasnosti veľmi diskutovaná. Existujú dva názorové prúdy: jeden zastáva názor, že trvalý pobyt nie je možné v apartmáne prihlásiť, nakoľko sa nejedná o byt, ale o nebytový priestor; druhý názor pripúšťa možnosť prihlásenia, ak je apartmán v liste vlastníctva označený ako byt.
V zmysle ustanovenia § 3 ods. 2 zákona o hlásení pobytu občanov: "Trvalý pobyt má občan len v budove alebo jej časti, ktorá je označená súpisným číslom alebo súpisným a orientačným číslom a je určená na bývanie, ubytovanie, alebo na individuálnu rekreáciu, ak tento zákon neustanovuje inak." Toto ustanovenie jednoznačne stanovuje, že trvalý pobyt je možné ohlásiť len v budove so súpisným číslom alebo súpisným a orientačným číslom a zároveň sa musí jednať o budovu, ktorá je určená na bývanie, ubytovanie alebo individuálnu rekreáciu.
Podľa definície bytu v zákone č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, je byt miestnosťou alebo súborom miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na bývanie a môžu na tento účel slúžiť ako samostatné bytové jednotky. Stavebný úrad vydáva pri realizácii stavby viacero rozhodnutí, od stavebného povolenia až po kolaudačné rozhodnutie. V kolaudačnom konaní stavebný úrad skúma, či sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným úradom a či sa dodržali zastavovacie podmienky.
Pojem apartmán nemá v slovenskej právnej úprave svoju legálnu definíciu. Pri apartmánoch, ktoré sú určené na trvalé bývanie, vznikajú pochybnosti, či sa jedná o byty alebo nebytové priestory. Na to, aby mohla byť určitá budova a priestory v nej užívané, musí najskôr stavebný úrad posúdiť, či boli dodržané podmienky uvedené v stavebnom povolení, ako aj všetky technické normy na úseku realizácie stavieb a ochrany zdravia.
Podľa Ministerstva vnútra SR je možné si v apartmáne nahlásiť trvalý pobyt, ak je tento priestor v liste vlastníctva označený ako byt. Ministerstvo sa pritom odvoláva na Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, ktorý vydáva tzv. list vlastníctva. V katastrálnom bulletine č. 3/2007 odpovedal kataster na otázku č. 31 nasledovne: „Podľa § 6 ods. 1 písm. d) zákona NR SR č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností… v katastri nehnuteľností sa evidujú byty a nebytové priestory. Pojem byt je definovaný v zákone NR SR č. 182/1993 Z. z. … ako vec určená na bývanie. Nakoľko katastrálny zákon nepozná pojem apartmán, zapíše do katastrálneho operátu apartmán ako byt - vec určená na bývanie…“
Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že odpoveď na otázku, či je možné v apartmáne nahlásiť trvalý pobyt, nie je jednoduchá a nemôže byť jednoznačná. Každý prípad je potrebné posudzovať striktne individuálne. Je totiž potrebné rozlišovať to, či apartmán spĺňa stavebnotechnické normy a prípad, kedy ich nespĺňa. Na druhej strane, podľa vyjadrenia katastra nehnuteľností, sa apartmány zapisujú do katastra nehnuteľností ako byty. V takom prípade potom nie je dôvod na to, aby ohlasovňa pobytov odmietla zapísať trvalý pobyt v apartmáne. Východiskom a nosným argumentom je práve ustanovenie § 3 ods. 2 zákona o hlásení pobytu občanov. Opačnou však bude situácia, kedy bude apartmán v katastri nehnuteľnosti zapísaný ako nebytový priestor. Pre úplnosť si dovoľujem uviesť, že ohlasovňa pobytov nemá právomoc na posudzovanie toho, či daný priestor spĺňa podmienky na bývanie. Túto právomoc má výlučne stavebný úrad.
tags: #trvaly #pobyt #ubytovacie #zariadenie