Život nás neraz prekvapí nečakanými zvratmi. Plánujeme si šťastný život, vydáme sa na idylickú cestu a tešíme sa, ako nám bude úžasne. Zrazu je však opak pravdou. Náš úžasný plán sa rúca ako domček z karát, náš partner, ktorý sľúbil, že bude navždy pri nás, tam viac nie je. Prečo to tak je? Prečo "osud" zariadil, že sa tak veľmi trápime? Krízu, ktorou prechádzame, väčšinou pokladáme za naše úplné zlyhanie. Takto sme si predsa náš život nenaplánovali. Niekedy sa za to zlé, čo sa nám v živote deje, hanbíme pred naším okolím. Veď práve my sme chceli byť tí šťastní, ktorí si svoj život správne zariadili. Práve my sme chceli žiť v tom krásnom hollywoodskom sne, mať šťastnú rodinu, zmysluplnú prácu, vďaka ktorej si dokážeme dopriať to, čo v živote potrebujeme a robí nás šťastnými, a práve my to nemáme. Snažíme sa z krízy rýchlo dostať von, nechceme sa trápiť, chceme koniec niečoho rýchlo nahradiť novým začiatkom bez toho, aby sme si vôbec stihli uvedomiť, prečo sa nám to všetko deje. Nechceme sa ani len zamyslieť nad tým, čo nám daná situácia ukazuje, čo máme do svojho života vpustiť a naopak, čoho sa treba vzdať. Práve to obdobie, ktoré všetci tak veľmi nenávidíme, práve to najbolestivejšie obdobie plné smútku a prázdnoty má pre nás obrovský význam. Pretože je to práve to, čo v danom období potrebujeme. Pretože nastal čas, aby sa z húsenice, ktorej už jej život nevyhovuje, stal krásny motýľ. Ale my často kričíme: „Nechaj ma život, ja chcem byť húsenica. Nič mi nerob, nech môžem zostať húsenicou.“
Jesenné splíny a celosvetové výzvy
Či už vnímame jeseň ako depresívnu alebo farebnú, toto obdobie je mimoriadne náročné pre každého z nás. Rok 2020 je plný nečakaných situácií, ktorým sme boli vystavení zo dňa na deň. Opúšťame komfortné zóny, snažíme sa zachrániť. Ako si zachovať zdravý rozum? Prečo sa nám podľa vás spája jesenné obdobie práve s pochmúrnym počasím, jesennými depresiami, dlhými večermi? Som veľmi veľká optimistka, ak skôr vnímam farebné lístie, čas na dobrú knihu a čaj s rodinou? Unavení možno ani nie, ale niečo na tom popravde bude. Aj v ambulanciách je to odpozorované, že zhoršenia a novo diagnostikované depresie sú na jeseň vo väčšej frekvencii. Leto je „rozpustilé“, spájané s oddychom, ľahkým oblečením, dlhými teplými večermi, dovolenkami, letnými terasami, prenesene je tu viac uvoľnenia, oddychu, nádeje. Jeseň je už predzvesťou chladu, skracujú sa dni, slnka je menej. Kráčame v ústrety obdobiu nepríjemného počasia, takže pre citlivejších ľudí je toto obdobie nepríjemnejšie. Je aj pravdou, že je na jar a na jeseň viac hospitalizácií kvôli depresii. Stále nie sme odborníci zajedno, či pojem sezónnej depresie je opodstatnený. Pri tých jesenných a jarných hospitalizáciách, ako ukázali najnovšie výskumy aj Národného centra duševného zdravia v Českej republike, je len malé percento opakovaných každoročne. To by znamenalo, že to, čo v nálade dlhodobejšie škrípe, nakoniec vypukne pri napríklad nedostatku slnečných dní. Depresívny človek síce vie, že jeseň je aj farebná, vie si predstaviť večer pri knihe, s horúcou čokoládou a praskajúcim ohňom v krbe. Pravda je ale aj to, že na mnohé veci pozeráme cez niečo naučené, zdedené, aj v názoroch, aj v pocitoch.
Psychohygiena a zvládanie stresu v neľahkých časoch
Akú dôležitú úlohu zohráva v našom živote psychohygiena? Nepodceňujeme ju? Ľudská pamäť je vraj krátka. Ak sa aj pre niečo zastavíme, spomalíme, nakoniec nás hektika dní vtiahne zas do kolobehu povinností a akože povinností. Na jednej strane je ponorenie sa do aktivít aj zachraňujúce, drží nás v určitých hraniciach, režime dňa, aktivite. Ale bez občasných vybočení, pozastavení a bez dostatku oddychu a uvoľnenia to nejde bez následkov. Samozrejme, že psychohygiena je veľmi dôležitá. A, samozrejme, že väčšina pri tomto slove prevráti oči. Veď to predsa všetci ovládame: spánok, oddych, fyzická aktivita, meditácia, joga a podobne… Len akosi to nežijeme. V danej chvíli je všetko viac dôležité, ako som ja a moja pohoda. Po relatívne pokojnom lete, v ktorom síce väčšina z nás upustila od dovolenky zo zahraničia, zmenila svoje návyky, sa na Slovensku spustila druhá vlna pandémie. Opäť sa „zatvárame doma“ a musíme prevziať zodpovednosť do vlastných rúk. Do toho vyššie spomínaná neobľúbená „jesenná depresia, splíny“ - ako to zvládnuť čo najlepšie? Je to veľmi ťažké obdobie… Máme tu na jednej strane obavy a neistoty, na druhej strane pochybnosti, a čo ma veľmi zaujalo v jednom rozhovore, to, čo nás ohrozuje, nemá konkrétnu tvár. Ako to prežiť čo najľahšie? Určite skúsiť zamerať pozornosť na to pekné, spraviť si chutnú večeru, k sviečkam a knihe pustiť aj príjemnú hudbu. Tešiť sa na dobrý film, nesledovať sústavne len správy a informácie o víruse. Je potrebné byť informovaný, ale všetko s mierou. Frustrácie a aj hnev ventilovať zdravými cestami. Zdravé je vybúriť sa fyzickou prácou (môžete konečne vymaľovať alebo za domom narúbať drevo, obuť si tenisky a podobne), kreativitou, záujmom o iných. Dôležité je udržiavať kontakty aj na diaľku a hlavne si vždy povedať, že toto nebude trvať večne. Vírus tu bude, ale časom sa dostane pod kontrolu.
Zachovať si zdravý rozum v neistých časoch
Ako si teda podľa vás čo najlepšie aj počas nastávajúceho ťažšieho obdobia doslova zachovať zdravý rozum? Určite nás prvá vlna niečo naučila. Trochu som sklamaná, že súdržnosť a pokora sú len okrajové a aktuálne je v popredí strach a hnev. Ale je to prirodzené, že v ohrození chránim najprv seba. Ako prežijem dnešný deň, to do značnej miery závisí od toho, čo pripustím, od môjho postoja, nastavenia sa. Byť práve v tejto chvíli v čo najväčšej pohode. Odmietať stav len prežívania, život je tu a teraz. Aj napriek obmedzeniam. Viera, láska, nádej, pokora, sledovanie len skutočne odborných informácií a trpezlivosť. Najhlavnejšia je zodpovednosť. Za svoje správanie, znižovanie rizík, dodržiavanie opatrení. Sme už unavení, miestami až vzdorovití a ostražitosť povolila. Tomu netreba podľahnúť. A vyhýbať sa tomu, čo nám berie spánok a pokoj, ako sa len dá. K tomu odpútavanie mysle a sústredenie na niečo prospešné. Dostatok spánku, vitamíny, ísť podľa aktuálnych možností von, keď sa ukážu slnečné lúče.
Nástroje na zvládanie stresu a úzkosti
Konšpirácie, nedôvera a hľadanie pravdy
Aj napriek rozsiahlym štúdiám, výsledkom testov, odborným posudkom, stúpajúcej mortalite vo svete sú ľudia, ktorí veria konšpiráciám, odmietajú rúška a myslia si, že ide o nejaké sprisahanie, že korona je výmysel. Po čase zistíme, že tomu veria aj ľudia z nášho okolia, naši „priatelia“ zdieľajú a komentujú na sociálnych sieťach neuveriteľné teórie a konšpirácie. Uf, keby na to fungoval nejaký zaručený spôsob, tak už ho tu máme. Vnímame niekoľko rovín tejto problematiky. Ak by išlo len o teoretické princípy, to by sme mohli argumentovať, polemizovať, presviedčať… Tu ale ide o zdravie a životy. Myslím si, že pri týchto číslach postupne nebude nikto bez blízkej skúsenosti s vírusom. Niekedy sa, žiaľ, až na vlastnej koži presvedčíme. Sú ale situácie, kedy nechcete na veci pozerať z inej strany, ste unavení z nejednoznačnosti a vyčerpaní z toho, že neviete, kde je pravda, vtedy často vezmete za pravdu to, čo chcete, aby pravda bola. Na osobnú slobodu sme enormne citliví a mnoho ľudí berie nosenie rúšok ako zásah do tejto slobody. To je ďalšia vec, aj historicky podmienená. Aj celkovo rokmi vybudovaná nedôvera. Je také ťažké sa zorientovať v informáciách. Kto je vyrovnaný s tým, že teraz je situácia takáto a je treba dodržať kroky, ktoré pomáhajú a chránia, ide si za svojím. Lebo ak sa mýlime my, ktorí máme rešpekt pred COVIDOM, ostatným neublížime. Ale ak sa mýlia tí, ktorí opatrenia ignorujú, následky môžu byť nielen o číslach, ale o životoch. A ak poznáte niekoho, kto má osobnú skúsenosť s COVID-19, zdieľajte ju. Na druhej strane, aj v rámci jednej rodiny sa stretávame s rôznymi názormi. Je fajn rešpektovať názor druhého, no keď je to na hrane konšpirácií a ide o život, ako postupovať, aby nebol každý druhý obed o škriepke? V prvom rade by som témy, kde nepanuje zhoda, neprenášala k obednému stolu. Ale toto je veľmi ťažké. Rozprávať o tom, kde je pravda. Čo je manipulácia, čo je skutočná sloboda. Že to nie je o nosení rúšok a obmedzení hromadných akcií. Možno sa zaujímať skôr o to, čo ľudí v okolí motivuje k tomu, aby verili konšpiračným teóriám. Možno je to skutočne len túžba po priamych riešeniach a jasných odpovediach. Možno strach z uplatňovania moci. Ale na otázku, či presviedčať? Presvedčeného neobrátite, jedine vlastný príklad a príbehy skutočných reálnych ľudí s ochorením môže prinútiť k zmene. Ale ak sa cítite ohrození nezodpovednosťou člena rodiny, nastaviť chod domácnosti tak, aby k ohrozeniu ostatných nedošlo.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc?
Rok 2020 je pre celý svet mimoriadne náročný. Keď bolí duša, často to nevidieť, no liečiť ju musíme. Kedy odporúčate vyhľadať odborníka? Keď všetky už povedané veci nestačia na to, aby som sa cítil dobre. Poruchy spánku, dlhodobejšia úzkosť, možno až s pocitmi telesnej nepohody. Smútok, ktorý neodchádza ani po dobu dvoch - troch týždňov. Strach, ktorý obmedzuje normálne fungovanie, myšlienky, ktoré výrazne zneisťujú a izolujú. Nízky výkon, strata radosti, energie, aktivít. Heslom tohtoročnej kampane, ktorú pripravila Liga za duševné zdravie, je: Pokoj v duši. Ako si zachovať, keď stojíme opäť na začiatku niečoho náročného, v mnohých smeroch neznámeho? „Doprajme si pokoj v duši“ je skvelá aktivita Ligy za duševné zdravie, kde je všetko potrebné povedané. Za touto kampaňou je veľa ľudí, ktorých si aj osobne veľmi vážim. A ako si zachovať pokoj v duši?
Nájsť vnútorné zdroje a prijať zmenu
Určitý nepokoj je hnací motor, byť ostražitý je pre prežitie nutné, ale nesmie byť toho nepokoja príliš veľa. V prvom rade nedovoliť, aby ma ovládal strach. Nemyslieť veľmi dopredu, teraz sa to asi tak úplne nedá. Je určite čas stanoviť si priority, vo svojom mikrosvete nastaviť všetko tak, aby to bolo čo najnormálnejšie, čo najmenej ohrozujúce. A keďže sa nevieme dopredu úplne pripraviť na to, čo príde, byť čo najviac zodpovedný v tomto dni. A zajtra v zajtrajšom dni a takto, deň za dňom. Má aj vaše psychosociálne centrum otvorené dvere pre všetky „ubolené duše“? Aký je postup, ak by sme ho chceli navštíviť ako pacienti? Dvere pre ubolené duše sú v psychosociálnom centre, samozrejme, otvorené. Je tu aj možnosť využitia online a telefonickej pomoci. Želala by som si, aby sme v centre mohli pomôcť každému, kto to bude potrebovať, aby sme si vedeli v tejto dobe nájsť spôsoby, ako to zvládnuť v psychickej pohode a aby dopady tejto krízy na ľudí boli čo najmenšie.
Duchovný rozmer ťažkých období
V čase, kedy sa veci menia, či už k horšiemu alebo k lepšiemu, navrhujem upriamiť sa na jedinú vec, ktorá sa nikdy nemení - a tou je Boh. On jediný nepodlieha žiadnej zmene a je ten istý, včera, dnes i naveky (Hebrejom 13:18). Ak by sme túto pravdu skutočne prijímali, len ťažko by sme sa obávali o svoju budúcnosť. Je užitočné sa na veci pozerať cez optiku Božej dobroty, pretože to je jediná správna možnosť. Čokoľvek sa teraz deje, sa deje preto, lebo to Boh dovolil alebo spôsobil. V každom prípade, je to Jeho vôľa. Viem, že strach je niečo, čo niekedy pociťujeme bez ohľadu na to, či chceme alebo nie. Je však možné sa báť prestať. Ježiš nám viac krát vo svätom písme pripomína, aby sme sa nebáli a my sa aj tak bojíme. Z gramatického hľadiska ide o imperatív - čiže o rozkaz. Ježiš nám prikazuje veci len v prípade, že ich vieme mať pod kontrolou. Keď nám prikazuje lásku, robí tak preto, lebo vie, že sme jej schopní. Podobne aj v Jeho slovách “Nebojte sa” môžeme vidieť čosi podobné. Sme schopní sa nebáť. Ak by to tak nebolo, tak by od nás náš Pán chcel niečo, čo nedokážeme. Bojíme sa, že veci nebudú pre nás príjemné a pohodlné. Tak sa ako sa teda prestať báť? Najprv si treba uvedomiť, čo je vlastne strach. Svätý Tomáš Akvinský definoval strach ako obavu z budúceho zla, ktoré nie je možné prekonať. Zamysli sa nad tým. Naozaj si myslíš, že to, čo sa deje, alebo čo ťa v budúcnosti čaká, je neprekonateľné? Vo svojej podstate sa dá prekonať skutočne všetko, akurát to prekonávanie nemusí byť príjemné či pohodlné. A myslím, že práve o toto ide - o naše pohodlie. Bojíme sa, že veci nebudú pre nás príjemné a pohodlné. Preto je tak veľmi múdre nasledovať rady svätých a odpútať sa od príjemných a pohodlných vecí. Ako na to? Počas dňa si odopieraj príjemné veci, na ktoré máš právo. Postupom času sa naučíš byť odpútaný od potešenia, ktoré z týchto vecí máš. Ideálne je začať drobnosťami a časom sa prepracovať k väčším veciam. Mnohí svätí tak často spali na zemi, alebo na tvrdých posteliach a nejedli to, čo im chutilo, aby sa učili tomuto odpútaniu. Každá vec, čo sa kedy stala, má aj duchovný rozmer. Podobne tak aj v každom našom skutku môžeme nájsť čosi duchovné. To, čo robíš, má duchovný rozmer - či ho tam vidíš alebo nie. Ak chceš byť svätý, tak je dobré sa na veci pozerať práve takto. Tento ťažký čas, ktorý teraz prežívaš, má tiež duchovný rozmer. V duchovnom živote ide práve o toto - dosahovanie cností a odstraňovanie chýb. Každá ťažkosť v tebe ukazuje aj to dobré, aj to zlé. V ťažkom období sú na nás viditeľné naše cnosti aj naše chyby. Inými slovami - len v ťažkom období zistíš, aký si človek. Možno si zistil, že si momentálne dokážeš mnohé veci bez frflania odoprieť. Preto ťa chcem povzbudiť, aby si pracoval na tom, čo ti nejde a chýba práve teraz. Každé náročné obdobie môžeš vidieť ako možnosť sa duchovne pocvičiť. Duchovné cvičenia, na ktoré mnohí ľudia tak radi a často chodia, sú dobré, ale len zriedka nám elán a predsavzatia z nich vydržia dlhodobo. Každá hádka, nepohodlnosť, protirečenie, nepríjemnosť. Toto všetko sú pre nás možnosti sa duchovne cvičiť a mnohí z nás ich úplne premrhajú. Príliš veľa ľudí je v duchovnom a osobnostnom raste zaseknutých, pretože neprijímajú tieto možnosti na výcvik. Preto ti chcem poradiť - nepremrhaj túto šancu aj ty. Momentálne máme príležitostí na rast vo svätosti viac, ako sme mali doteraz. Ako napríklad? No napríklad tak, že aj keď si v pokušení neustále sledovať súčasnú situáciu, si povieš, že nepotrebuješ vedieť o každej veci, ktorú náš premiér dnes povedal. Učíš sa cnosti zdržanlivosti v prijímaní informácií. Svätý Tomáš učí, že človek má potešenie z toho, keď zisťuje novinky o tom, o čom sa zaujíma. Existujú však aj iné cnosti, ktorým sa môžeme priučiť. Napríklad taká tichosť. Ľudia si myslia, že človek je tichý vtedy, keď málo rozpráva. To, samozrejme, nie je pravda. Ježiš bol tichý a rozprával často a veľa. Tichosť je cnosť, v rámci ktorej rozprávaš vtedy, keď je to potrebné. Väčšinou nás náš jazyk tak či tak zavedie k ohováraniu premiéra, svokry či liberálov. Nemusia všetci vždy počuť, či čítať tvoj názor. Svätí často odporúčali ľuďom, ktorí sa chceli naučiť dobre ovládať práve čosi podobné - nehovoriť vždy a všade, čo si myslia. Nie je to potrebné. Okrem toho Boh má veľkú radosť z obiet, o ktorých nikto okrem nás nevie. Boh nerobí nič zbytočne. Boh nič nerobí zo srandy alebo z nudy. Všetko, čo robí a čo dopúšťa na nás, má istý zámer. Tento zámer je vždy dobrý. Na to treba myslieť. Mnoho ľudí verí, že Boh existuje, ale málo kto verí, že to, čo robí, je dobré. Vieme, že tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré a vieme, že Boh naozaj chce, aby všetci boli spasení. Preto všetko, čo sa deje, sa deje s týmto zámerom. Bohu ide o to, o čo by aj tebe malo ísť - o tvoju spásu. Preto ťa chcem povzbudiť, aby si nikdy nebol zúfalý a mal na pamäti, že náš Otec ťa miluje a dobre vie, čo a prečo sa deje. Mnoho ľudí verí, že Boh existuje, ale málo kto verí, že to, čo robí, je dobré. V tomto pre mnohých neľahkom čase môžeme zapracovať na jednej konkrétnej cnosti a tou je nádej. Môžeme si teraz častejšie pripomínať slová “Ježišu, dôverujem ti”. Týmito slovami je užitočné sa modliť, aj keď to tak necítim a aj keď to tak zatiaľ nie je. Svätá Faustína povedala, že pokorná duša nemá nádej v sebe, ale všetku dôveru vkladá do svojho Boha.
Päť tipov, ako prekonať ťažké obdobie
Na úsmevných chvíľach záleží rovnako ako na tých menej príjemných. Tie ťažšie momenty či obdobia ale často trvajú dlhšie, než by sme si priali. V takých prípadoch sa nesmieš vzdať, i keď táto veta znie skôr ako klišé. Prečítaj si 5 tipov, ako to nevzdať. Určite si už veľakrát počula, že vtedy, keď nemáš chuť sa rozprávať, mala by si urobiť presný opak. Tvoje okolie, ktoré ťa má rado, by ti nikdy nechcelo zle, a práve preto by si sa mala vyrozprávať. Možno to zmierni tvoje aktuálne pocity, možno nie, no hlboko v tvojom podvedomí sa ti uľaví aj bez toho, aby si to vnímala. Vo chvíli, keď už definitívne strácaš akúkoľvek nádej, musíš si pripomenúť, čo dobré tu zostalo. Bolesť raz prejde a ty budeš ľutovať, že si stratila čas, ktorý sa dal využiť úplne inak. Rozišiel sa s tebou chlap? TAKTO to prekonáš. Vezmi si z toho nielen negatíva, ale aj pozitívne myšlienky. Venuj sa svojim koníčkom. Ak žiadne nemáš, hľadaj, kým si nájdeš niečo, čo je „ušité“ priamo pre teba. Najčastejšie a celkom spoľahlivé sú záľuby ako kreslenie, šport, čítanie kníh, DIY doma, ale aj rôzne iné druhy umenia a podobne. Ako sa hovorí, zíde z očí, zíde z mysle. Je to overená fráza, ktorá stojí za všetky drobné. Nestresuj sa tým, čo nemôžeš zmeniť a ľudí teda rozhodne nedokážeš zmeniť. Radšej sa vyhni tým, ktorí ti napáchali neplechu. Ak sa budete stretávať, neveští to nič dobré. Ľudia, ktorí ťa ranili patria do tvojej minulosti. Skús porozmýšľať, či ti stojí za to naťahovať túto smutnú dobu na dlhšie, ako je potrebné. Len ty si tvoríš svoje šťastie a budúcnosť. Zameraj sa v prvom rade na seba a snaž sa dopriať si lepší deň či už pozitívnym myslením alebo niečím, čo ti urobí radosť. Tiež sa nezabudni pravidelne pozerať na pozitívne citáty, ktoré ťa prinútia zamyslieť sa nad šťastím. Prekonať ťažké obdobie nie je jednoduché, ale s týmito piatimi bodmi to zvládneš ľahšie. Nezabúdaj, že aj tie najťažšie chvíle raz pominú a dôležité je, aby si bola k sebe láskavá a trpezlivá. Dovoľ si cítiť emócie, ale zároveň sa nevzdávaj. Hľadaj svetlo aj v malých radostiach každého dňa. Nezostávaj na svoje trápenie sama, obklop sa ľuďmi, ktorí ťa podporia, a ak to potrebuješ, neváhaj vyhľadať odbornú pomoc.
Keď sa všetko "sype" na hlavu: princípy prekonávania kríz
Poznáte ten pocit, keď Vám akosi všetko “padá na hlavu”? Ten pocit, že sa nad Vami objavil čierny pochmúrny mrak a zastrel nadobro slnečné lúče? Keď sa sype jedna komplikácia za druhou? V tej chvíli Vám môže hlavou prebehnúť myšlienka: “Skončí sa toto vôbec niekedy?!” Takéto momenty pravdepodobne zakúsil každý z nás. Dôvody mohli byť rôzne. Finančná kríza, s ktorou sa treba popasovať. Alebo Vám nevyšiel projekt, na ktorom ste dlho pracovali a vkladali ste do neho nádeje. Možno sa Vám rozpadol vzťah. Alebo sa Vaše sny zrútili ako domček z karát. S-T-O-P. Odsuňte teraz všetky minulé (terajšie) pochmúrne myšlienky bokom. Tento článok Vám má priniesť pár tipov, ako ťažšie životné obdobia prežiť a vyjsť z nich silnejší. A dokonca, s úsmevom na tvári. Nekrúťte hlavou. Vážne sa to dá. ? Aj keď možno zo začiatku ten úsmev bude trošku silený. Pretože kam ide pozornosť, tam ide energia. Je skvelé, ak máte počas “dní učiteľ” (tak volám nie príliš pozitívne dni) podporu blízkych. Ale, to nestačí. Možno ste od nich práve ďaleko a cítite sa na to sami. Viete, čo je v ťažkých časoch základom? Mať vnútorné zdroje inšpirácie a motivácie, aby sme si vedeli pomôcť aj sami. Tu je pár jednoduchých, napriek tomu dôležitých tipov, ako to zvládnuť, keď sa Vám zdá, že horšie to už fakt nemôže byť!
Uvedomte si, že všetko prejde. Všetko v živote plynie, nič nie je nemenné. Pripomínajte si to, keď sa Vám zdá, že je najhoršie. Všetko prejde. Aj to dobré, aj to zlé. Život je ako stúpajúca a klesajúca krivka. Ako keď vidíte výsledok EKG srdca. Nádych, výdych. Hore, dole. “Keď nejde o život, nejde o nič.” Stratili ste prácu? Nájdete si novú. A lepšiu! Opustil Vás partner? Malo to tak byť. Čaká na Vás niekto iný a lepší! Uvedomte si, že aj to, čo nateraz vyzerá ako obrovský prúser, je len skúška. Isté časové obdobie, ktoré pominie. A koniec koncov Vás posunie ďalej. Budete silnejší. Pamätajte: Nie ste v tom sami. Každý si v živote prejde svojou “nádielkou”. Viete, čo je na tom skvelé? Aj náročné obdobia majú v sebe veľa pozitívneho. V ťažkých časoch rastieme. Sme nútení vyjsť zo svojej komfortnej zóny a robiť veci, ktoré by sme inak riešiť nemuseli alebo ani nechceli. Začneme byť vynaliezavejší. A keď búrka prehrmí, uvedomíme si, že sme “to dali”. Dokonca sme sa mnohému naučili. A v konečnom dôsledku nás to posunulo ďalej. Buďme vďační za to, čím prechádzame. Pripravuje nás to na to, o čo sme žiadali. ? Sebaľútosť v ťažkých časoch nepomáha. Skôr naopak. Ide ruka v ruke s depresiou. Načo plakať nad rozliatym mliekom? Postavte sa svojim strachom a obavám čelom. A všetky tiene padnú za Vás a rozplynú sa. Rýchla rada: Nemôžete mať pod kontrolou úplne všetko, čo sa vo Vašom živote deje. Môžete však mať pod kontrolou to, ako sa k tomu postavíte. Svoj uhol pohľadu. Vaše vnútorné prežívanie. Tak čo? Necháte sa tou “vlnou komplikácie” zmiesť? Alebo sa na nej naopak poveziete a posuniete ďalej? Poznáte ten výrok “Keď mi život dá do cesty citrón, nezľaknem sa, urobím si z neho limonádu.” 🙂 Opakovanie je matkou múdrosti: Všetko je o uhle pohľadu a našom prístupe.
Dajte si oddych. To, že sa budete vo svojej situácii slovne či myšlienkovo babrať dňom i nocou Vám ani zďaleka nepomôže urýchliť jej vyriešenie. Len Vás to viac psychicky a fyzicky vyčerpá a zamotáte sa tak, že už nebudete mať ani najmenší nadhľad. Pri riešení výziev treba mať na pamäti aj štipku racionality. Neprepadajte emotívnym stavom “ja už ďalej nevládzem”. Nepomôže Vám to. Rýchla rada: Nechajte to na chvíľu tak. Choďte von do prírody a zvoľte rezkú prechádzku. Alebo si choďte zacvičiť v naozaj intenzívnom tempe. Alebo hoci do lesa na hríby. Plávajte, tancujte alebo sa vyberte na predĺžený víkend. Chlapom často pomáha, ak si zaboxujú do boxerského vreca. Vypnite na chvíľu všetky mobily, laptopy či počítače. Za tú chvíľu to svet naozaj zvládne bez Vás. Práve v momentoch úplného uvoľnenia mysle k nám prichádzajú najväčšie inšpirácie, AHA momenty a áno, aj nápady a riešenia problémov. Práve keď sa prestanete kŕčovito držať svojho “problému” a Vaše myšlienky nasmerujete inde, odpovede a riešenia sa Vám zjavia akosi sami od seba.
Nájdi si svoju pozitívnu mantru. O sile pozitívnych afirmácií som písal práve nedávno aj v tomto článku. V čase, keď je naša myseľ preťažená a cítime, ako nám myšlienky behajú v hlave a potkýnajú sa jedna o druhú, je čas sa stopnúť. Nasmerovať svoju myseľ inde. A podporiť sa jednoduchou a trefnou afirmáciou/mantrou. Uveďme si to na príklade: “Som v bezpečí. Moja situácia sa rieši. Je to v poriadku.” Nemusíte tomu v tú chvíľu na 100% veriť. Opakovaním sa Vám však automaticky zníži v tele hladina stresu, uvoľníte sa. Tým pádom budete schopní rozmýšľať pokojnejšie a prídete na riešenia ľahšie. Spomeňte si, koľko výziev ste už zvládli. Aj túto dáte. ?
Obklopte sa ľuďmi, ktorým na Vás záleží. V časoch, keď nám je ťažko, často hľadáme útechu u najbližších. Pri nich sa akosi pocitovo môžeme aspoň na chvíľu schovať pred celým svetom. Pri nich môžeme byť chvíľu slabí a zraniteľní, kým načerpáme novú silu a zregenerujeme sa. Rýchla rada: S komplikáciou sa zverte ľuďom, o ktorých viete, že im na Vás úprimne záleží a želajú Vám úspech. Často Vás dokážu nasmerovať alebo dajú tip, ktorý Vás nakopne. Liečivé a dušu pohladzujúce je práve objatie. Ak sa cítite vážne zle, najskôr svojho blízkeho pevne objimte. Budete cítiť pribúdajúcu silu, ktorá Vami začne prúdiť akosi prirodzene. Dôležité: Obklopte sa pozitívnymi ľuďmi. Smiech a dobrá nálada sú nákazlivé a hoci Vám práve teraz možno nie je do smiechu, telo Vám zaplaví úplne iná energia. Veci sa zrazu začnú javiť v inom svetle: už to nebude problém, ale výzva, ktorej sa rozhodnete nakopať zadok alebo vyťažiť z nej maximum pre seba.
Starajte sa o seba. Doslovne. Keď sa ocitneme v ťažkých časoch, neraz si uvedomíme, že sa o seba nestaráme. Mastné vlasy, kruhy pod očami, niekoľko dní bez poriadneho jedla, pitný režim v čudu. Ak sa však vyčerpáme aj telesne, bude nám ešte horšie. Sebatrýzeň ešte nikoho nikam neposunula. Rýchla rada: Doprajte si ľahké výživné jedlá a pite dostatok vody. Pridajte magnézium a vitamín B. Počúvajte svoju obľúbenú hudbu. Usmejte sa na seba do zrkadla a povzbudzujte sa, napríklad mojím obľúbeným sloganom: “Ty to dáš, ty na to máš!” Skvele pomáha aj cvičenie “Vypíš sa z toho”. Ak Vás niečo štve, trápi a robí Vám vrásky na čele, vezmite papier a píšte všetko, čo Vám v tej chvíli napadne. Aj keď zapíšete niekoľko strán. Aj keď budete písať pol dňa. Urobte to. Nezamýšľajte sa nad tým. Jednoducho to urobte. Dôležité však je: NEČÍTAJTE TO PO SEBE. Len čo svoju “spoveď“ napíšete, papiere roztrhajte a vyhoďte ich. Predstavte si, že ste na tom papieri vyhodili preč všetky veci a situácie, ktoré Vás štvú. Začne sa Vám dýchať ľahšie. Robím to tak aj ja. Je to oslobodzujúci pocit. Pomáha pri nachádzaní riešení náročnejších životných situácií. Skvele však slúži aj na detox duše tak často, ako to potrebujete.
Nájdi si záľubu. Z dlhodobého hľadiska je dôležité mať nejakú záľubu, ktorá vyváži Váš bežný pracovný deň. Niečo kreatívne. Na čo sa plne sústredíte a vyčistíte si pritom hlavu. Či už je to jazykový kurz alebo kurz varenia, joga, maľovanie alebo hra na hudobnom nástroji. Takéto záľuby Vám pomáhajú budovať sústredenosť a výdrž, ktoré sú veľmi dôležité pri dosahovaní akéhokoľvek cieľa. Zároveň si pri nej vyčistíte myseľ a naplníte sa harmóniou a pozitívnou náladou. Dôležité je mať pri danej aktivite pocit, že ste “vypli”. Porozmýšľajte teraz, pri čom sa Vy cítite uvoľnene. Práve tieto činnosti sú skvelé pri prechádzaní “dňami učiteľ”. Čo je ešte potrebné uvedomiť si pri prekonávaní “dní učiteľ?” Že také dni niekedy jednoducho prídu a sú nevyhnutné. Veď bez nich by sme nevedeli oceniť tie krásne chvíle plné šťastia. Keď zase máme chuť sa bezdôvodne usmievať a pospevujeme si. Len tak. Vďaka ťažkých časom sa stávame múdrejšími, zrelšími a odvážnejšími.
Syndróm “languishing” a cesta k rozkvetu
I keď je svet neopísateľne nádherné miesto a život nedoceniteľný dar, nie vždy je to prechádzka ružovou záhradou. Nie vždy na nás svieti slnko. Článok, aj keď sa to tak na jeho začiatku nemuselo javiť, ťa má nakopnúť. Že táram? V mojom živote som sa ocitol v období, kedy som sa nikam neposúval. Robil som iba to, čo som nevyhnutne musel, nič naviac. Bol som chytený v banálnych problémoch svojho každodenného života a nevidel som žiadnu cestu von. Všetko, s čím som v živote bojoval, som mohol hravo vyriešiť, no nepokúsil som sa o to. Skrýval som sa za výhovorky a hľadal som dôvody, prečo to nedokážem. Rovno ti poviem, bolo to veľmi temné obdobie môjho života. No opäť, nebyť tohto všetkého, pravdepodobne by som nikdy nezavadil o osobný rozvoj. Bol by som iba bežný a všedný človek, ktorý robí to, čo je mu povedané a pretĺka sa životom s odretými lakťami. Neplnil by som sny sebe, nedokázal by som splniť sny rodičom. A keby to mám zhrnúť do dvoch viet, tak ti poviem iba toľkoto… Na ťažké a komplikované situácie, ktorými som sa musel v živote prebojovať, nedám v žiadnom prípade dopustiť. O približný nástrel som sa ale pokúsil v článku 7 Dôležitých Vecí, Ktoré Ma Osobnostný Rozvoj Naučil, tak si ho v žiadnom prípade nenechaj ujsť. Po jeho prečítaní sa začneš o osobný rozvoj zaujímať ďaleko viac, to mi ver.
Syndróm “languishing” je stav stagnácie a prežívania, ktorý sa v modernej psychológii považuje za opak rozkvetu. Je to stav, kedy človek cíti prázdnotu, nedostatok motivácie a otupenosť, no nemá diagnostikovanú duševnú chorobu. Tento stav sa môže prejavovať izoláciou, povrchným vykonávaním činností, nízkou sebauctou a problémami so zvládaním základných úloh. Na rozdiel od depresie, ktorá je duševnou chorobou, languishing skôr opisuje stav bytia alebo pocitu. Avšak, languishing môže zvýšiť riziko vzniku depresie. Ako sa s ním vysporiadať? Požiadajte o pomoc okolie, cvičte, precvičujte si súcit k sebe, naplánujte si únikovú cestu alebo skúste audioknihy so sebarozvojovou tematikou.
Poučenia z vlastných skúseností
Fyzické ťažkosti a sila vôle: Nebolel ma chrbát len občas, ale denne, spôsobom, že som bral tabletky proti bolesti, aby som vôbec dokázal existovať. Bol som naštvaný, zúfalý a s nervami v kýbli. Moje ťažkosti neustupovali, zhoršovali sa. Nielenže som bol otrávený, strácal som nádej, že sa dokážem vyliečiť. O to viac, keď mi hádam najretardovanejší lekár na svete povedal, že to mám chronické. V 22 rokoch. No nevzdal som to a odniesol som si lekcie na nezaplatenie. Naučil som sa brať veci do vlastných rúk a veriť svojim inštinktom na 100%. Vedel som, že sa s tým niečo dá robiť a tak som neprestal hľadať a skúšať nové metódy, ktoré by mi ten môj nepodarený chrbát dali dokopy. Momentálne cvičím ako zmyslov zbavený, behám, drtím železo, bicyklujem, plávem a všetko to robím s takou chuťou a vďačnosťou, ako nikdy predtým. Ďakujem za každú jednu príležitosť, kedy si môžem ísť zamakať a ani na chvíľku ma nenapadne vynechať. Už sa vôbec nevyhováram a nemaskujem svoju lenivosť tak, ako predtým.
Práca a čas: Bolo obdobie, kedy som mal dve práce, v ktorých som trávil niekedy až 70 hodín týždenne. Z vyššie spomenutého ti je asi jasné, že by som za chvíľku voľného času aj vlastnú dušu zapredal. Bol som unavený, vyčerpaný, na pokraji zrútenia. Výbušný, nervózny a už som ďalej nemohol. No opäť, prežil som, a to s drahocennými skúsenosťami vo vrecku. Naučil som sa, aký vzácny čas v skutočnosti je. A aj na základe týchto vyčerpávajúcich lekcií som si sľúbil pár zásadových vecí, ktoré momentálne štiepia môj život. Sľúbil som si, že nikdy nebudem vymieňať všetok svoj čas za peniaze. Stanovil som si priority a ciele, pretože chcem, aby som ten čas využíval spôsobom, ktorý mi do budúcna prospeje. Keďže vzťahy sú ako kvety a tie treba zalievať, na ľudí, ktorí sú pre mňa dôležití, na tých si nájdem čas, aj keby traktory padali.
Strata a vďačnosť: Vysporiadať sa s tým, že z našich životov odišiel niekto blízky a už sa nikdy nevráti. Prešli sme si tým už hádam všetci a ja nie som žiadnou výnimkou. No i keď bola cena privysoká, naučil som sa, že sme život dostali iba na chvíľku. Že je krehký a že oň môžeme prísť kedykoľvek. A aj táto pripomienka ma neustále núti žiť naplno. Takisto mi to pripomenulo, že ľudia okolo nás tu tiež nebudú večne. Aj preto, ako som už spomenul v predošlom bode, je pre mňa čas, strávený s mojimi najbližšími, jednou z hlavných priorít. Som tu pre nich a chcem, aby to vedeli. Chcem, aby vedeli, čo pre mňa znamenajú, a tak im to dávam patrične najavo.
Zmeny a rast: Na to, že som 89-ty ročník, som toho stihol pomeniť vo svojom živote už kvantum. Sťahoval som sa štyrikrát v Bratislave, dvakrát do zahraničia. Približne sedemkrát som nazbieral odvahu odísť z práce a pokúšať šťastenu pri pokusoch o lepší job. Tých zmien, väčších či menších, bolo teda v mojom živote požehnane. Niektoré som vítal s otvorenou náručou, niektorým som sa bránil zubami nechtami. No vďaka všetkým týmto skúsenostiam som sa naučil, že si nemám robiť zbytočné starosti. Pretože väčšina z tých, ktoré som si robil, sa aj tak nikdy nenaplnila. Zistil som, že akékoľvek turbulencie a zmeny má pre mňa život nachystané, zakaždým som to ustál a netrpel som žiadnou vážnejšou ujmou. ,,Áno, áno, veľké životné zmeny dokážu byť desivé. No vieš, čo je ešte desivejšie? Sčítané a podčiarknuté, zmeny sú pre naše životy nevyhnutné a iba ten, ktorý sa im bude snažiť zabrániť, iba ten bude trpieť.
Osobný rozvoj a prekonávanie prekážok: V mojom živote som sa ocitol v období, kedy som sa nikam neposúval. Robil som iba to, čo som nevyhnutne musel, nič naviac. Bol som chytený v banálnych problémoch svojho každodenného života a nevidel som žiadnu cestu von. Všetko, s čím som v živote bojoval, som mohol hravo vyriešiť, no nepokúsil som sa o to. Skrýval som sa za výhovorky a hľadal som dôvody, prečo to nedokážem. Rovno ti poviem, bolo to veľmi temné obdobie môjho života. No opäť, nebyť tohto všetkého, pravdepodobne by som nikdy nezavadil o osobný rozvoj. Bol by som iba bežný a všedný človek, ktorý robí to, čo je mu povedané a pretĺka sa životom s odretými lakťami. Neplnil by som sny sebe, nedokázal by som splniť sny rodičom. Na ťažké a komplikované situácie, ktorými som sa musel v živote prebojovať, nedám v žiadnom prípade dopustiť.
Nástroje na zvládanie stresu a úzkosti
V konečnom dôsledku, náročné obdobia v našich životoch, hoci sú bolestivé a vyčerpávajúce, nám môžu priniesť neoceniteľné lekcie. Učia nás odolnosti, sile vôle, vďačnosti a schopnosti vidieť príležitosti aj v tých najťažších chvíľach. Je dôležité si uvedomiť, že nie sme v tom sami a že aj keď sa cesta zdá byť nekonečná, vždy existuje nádej na zmenu a rast. Dôležité je prijať tieto obdobia ako súčasť života, učiť sa z nich a kráčať ďalej, silnejší a múdrejší.