Správne fungujúci odkvapový systém je nevyhnutnou súčasťou každej strechy, zabezpečujúcou jej dlhú životnosť a ochranu konštrukcie pred škodlivým vplyvom vlhkosti. Okrem tvaru a farby strešnej krytiny sú žľaby jedným z prvých prvkov strešného systému, ktoré si vnímame. Tento článok sa detailne zameria na rôzne aspekty odkvapových systémov, vrátane špecifík polkruhových a hranatých žľabov, ich materiálového zloženia, montáže, ako aj na komplexnejšie riešenia, akými sú medzistrešné žľaby v trojplášťových strešných konštrukciách.
Typy a vlastnosti žľabov
V našich končinách sa najčastejšie stretávame s polkruhovými žľabmi. Vzácnosťou nie sú ani hranaté žľaby, ktoré však v porovnaní s polkruhovými môžu mať mierne kratšiu životnosť. Dôvodom je, že vo vnútorných kútoch hranatých žľabov dlhšie ostáva nečistota, ako je prach či zvyšky lístia, ktorá zadržiava vlhkosť a môže urýchliť koróziu.
Polkruhové žľaby sa na trh dodávajú v rozmeroch, ktoré majú svoje korene v minulosti. Pôvodne sa všetky klampiarske výrobky vyrábali z plechov so štandardnou šírkou jeden meter. Z dôvodu hospodárnosti a minimalizácie odpadu sa klampiari snažili vyrábať výrobky z pásov plechu tak, aby po rozstrihaní tabúľ nezostal žiadny odpad. Z tohto dôvodu sa v klampiarskej technológii používa pojem „rozvinutá šírka“, čo je šírka plechu, z ktorej je daný diel vyrobený.
Aby bolo potrebné čo najmenej spojov žľabov, alebo naopak, aby nebolo potrebné žľaby deliť, výrobcovia ich najčastejšie ponúkajú v dĺžkach 1, 3, 4 a 6 metrov. Samotné žľaby sa vyrábajú zakružovaním alebo ohýbaním.
Časť žľabu smerujúca k fasáde domu je ukončená ohybom, ktorý zabraňuje pretekaniu vody priamo na fasádu. Opačná strana je zakončená estetickým okrúhlym návalkom. Tento návalok žľab spevňuje, umožňuje spájanie žľabov a zároveň slúži na upevnenie polohy žľabu v háku.
Jednotlivé kusy žľabov sa v závislosti od materiálu, z ktorého sú vyrobené, spájajú nitovaním a spájkovaním, prípadne stmelením špeciálnym silikónom. Najlepší výsledok však dosiahneme použitím špeciálnych žľabových spojok. Tieto spojky nielenže urýchľujú montáž, ale zabezpečujú aj vodotesný a esteticky príjemný výsledný spoj.
Vzhľadom na tepelnú rozťažnosť plechov nesmie byť súvislý žľab dlhší ako 15 metrov. Pri výbere vhodného prierezu žľabu je kľúčová veľkosť odvodňovanej plochy. Platí tu pomerne jednoduché pravidlo: jednému metru štvorcovému pôdorysu odvodňovanej plochy zodpovedá jeden centimeter štvorcový plochy prierezu žľabu. Pre menšie plochy, napríklad prístavby alebo garáže, si vystačíme aj s menšími žľabmi. Je dôležité poznamenať, že táto metóda nezohľadňuje zrážky počas extrémnych meteorologických javov. V takýchto prípadoch je prirodzené, že voda zo žľabov môže pretekať.
Aby sa zabezpečil správny odtok vody, vonkajšia hrana žľabu je po montáži umiestnená o približne 2 cm nižšie ako hrana smerujúca k fasáde domu. Žľaby sa na koncoch uzatvárajú špeciálnymi žľabovými čelami.
Montáž a spádovanie žľabov
Pre zabezpečenie efektívneho odtoku vody musia byť žľaby namontované v spáde. Tento spád sa zabezpečuje pomocou hákov. Optimálny spád žľabov je 1:150, čo zodpovedá prevýšeniu 1 cm na 150 cm dĺžky žľabu. Najmenší prípustný spád je 1:200 a najväčší 1:100.
Háky sa vo väčšine prípadov upevňujú zvrchu na spodnú časť krokiev. V prípade, že podmienky neumožňujú takúto montáž, je možné háky po pootočení pätky namontovať aj na bočnú stranu krokvy. K dispozícii sú aj špeciálne háky pre tzv. čelnú montáž. Háky sa vyrábajú ohýbaním z pásovej ocele.
Špecifické riešenia pre veľké objekty a vnútorné odvodnenie
V prípade viacloďových hál a hál s pultovou alebo sedlovou strechou ukončenou atikou je potrebné navrhnúť systém odvodnenia do vnútornej dažďovej kanalizácie. Pre takéto riešenie je vhodný napríklad systém vnútorného odvodnenia pomocou bezspádových, prefabrikovaných, zateplených medzistrešných a zaatikových žľabov.
Tieto žľaby sa dodávajú po jednotlivých dieloch, ktoré sa na stavbe zostavia a vzájomne spoja. Čelá žľabu môžu byť vybavené prepadom. Osadenie prefabrikovaných žľabov sa odporúča realizovať na vopred pripravené oceľové háky v oceľovej konštrukcii vo vzdialenosti maximálne 2 000 mm. Oceľová konštrukcia by mala byť vhodne prispôsobená ich veľkosti a umiestneniu.
Proces montáže prefabrikovaných žľabov zahŕňa niekoľko krokov:
- Uloženie žľabu: Celý žľab sa najskôr položí na vyrovnaný podklad. Maximálny odporúčaný rozpon medzi podpernými konštrukciami sú dva metre.
- Príprava spoja: V mieste prekrytia žľabov sa označí koniec prekrytia žľabových dielov (horný presah 150 mm). Ak podkladová konštrukcia nie je úplne rovná, je potrebné koncovú časť žľabu dodatočne upevniť. Vrchná časť žľabu sa postupne vysadí a uloží na bezpečné miesto.
- Nanesenie tmelu: Od vyznačeného konca presahu na dne žľabu sa nanesú tri rady lepiaceho a tesniaceho montážneho tmelu s priemerom 5 mm vo vzdialenostiach 25 mm, 75 mm a 125 mm od miesta vyznačenia. Pruh tmelu sa nanesie aj na presah spodného plechu (spodný presah 50 mm).
- Spojenie dielov: Horná časť plechu sa nasadí späť na vrchnú časť žľabu. Diely žľabu sa v mieste presahu spoja závitovými skrutkami z nehrdzavejúcej ocele vo vzdialenosti približne 75 mm od seba a približne 25 mm od hrany žľabu. Ak sa použijú nity, je potrebné otvor pre nit predvŕtať.
- Dodatočné tesnenie: Spoj sa v mieste predsadenej časti dôkladne očistí (z povrchu sa musí odstrániť prach a mastnota) a cez spoj sa po celom obvode žľabu nalepí butyl-alu strieborná lepiaca páska. V mieste spoja sa rozvinú PVC fóliové pásy so šírkou 20 cm, pričom stred pásu sa umiestni nad skrutkový spoj (prípadne nit) hladkou stranou dole a hrubou stranou nahor.
Maximálna rozvinutá šírka spodného plechu pre tieto žľaby je obmedzená na 1 200 mm.
Špeciálnym typom sú izolačné a zaatikové prefabrikované žľaby s povrchom Skinplate (oceľový plech s PVC fóliou). Tepelnoizolačné jadro týchto žľabov tvorí IPN pena s rôznou hrúbkou (40, 50, 60, 80, 100, 120 mm) alebo minerálne vlákno. Vnútorná povrchová úprava je z polyesteru s hrúbkou 25 µm.
Medzistrešné žľaby a ich úskalia v trojplášťových strechách
V kontexte odvodňovania striech sa často stretávame s pojmom medzistrešný žľab. Ide o prvok, ktorý odvádza vodu z vnútorných kútov strechy, kde sa stretávajú dva strešné sklony. Tento typ žľabu sa často vyskytuje pri objektoch s komplexnejšími tvarmi striech, napríklad s tvarom obráteného W.
„KDYŽ MĚ NECHÁTE ZŮSTAT, MOHU VAŘIT“ — ŘEKLA BEZDOMOVKYNĚ VDOVCI
Normy a pravidlá pre medzistrešné žľaby
Platná norma STN 73 1901 [1] vo všeobecnosti odporúča medzistrešné žľaby nenavrhovať, najmä v podhorských a horských oblastiach. Napriek tomu platí, že medzistrešné časti by mali byť v tvare úžľabia a kryté povlakovou hydroizoláciou.
Pokrývačské pravidlá Cechu strechárov Slovenska pre návrh a realizácie striech budov [2] v časti VII pre šikmé strechy s pálenou a betónovou krytinou odporúčajú pri vetraných strešných konštrukciách vytvoriť zodpovedajúce vetracie otvory. V prílohe k časti VII sa uvádza schématický detail medzistrešného žľabu s povlakovou hydroizoláciou.
Je nevyhnutné, aby boli medzistrešné žľaby navrhované ako vodotesné, v dostatočnom spáde a s vhodným odvodnením. Mimoriadnu pozornosť je potrebné venovať spoľahlivému napojeniu povlakovej hydroizolácie medzistrešného žľabu na priľahlé strešné plochy, napríklad pod poistnú hydroizolačnú vrstvu použitú pod skladanou krytinou.
Dôležité je aj výškové osadenie tohto spoja vzhľadom na riziko vnikania snehu alebo vody nahromadenej v žľabe medzi poistnú hydroizolačnú vrstvu (PHV) a povlakovú hydroizoláciu medzistrešného žľabu. Zároveň je nutné riešiť výškové osadenie privádzacích vetracích otvorov vetraných vzduchových vrstiev s ohľadom na klimatické podmienky danej lokality. V zimnom období hrozí nebezpečenstvo upchávania privádzacích vetracích otvorov snehom nahromadeným v medzistrešnom žľabe, čo obmedzuje funkciu vetraných vzduchových vrstiev.
Vhodné je uvažovať aj s doplnkovým opatrením, akým je vyhrievanie medzistrešného žľabu aj odvodňovacích prvkov. Detail medzistrešného žľabu je nutné riešiť aj z hľadiska tepelnej techniky podľa aktuálne platnej STN 73 0540 [4].
Úskalia medzistrešných žľabov nad trojplášťovými strechami
Pri trojplášťových šikmých strechách je nevyhnutné zaistiť funkčné odvetranie nielen hornej vzduchovej vrstvy pod strešnou krytinou, ale aj dolnej vzduchovej vrstvy, teda priestoru medzi priehradovými väzníkmi.
V mieste medzistrešného žľabu nie je možné umiestniť privádzacie vetracie otvory dolnej vzduchovej vetracej vrstvy v najnižšom mieste krovu, tak ako je to napríklad pri odkvape. Nie je totiž možné zaistiť ich vodotesnosť, pokiaľ by boli umiestnené pri dne žľabu. Podľa schémy je nutné privádzacie vetracie otvory osadiť vyššie nad dnom medzistrešného žľabu. Zároveň je potrebná konštrukčná úprava krokvy, prípadne hornej pásnice priehradového väzníka.
Výškové osadenie privádzacích vetracích otvorov nad dnom medzistrešného žľabu sa volí s ohľadom na klimatické podmienky v mieste stavby. Odporúčané hodnoty by nemali byť menšie, ako sú uvedené v detailoch napríklad pre dvojplášťovú skladbu s nadkrokvovou tepelnou izoláciou. V podhorských a horských oblastiach sa odporúčané rozmery úmerne navýšia kvôli riziku upchávania privádzacích vetracích otvorov snehom a najmä kvôli vlhkostnému namáhaniu spoja PHV s povlakovou hydroizoláciou medzistrešného žľabu topiacim sa snehom a ľadom.
Ani v oblastiach s menším snehovým zaťažením by sa výškové osadenie povlakovej hydroizolácie v medzistrešnom žľabe nemalo podceňovať. Aj v nížinách zostáva riziko zahltenia medzistrešných žľabov a ich odvodňovacích prvkov prívalovými dažďami, ktoré sa aktuálne stávajú čoraz častejším javom.
Hydroizolačná bezpečnosť tohto detailu závisí od vhodne zvolenej výškovej polohy povlakovej hydroizolácie medzistrešného žľabu a privádzacích vetracích otvorov nad najvyšším miestom dna žľabu. Z hľadiska hydroizolačnej ochrany je nutné čo najvyššie osadenie. Z hľadiska dostatočného vetrania dolnej vzduchovej vrstvy a z hľadiska estetiky by sme naopak uvítali polohu čo najnižšie.
Pri zateplení trojplášťovej strechy môžu hrúbky tepelnej izolácie zo sklenených vlákien dosahovať aj viac ako 40 cm, aby sa splnili požiadavky na cieľový súčiniteľ prechodu tepla. Poloha izolácie je väčšinou v úrovni spodnej pásnice priehradového väzníka. V prípade nedostatočne premyslených konštrukčných detailov môžu nastať komplikácie v mieste medzistrešného žľabu, kde nemusí zostať dostatočný priestor pre prevetrávanú vzduchovú vrstvu medzi tepelnou izoláciou a povlakovou hydroizoláciou medzistrešného žľabu. Priestor pod medzistrešným žľabom, kde sa nachádzajú drevené prvky zabudované medzi tepelnou izoláciou, nemusí byť v praxi dostatočne odvetrávaný. V horšom prípade tu nemusí zostať dostatočný priestor ani na samotnú tepelnú izoláciu, čím vzniká tepelný most.
Úskalie medzistrešných žľabov v trojplášťových strechách spočíva v kombinácii zabudovaných drevených prvkov pod povlakovou hydroizoláciou s vysokým difúznym odporom spolu s nedokonalým odvetraním priestoru pod medzistrešným žľabom. V prípade nekvalitne zrealizovanej parozábrany môžu byť dôsledky pre nosnú konštrukciu z dreva fatálne. Z vyššie uvedeného vyplýva, že pri trojplášťových strechách je bezpečnejšie sa medzistrešným žľabom vyhnúť.
Pre objekty s medzistrešným žľabom je vhodnejší návrh dvojplášťových šikmých striech s nadkrokvovým systémom, kde je medzistrešný žľab realizovaný z povlakovej hydroizolácie s dostatočným výškovým osadením PVC-P fólie na šikmé plochy. Lepším riešením je jednoplášťová nevetraná skladba s tepelnou izoláciou umiestnenou nad krokvami a s povlakovou hydroizoláciou z PVC-P fólie. Tieto riešenia sú vhodné pre objekty s obytným podkrovím alebo s tepelnoizolačnou vrstvou v úrovni strešného plášťa. Pre bungalovy s nevykurovaným podkrovným priestorom a zateplením v úrovni stropu nie sú tieto riešenia použiteľné.
Pri objektoch s trojplášťovými šikmými strechami z priehradových väzníkov sa odporúča vyhnúť sa medzistrešným žľabom už vo fáze návrhu. Riešením môže byť zmena tvarového riešenia krovu alebo zmena konceptu nevykurovaného podkrovia na strechu s tepelnou izoláciou nad krokvami.
Konkrétny prípad realizácie medzistrešného žľabu
V jednom z analyzovaných prípadov bol objekt dispozične riešený ako jednopodlažný dvojdom s nevykurovaným podkrovím. Nosná konštrukcia šikmých striech bola z drevených priehradových väzníkov. Ako strešná krytina bola zvolená skladaná krytina, čím boli strešné plochy riešené ako trojplášťové. Medzistrešný žľab sa nachádzal medzi dvoma sedlovými strechami so sklonom približne 30°. Zastrešenie objektu bolo pôvodne v tvare obráteného W. V pôvodnej projektovej dokumentácii bola strecha nad celým objektom riešená ako sedlová bez medzistrešného žľabu (v tvare A). K zámene nosnej konštrukcie, teda k vytvoreniu dvoch striech tvaru "A" s medzistrešným žľabom, došlo až v priebehu realizácie. Funkčné riešenie novo vytvoreného medzistrešného žľabu nakoniec padlo na realizačnú firmu.
Podkladová konštrukcia medzistrešného žľabu v tomto prípade bola vytvorená z vodorovne uložených drevených dosiek, na ktoré naväzovali dosky uložené šikmo na krokvy so zníženou hrúbkou. Realizátor navrhol na vodorovnú nosnú vrstvu uložiť spádové dosky z expandovaného polystyrénu (EPS) so spádom od stredu medzistrešného žľabu k štítovým stenám, kde bolo plánované odvodnenie pomocou zaatikových chrličov. Na EPS a drevené dosky uložené šikmo na krokvy plánoval uložiť separačnú vrstvu z geotextílie a povlakovú hydroizoláciu s dostatočným vytiahnutím nad rovinu dna žľabu.
Povlaková hydroizolácia bola zvolená z fólie z mäkčeného PVC. Poistnú hydroizolačnú vrstvu pod skladanou krytinou uvažoval realizátor odviesť na povlakovú hydroizoláciu medzistrešného žľabu. Privádzacie vetracie otvory vetranej vzduchovej vrstvy pod skladanou krytinou plánoval osadiť vyššie nad dno medzistrešného žľabu. Realizátor sa však obával nedostatočného vetrania vzduchovej vrstvy pod medzistrešným žľabom, nebezpečenstva kondenzácie na dolnej strane medzistrešného žľabu a následného rizika degradácie zabudovaných drevených prvkov.
Pre riešenie tohto detailu neexistovalo systémové riešenie. Navrhnuté opatrenia spočívali vo vytvorení funkčnej prevetrávanej vzduchovej medzery pod medzistrešným žľabom. Táto vzduchová medzera musela byť napojená na funkčne prevetrávanú vzduchovú vrstvu pod PHV. Odvetranie podkrovného priestoru muselo byť zaistené prerušením PHV v hrebeni s prekrytím PHV podľa stanovených zásad. Na stranách pri odkvape bolo nutné zaistiť funkčné privádzacie vetracie otvory dostatočnej veľkosti pre obe vetrané vzduchové vrstvy. Privádzacie vetracie otvory pre vzduchovú medzeru pod medzistrešným žľabom bolo možné riešiť jedine vo fasáde. Vzhľadom na odvodnenie medzistrešného žľabu pomocou chrličov v oboch štítových stenách bolo potrebné v tomto mieste predísť kolízii s privádzacími vetracími otvormi. Dôležité bolo zaistiť dostatočnú hrúbku tepelnej izolácie nad korunou stredovej steny pod medzistrešným žľabom, ale zároveň dostatočnú výšku vetranej vzduchovej medzery pod medzistrešným žľabom. V tomto prípade bola odporúčaná tvarovo stála tepelná izolácia s nízkym súčiniteľom tepelnej vodivosti, napríklad PIR dosky, aby bolo možné zvoliť menšiu hrúbku tepelnej izolácie. Tvarová stálosť izolácie by zamedzila nechcenému zmenšeniu vetranej vzduchovej medzery pod medzistrešným žľabom. Funkčnosť celého detailu zároveň závisela od kvality spracovania parozábrany v ploche a v detailoch.
Princíp navrhovaných opatrení odvetrania trojplášťových striech riešeného objektu bol schématicky znázornený. Bolo znova zdôraznené, že nešlo o systémové riešenie, ale o odporúčania na zníženie rizika kondenzácie v mieste pod medzistrešným žľabom.
Materiály a ich vlastnosti
Hliník
Hliník je materiál, ktorý nehrdzavie. Jeho povrchová vrstva laku je tvarovateľná a neodlupuje sa. Z ekologického hľadiska je hliníkový odvodňovací systém tou najlepšou voľbou. Hliníkové žľaby sú dostupné v klasických štandardných farbách. Je však dôležité poznamenať, že uvedené hodnoty RAL sú len približné a v niektorých prípadoch sa môžu výrazne líšiť od originálnej farby výrobcu. Zvlášť pri kvalite farby P.10, ktorá napodobňuje prírodné materiály, je takmer nemožné zadefinovať presné hodnoty na základe povrchovej štruktúry.
Hliník je kompatibilný s väčšinou kovov okrem medi. Preto by sa hliník nemal používať v smere toku pod medenými materiálmi, aby sa predišlo korózii. Primárny hliník sa získava z bauxitu. Jeho spracovanie zahŕňa drvenie, sušenie a jemné rozomletie surového bauxitu. Získavanie oxidu hlinitého z bauxitu prebieha odstránením nežiadúcich prímesí pomocou lúhu sodného. Následne sa oxid hlinitý redukuje na hliník pomocou elektrolýzy v elektrolytickej peci.
Odkvapové systémy ZENIT
Odkvapový systém ZENIT pre odvod dažďovej vody ponúka produkty najvyššej kvality, so zameraním na účelnosť a dlhú životnosť. Súčasťou systému sú všetky potrebné komponenty, ako sú žľaby, spojky a pod. Systém ZENIT umožňuje rýchlu montáž, kde stačí pospájať časti bez dodatočného utesňovania a upravovania detailov. Pre väčší prietok v odkvape bol použitý hlboký profil.
Úžľabia ako špecifický prvok strechy
Úžľabie, často označované aj ako strešné žľaby, je ďalším dôležitým prvkom strešnej konštrukcie. Inštaluje sa na spoj spájajúci dva svahy pod uhlom menším ako 180 stupňov. Pri montáži úžľabia je potrebné zachovať mimoriadnu opatrnosť a precíznosť, pretože ide o jeden z konkávnych prvkov, ktorý je najviac vystavený prúdiacemu dažďu a často sa v ňom hromadí sneh.
Úlohou úžľabia je odvádzať vodu z dvoch susedných strešných sklonov. Vzhľadom na neustále vystavenie vlhkosti je správne upevnenie úžľabia kľúčovým faktorom ovplyvňujúcim jeho životnosť aj životnosť celej strešnej konštrukcie. Nesprávna inštalácia môže viesť k navlhnutiu izolačnej vrstvy a vzniku nevzhľadných vlhkých škvŕn na stenách, čo následne môže viesť k rastu plesní a húb.
PREFA nástrešný žľab
PREFA nástrešný žľab sa používa napríklad pri budovách na hraniciach pozemkov. Týmto riešením sa môže ušetriť niekoľko centimetrov na odkvape, čím odvodňovací systém nepresahuje na susedný pozemok. Systémové príslušenstvo k PREFA nástrešnému žľabu je prispôsobené štandardným farbám PREFA strešného a fasádneho systému.
Záver
Odkvapové systémy sú neodmysliteľnou súčasťou každej strechy, zabezpečujúcou jej funkčnosť a dlhú životnosť. Od výberu správneho typu žľabu, cez precíznu montáž až po komplexné riešenia pre špecifické strešné konštrukcie, je dôležité venovať pozornosť každému detailu. V prípade trojplášťových striech s medzistrešnými žľabmi je obzvlášť dôležité dbať na správne návrhové riešenia a konštrukčné detaily, aby sa predišlo potenciálnym problémom s kondenzáciou a degradáciou materiálov. Bezpečnejšie riešenia často zahŕňajú zmenu tvarového riešenia strechy alebo zvolenie alternatívnych konštrukčných skladieb.
Pre podrobnejšie informácie a detailné technické riešenia je možné využiť zdroje ako Stavebná knižnica DEK, ktorá je dostupná na webových stránkach www.dekpartner.sk alebo www.deksoft.eu.
tags: #strecha #zlab #medzistresny