Cesta k šťastiu je často spletitá a plná výziev. V dnešnom svete, kde čelíme narastajúcemu počtu duševných ochorení, mnohí z nás, aj tí, ktorým sa darí zachovať si psychické zdravie, často tápu v partnerských vzťahoch, trápia sa pri výchove vlastných detí alebo zažívajú nespokojnosť v práci. Prečo nám dnešný svet dáva tak zabrať a ako v ňom môžeme nájsť cestu k spokojnosti? Tieto otázky sú aktuálnejšie než kedykoľvek predtým a ich hľadanie nás privádza k dôležitým diskusiám, ktoré sa odohrávajú aj v rámci knižných edícií.
Knihy ako sprievodcovia na ceste k pochopeniu a šťastiu
Diskusie spojené s knihami, ktoré vychádzajú v knižnej edícii denníka, budú v Bratislave, Košiciach aj Prešove. Tieto podujatia ponúkajú priestor na hlbšie porozumenie komplexným témam, ktoré formujú náš život a spoločnosť. Medzi knižnými titulmi, ktoré sa dočkajú uvedenia do života, nájdeme diela pokrývajúce široké spektrum od osobného rozvoja až po hlboké historické analýzy.
Jedným z takýchto titulov je kniha Rýchlokurz geniality od Ľudovíta Ódora. Tento známy ekonóm, ktorý je zároveň autorom niekoľkých popularizačných kníh, v nej ponúka "42 otázok a odpovedí, ktoré vám pomôžu pochopiť dnešný svet". Jeho pohľad na svet, vychádzajúci z ekonomických princípov, môže byť cenným nástrojom na orientáciu v zložitosti súčasných globálnych procesov.
Ďalšou významnou publikáciou je kniha Ako byť šťastný? od novinárok Veroniky Folentovej a Vitalie Belly. Tieto autorky sa dlhodobo zaoberajú vzťahmi a duševným zdravím. Vznikla z nich kniha, ktorá sa snaží zodpovedať na otázku, ako nájsť spokojnosť v dnešnom svete. V Košiciach budú autorky spolu so speváčkou Katarínou Koščovou a psychológom Jánom Hrustičom debatovať o tom, čo u nás spôsobuje pocity úzkosti, neistoty a nespokojnosti so sebou a ako na nás vplýva tlak okolia a spoločnosti, ktorá je zameraná na výkon a snahu o dokonalosť. V Bratislave knihu predstaví novinár a spisovateľ Martin M. Šimečka, pričom diskusiu obohatia odborníci ako psychologička Zuzana Hradileková, špeciálna pedagogička Zuzana Zimová, psychológ Dušan Ondrušek, psychiater Martin Ondrejkovič a psychológ Aleš Bednařík.
Historický kontext našej civilizácie a jej súčasné výzvy sú témou kníh Petra Koubského, editora vedeckej redakcie českého Deníka N. Jeho dve publikácie, Stručné dejiny Ukrajiny od Kyjivskej Rusi až k Zelenskému a Stručné dejiny Ruska od Zlatej hordy cez Napoleona, Stalina až k Putinovi, ponúkajú hlboký ponor do geopolitických a historických súvislostí. Koubský pritom zdôrazňuje, že na vysvetlenie väčšiny ruských špecifík netreba skúmať „hlbiny ruskej duše“. Dajú sa vysvetliť úplne prízemne pomocou geografických a ekonomických podmienok, ktorými je život v Rusku vymedzený.
Nemenej dôležitou knihou je aj Čas vlkov od Haralda Jähnera. Autor, nemecký novinár a spisovateľ, sa vo svojej knihe venuje povojnovej Európe, pričom diskusia s ním v Bratislave sa uskutoční v spolupráci s Goetheho inštitútom.
Akvinas - Ako nájsť šťastie?
Komplexnosť šťastia a prekážky na ceste k nemu
Šťastie je komplexný fenomén a jeho definícia je zrejme vecou individuálneho vnímania a prežívania. Ako kouč pozorujem, že každý človek ho vníma a prežíva individuálne, čo je ovplyvnené prostredím, osobnosťou, výchovou i skúsenosťami. Napriek tomu existujú faktory, ktoré často vedú k obavám zo šťastia. Možno každý z nás počul vety ako „Aby som to nezakríkol“, „Po šťastí príde pád“, „Príliš veľa šťastia privolá nešťastie“. Tieto výroky môžu prameniť z predchádzajúcich, často traumatických skúseností, alebo sú ovplyvnené spoločenskými vplyvmi, naučenými vzorcami správania či myslenia, často z rodinného prostredia.
Život jednotlivca v prostredí, v ktorom prevláda strach zmeny, z neznámeho, závisť, očakávania najhoršieho, prirodzene môže prinášať obavu byť šťastný. Presnejšie povedané, stav byť šťastný v takomto prostredí „šťastiu“ nepraje. Môže to tak byť, ale ako som spomínala, ľudská myseľ má mnohé zákutia. Trauma ako príčina môže byť spôsobená traumatickými zážitkami v minulosti, detskými či vývinovými traumami z raného detstva. Ďalšie možné príčiny môžu byť genetické predispozície, výchovné vzorce, kultúrne a sociálne vplyvy, osobnostné charakteristiky, naučené správanie a skúsenosti.
V mojej praxi vnímam, že hlavnú rolu hrajú skôr naučené vzorce správania a myslenia ako osobnostný typ. Pre orientovanie sa v téme strachu zo šťastia sa podelím skôr o vlastnú skúsenosť ako o fakty potvrdzujúce tvrdenie náchylnosti na obavy zo šťastia na základe osobnostného typu.
Špecifické skupiny a ich vzťah k šťastiu:
- Perfekcionisti: Majú strach z nedokonalosti a vystavujú sa vysokým nárokom a neustálemu analyzovaniu situácií s tendenciou k overthinkingu. Domnievam sa, že k týmto charakteristikám môžeme pridať snahu byť dobrý, vynikať, vyhrávať, čo môže súvisieť s potrebou uznania a „pocitu dostatočnosti“. Keď sa vzdáme potreby byť dokonalí, dovolíme si prijať šťastie, ktoré už máme, len si ho neuvedomujeme. Akoby tá radosť bola príliš krásna na to, aby bola skutočná. Pracovali sme na tom, aby si dovolil tie momenty prežívať naplno bez výčitiek.
- „Overthinkeri“: Títo ľudia majú potrebu neustáleho nadmerného analyzovania. Dôsledkom je neschopnosť „vypnúť“ myseľ. Na pozadí ide často o túžbu uspieť, vyhnúť sa rizikám a nestrácať čas spojený s úvahami typu „niečo mi ujde“, „nestihnem, predbehnú ma“. Podceňujú sa, majú strach z odmietnutia, problém s prijímaním „dobra“, čo ich stretlo, a tendenciou k sebasabotáži.
- „Záchrancovia“: Táto skupina je pripravená „obetovať sa“ pre iných. Sami pomoc skôr odmietajú z dôvodov odsúvania seba na druhú koľaj. Ich šťastie sa môže merať šťastím iných, pričom aj tu platí, že žiadny extrém nie je prospešný.
Je zrejmé, že u ľudí môžeme pozorovať rôzne spôsoby, ako sa vychyľovať od prežívania šťastia. Všetko je možné. Ako vieme prežívať strach zo šťastia, vieme prežívať šťastie samotné. Rozhoduje to, pre čo sa rozhodneme.
Osobná skúsenosť: Prekonávanie traumy a hľadanie vlastnej hodnoty
Príbeh ženy, ktorá má takmer 40 rokov, muža a deti, ale od malička bola týraná vlastnou matkou fyzicky aj psychicky, šikanovaná a zažila pokus o znásilnenie, je silným svedectvom o pretrvávajúcej sile traumy. Jej sebavedomie je „hlboko, hlboko v mínuse“. V manželstve, kde jej partner tvrdí, že nič nevie, sa naučila mnoho praktických zručností - od výroby syra a korbáčikov, aranžovania, šitia, varenia, šoférovania, až po výrobu tinktúr, mastí, prírodných mydiel, zber bylín, kladenie dlažby, natiahnutie stierky, výrobu bižutérie. Napriek týmto schopnostiam, muž jej hovorí, že nič nerobí, nič nevie. Táto situácia vedie k žiarliivosti a pocitu zlyhania, napriek návštevám psychologičky, s cieľom mať lepší život pre seba aj blízkych. Otázka „Ako byť šťastná?“ v tomto kontexte nadobúda hlbší a naliehavejší rozmer.
Kultúrne dedičstvo a osobnosti, ktoré formovali slovenskú identitu
Cesta k šťastiu a sebapoznaniu môže byť inšpirovaná aj poznaním našej vlastnej histórie a kultúrneho dedičstva. Mesto Martin, s jeho Národným cintorínom, je miestom, kde odpočívajú osobnosti, ktoré položili základy slovenskej kultúry a národného povedomia. Herečka Naďa Hejná (†87), pochádzajúca z významného rodu divadelníkov a národných dejateľov Pietrovcov, považovala Martin za našu najvzácnejšiu pôdu. „Tu sa tvorili naše kultúrne dejiny. Tí ľudia trpeli za Slovensko, za Slovákov. Vštepovali mi to odmalička. A mal by to vedieť každý Slovák,“ vyznala sa.
V pochmúrnom prostredí pri hroboch Jozefa Miloslava Hurbana, Jána Jesenského, Martina Kukučína, Martina Benku, Štefana Krčméryho či Jozefa Škultétyho vyťahovala z rukáva veselé osobné spomienky, ktoré sa nikdy nedostali do žiadnej oficiálnej literatúry. Tieto príbehy nám odhaľujú nielen ich tvorivú prácu, ale aj ľudskú stránku, ich lásky, priateľstvá a každodenné starosti.
Príbehy z Národného cintorína:
- Anna Jurkovičová: Prvá slovenská herečka, ktorej krásne verše písal Andrej Sládkovič, ale aj Janko Francisci. Keď ju Janko nechal, rozlúčil sa s ňou básňou „Posledné spomenutie“. Anička bola veľmi sklamaná a smutná. Jej ženícha napokon vybral otec - Jozefa Miloslava Hurbana. Štúr vtedy svadbu označil ako Hurbanov pohreb. Anička bola veľmi dobrou manželkou, aj keď si pri manželovi veľa vytrpela.
- Janko Jesenský: Básnik a prozaik, ktorého Naďa Hejná opísala ako zábavného človeka, ktorý kurizoval jej mame. Písal jej krásne básne ešte za Rakúsko-Uhorska. V zime organizoval pre mladé dievčatá nočnú muziku, kde im pod oknom hral Cigán alebo hrali z gramofónu.
- Pavol Országh Hviezdoslav: Jednému z našich najväčších básnikov písala ľúbostné listy jej tete, sestre starého otca. Tá ho však nechcela, hoci otec ju prehováral, že je to dobrá partia. Hviezdoslavove básničky si dlho odkladala a potom ich spálila, vraj sa hanbila za tie vyznania.
- Martin Benka: Slávny maliar, kamarát Nade Hejnej až do jeho smrti. Bol dobrý a múdry človek, ktorý mal aj hudobné nadanie. Obaja boli fanúšikmi hokeja a spolu sledovali zápasy.
- Martin Kukučín: Spisovateľa fascinoval bežný sedliacky život. Rád chodil na trh a počúval, ako a o čom sa ľudia bavia. Pozoroval ich z tichého kúta, pričom sa dozvedal o zaujímavých liečebných metódach a spôsoboch života.
- Jozef Škultéty: Literát, ktorý rozpútal maďarsko-slovenský konflikt jedným článkom v martinských Národných novinách. Hoci nevedel strieľať, bol pre národné presvedčenie ochotný zomrieť. Po napätej situácii a prestrelkách sa napokon všetci udobrili v hostinčeku. Škultéty bol veľmi pracovitý, jeho pracovný stôl bol vždy zaprataný knihami a zviazanými Národnými novinami. Tajomstvom jeho dlhého života bol podľa netere pravidelný večerný medokýš.
Tieto príbehy nám ukazujú, že aj napriek osobným trápeniam a spoločenským tlakom, ľudia tvorili, milovali, bojovali za svoje presvedčenie a nachádzali spôsoby, ako prežiť a zanechať odkaz. Prežívanie šťastia tak nie je len o absencii problémov, ale aj o schopnosti nachádzať radosť, zmysel a silu v sebe samých a vo svojom okolí, či už v osobnom živote, alebo v kontexte kultúrneho a historického dedičstva.
Rozhodnutie byť šťastný je teda aktívny proces. Je to o prepísaní vnútorného dialógu z „určite sa niečo pokazí a budeš sklamaná“ na dialóg „zaslúžim si prežívať šťastie, som šťastná a budem si to chrániť“. Nestačí vedieť, ako veci fungujú. Potrebujeme konať, aby veci, ktoré nefungujú, fungovali. Je čas prestať sa báť šťastia a dovoliť si prijať ho naplno.