Slovensko sleduje s napätím situáciu na jednom zo svojich najcennejších turistických klenotov - Štrbskom Plese vo Vysokých Tatrách. V poslednej dobe sa pozornosť upriamila na plány developerov, ktorí avizujú rozsiahlu výstavbu, potenciálne najrozsiahlejšiu za posledných päťdesiat rokov. Tieto zámery, zahŕňajúce výstavbu približne tridsiatich nových objektov, od lanovky a hotela až po poschodové parkovisko a bytový dom, vyvolali vlnu diskusií a obáv. Obec Štrba, pod ktorú Štrbské Pleso katastrálne patrí, zverejnila návrh zmien a doplnkov územného plánu, ktorý je v súčasnosti predmetom verejného prerokovania. Tieto kroky však vyvolali odpor miestnych obyvateľov a milovníkov hôr, ktorí sa obávajú, aby sa Štrbské Pleso nestalo rozľahlým sídliskom, a preto podpisujú petíciu proti plánovanej výstavbe.
Ministerstvo životného prostredia vyzýva na obozretnosť
Rozruch okolo plánovanej výstavby nenechal ľahostajným ani ministra životného prostredia Jána Budaja. Ten dôrazne vyzval kompetentné inštitúcie, aby odložili rozhodovanie o zmene územného plánu Štrby vo vzťahu k Štrbskému plesu. Minister zdôraznil, že ide o mimoriadne vzácnu prírodnú lokalitu. „Akékoľvek ďalšie zásahy do tohto územia sú veľmi závažným rozhodnutím a bez rešpektu k prírode môžu lokalitu nezvratne poškodiť. Nemáme žiadne druhé Štrbské pleso, preto si ho musíme zachovať,“ uviedol Ján Budaj. Ministerstvo životného prostredia vo svojom vyhlásení dodalo, že aj keď sa zámery týkajú intravilánu obce, môžu zasiahnuť cenné rašelinisko. Správa Tatranského národného parku už dostala potrebné podklady a vo svojom stanovisku bude obhajovať zachovanie prírodného bohatstva na tomto území.
"SaS bez Sulíka sa zmenila!" Janka Bittó Cigániková EXKLUZÍVNE prezradila, čo plánuje ďalej!
Odpor voči výstavbe a petícia
Proti plánovanej výstavbe v osade Štrbské Pleso sa formuje silný odpor. Petíciu proti výstavbe podpisujú nielen miestni obyvatelia, ale aj tisícky ľudí z celého Slovenska. Nesúhlas sa týka konkrétnych lokalít, ako sú priestory pri hoteli Borovica, hoteli Ovruč a Lake, Mlynické lúky, oblasť od Koliby po hotel Fis a objekt Detvan. Odpor vzbudzuje aj návrh na výstavbu novej vyhliadkovej veže. Táto téma rezonovala už vlani, keď sa na Štrbskom Plese začala výstavba 53-metrovej vyhliadkovej veže, ktorá vyvolala negatívne reakcie domácich aj turistov.
Starosta Štrby: Rozruch je nepochopiteľný, ide o nevyhnutný rozvoj
Starosta obce Štrba, Michal Sýkora, vyjadril prekvapenie nad rozruchom, ktorý plány výstavby vyvolali. Podľa jeho slov obec postupuje štandardným procesom, keďže má spracovaný a schválený územný plán. Zmeny sa riešia formou doplnku plánu, na základe zozbieraných požiadaviek. Všetky zámery a vylepšenia týkajúce sa Štrby, Tatranskej Štrby a Štrbského Plesa pôjdu do verejného prerokovania, kde svoje stanoviská predložia dotknuté štátne organizácie, verejnosť aj zodpovedné inštitúcie. Následne ich prerokujú stavebná a dopravná komisia obce a nakoniec obecné zastupiteľstvo. „Každá pripomienka musí byť dostatočne vyargumentovaná a zdôvodnená. Je to dlhý a zložitý proces. Rozhodnutie obce prichádza až vo finále, ale kým sa tak stane musia prísť vyjadrenia a stanoviská mnohých inštitúcií a organizácií,“ vysvetlil starosta.
Starosta Sýkora argumentuje, že zmeny sú nevyhnutné pre každodenný život obyvateľov aj turistov. „Zámerom je urobiť v osade Štrbské Pleso to, čo je potrebné pre každodenný život ľudí, ktorí tu bývajú, ale aj pre turistov. Napríklad nový vodojem, keďže ten starý bol daný do prevádzky už pred mnohými rokmi," uviedol. Ďalej vysvetlil potrebu výstavby nového bytového domu: "Keď sú zariadenia otvorené dlhšie kvôli podujatiam, aby zamestnanci mali bližšie k pracoviku kde prespať, boli by to nájomné byty. Keď odíde posledný autobus alebo zubačka pred polnocou, je problém… Máme na tento účel svoj pozemok, pri súčasných bytových domoch, nie je tam žiadny strom, ktorý by bolo potrebné vyrúbať.“
Riešenie parkovania a dopravná infraštruktúra
Jednou z kľúčových iniciatív je výstavba parkovacieho domu. „Máme málo parkovacích miest - a to nehovorím len o Štrbskom Plese, ale o celom území Vysokých Tatier. Problém nerieši postaviť autá v siahodlhých radoch okolo cesty. Snažili sme sa nájsť miesto, kde by mohol byť parkovací dom. Nemalo by to byť nič také, čo by „trčalo“ do výšky. Zámer je, že to bude objekt „prilepený“ na svah. Také miesto sme našli,“ opísal starosta. V pláne je aj výstavba novej nadzemnej lanovky, ktorá by slúžila na prepravu turistov a odľahčila by dopravnú situáciu. Okrem toho sa uvažuje o obnove zjazdovky vedľa starého hotela Helios, ktorý by sa mal rekonštruovať.
Starosta priznal, že nespokojnosť v minulom roku vyvolalo budovanie vyhliadkovej veže. „Čo sa týka stavieb, s ktorými sa začalo v minulosti, stavebný úrad vydá povolenie, niektoré organizácie ho majú aj niekoľko rokov, lebo vedia, že sa dá predĺžiť. A naraz v jednom roku začnú stavať súčasne tri stavby. Aj mňa vyrušovalo, že je tam hluk," priznal Sýkora. Ľutuje poškodenie ciest nákladnými autami, no dodal, že obec nemá možnosť ovplyvniť priebeh výstavby.
Obnova a rozvoj Štrbského Plesa
Starosta Štrby tvrdí, že Štrbské Pleso potrebuje obnovu, ktorá sa doteraz vykonávala v malom rozsahu. „Budovy chátrajú, potrebujeme toalety. Nemôžeme chcieť, aby ľudia vykonávali potrebu popod stromy." Nemyslí si, že sa ide stavať niečo rozsiahle. „Veď doteraz sme tu za posledných 10 rokov vybudovali naozaj málo, „iba“ vyčistili jazero, zrekonštruovali kanalizáciu, vybudovali infraštruktúru, upravili chodníky, cesty atď. Našou snahou je budovať infraštruktúru, ktorú potrebujú domáci aj návštevníci," tvrdí. „Veď čo z toho, čo sa ide teraz prerokovať, môže ublížiť Štrbskému plesu? Hovoríme, že potrebujeme rozvoj cestovného ruchu, ktorým by sme prispeli aj k vytváraniu pracovných miest," argumentuje.
O petícii proti výstavbe vie a rešpektuje ju. „Domáci sa neraz stretnú s poznámkou, že sa majú dobre, keďže žijú v Tatrách. Táto minca má však dve strany,“ konštatuje starosta. Podľa jeho slov dnes už naozaj nestačí len udržiavať čisté verejné priestranstvá, kosiť trávnaté plochy. „V súvislosti s hlasmi, že ikonický pohľad na Štrbské pleso bude čo nevidieť minulosťou, môžem povedať len toľko, že nastanú iba také zmeny, na akých sa zhodnú zástupcovia všetkých dotknutých inštitúcií, vrátane štátnych. Nemôže nikto povedať, že o tom rozhodla obec bez súhlasu dotknutých orgánov,“ uzavrel Michal Sýkora.
Konkrétne navrhované zmeny na Štrbskom Plese:
- Nový vodojem (vodný zdroj): Zabezpečenie dostatočných zásob vody pre súčasné potreby Štrbského Plesa.
- Nový nájomný bytový dom: Výstavba obecných nájomných bytov v blízkosti existujúcich bytových domov, s cieľom zabezpečiť bývanie pre zamestnancov a obyvateľov.
- Nový parkovací dom: Vybudovanie obecného viackapacitného parkoviska pre lepšie fungovanie osady a zníženie počtu áut na cestách.
- Nová nadzemná lanovka: Verejný dopravný systém na prepravu návštevníkov medzi železničnou stanicou a športovým areálom.
- Zjazdová trať pri hoteli Helios: Obnovenie zjazdovej trate a lanovky vedľa hotela Helios, ktorý sa plánuje rekonštruovať.
- Dobudovanie wellness centra: Podzemná prístavba k už existujúcemu wellness centru pri hoteli LAKE.
- Zriadenie verejných WC: Vybudovanie dvoch verejných toaliet s celkovou plochou 20 m² pri turistickom chodníku okolo jazera.
Štrbské Pleso: Bohatá história a strategický význam
Štrbské Pleso, najvyššie položená osada vo Vysokých Tatrách, sa rozkladá okolo rovnomenného jazera, ktoré je druhým najväčším na slovenskej strane pohoria. Jeho pôvodné jadro má rozlohu približne 19,76 hektára. Od svojho vzniku je Štrbské Pleso významným turistickým strediskom, postupne sa rozvíjalo o liečebné domy a zariadenia pre rekreačný a vrcholový šport. Vďaka výbornému dopravnému spojeniu slúži ako východisko pre mnohé atraktívne túry a v zime je vyhľadávaným lyžiarskym strediskom. Celoročne tu pulzuje čulý spoločenský a kultúrny život, s organizáciou podujatí európskeho a svetového významu.
História Štrbského Plesa siaha do 13. storočia, kedy bolo územie súčasťou rozsiahlych lesov na pomedzí Spiša a Liptova. Prvýkrát sa spomína v súvislosti s grófom Bogomelom, ktorý v roku 1267 získal darom od uhorského kráľa Belu IV. pôdu v "štrbine" medzi Vysokými a Nízkymi Tatrami, kde vznikla obec Štrba. Jazero, ktoré bolo pre obyvateľov Štrby jednoducho "plesom", dostalo názov Štrbské pleso a tento názov sa preniesol aj na vzniknutú osadu. Po stáročia patril štrbský chotár zemianskej rodine Szentiványiovcov.
Prvé náznaky turizmu sa objavili už v 17. storočí, spomína sa o tom najstaršie písomné svedectvo od Davida Frohlicha z roku 1644. Skutočný rozvoj osady však nastal po otvorení košicko-bohumínskej železnice v roku 1871. Jozef Szentiványi postavil v roku 1872 na brehu jazera prvý drevený zrub s ubytovaním. V roku 1875 pribudla Jozefova chata postavená Uhorským karpatským spolkom. Do konca 19. storočia vzniklo ďalších pätnásť objektov s kapacitou 140 lôžok.
Významným momentom bol rok 1896, kedy uhorský štát zabezpečil výstavbu unikátnej ozubnicovej železnice Štrba - Štrbské Pleso. V roku 1901 štát odkúpil miestne pozemky a objekty a časť prenajal spoločnosti Wagon Lits z Bruselu, ktorá do roku 1906 vybudovala hotelový komplex (dnes kúpeľný areál Hviezdoslav a Kriváň). V blízkosti vzniklo aj Nové Štrbské Pleso, založené architektom Karolom Mórym, ktorý v roku 1900 vytvoril umelé jazero a postavil hotel a rozhľadňu.
Ďalší zásadný rozvoj územia osady je spojený s Majstrovstvami sveta v klasickom lyžovaní v roku 1970. Vtedy došlo k rozsiahlej prestavbe osady, výstavbe športového areálu FIS v Mlynickej doline, veľkokapacitných hotelov a dopravného terminálu so záchytným parkoviskom.
V roku 2004 došlo k právoplatnému rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR, ktoré zmenilo priebeh hranice medzi obcou Štrba a mestom Vysoké Tatry. Časť územia s výmerou viac ako 2000 hektárov prešla do katastrálneho územia Štrby a pod pôsobnosť samosprávy obce Štrba. Táto zmena však neznamenala zrušenie časti mesta Štrbské Pleso ako jednej z jeho mestských častí.
Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky
Dôležitou inštitúciou v procese územného plánovania a výstavby je Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. Tento úrad vznikol 1. júna 2022 na základe rozhodnutia parlamentu. Prebral všetky činnosti v oblasti územného plánovania, výstavby a vyvlastnenia z Ministerstva dopravy a výstavby SR. Cieľom úradu je zabezpečiť riadny chod a pretaviť potreby spoločnosti do férových pravidiel územného plánovania a výstavby, pričom kladie dôraz na dôstojnú komunikáciu.
Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky je s účinnosťou od 1. apríla 2023 príslušným orgánom na podlimitné a nadlimitné zákazky podľa zákona o verejnom obstarávaní.