V rámci nášho právneho poriadku majú účastníci správneho konania, do ktorých spadá aj stavebné konanie, k dispozícii viacero nástrojov na dosiahnutie nápravy v prípade, že sa domnievajú, že ich práva boli porušené alebo že došlo k nečinnosti príslušného orgánu. Tieto prostriedky si môžu zvoliť podľa vlastného uváženia, avšak v niektorých situáciách je nevyhnutné dodržať zákonnú postupnosť ich využitia. Napríklad, podmienkou na podanie žaloby proti nečinnosti je predchádzajúce neúspešné vyčerpanie buď sťažnosti, alebo podnetu na prokuratúru. Nie je potrebné vyčerpať oba tieto prostriedky, postačí jeden z nich. Konečná voľba nástroja nápravy spočíva na samotnom účastníkovi konania.
Sťažnosť ako prostriedok nápravy
Jedným z dostupných prostriedkov je podanie sťažnosti. Podľa zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach, sťažnosť je podanie fyzickej alebo právnickej osoby, ktorým sa domáha ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov, o ktorých sa domnieva, že boli porušené činnosťou alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy. Zároveň sťažnosť poukazuje na konkrétne nedostatky, najmä na porušenie právnych predpisov, ktorých odstránenie spadá do pôsobnosti daného orgánu verejnej správy.
Pre úspešné podanie sťažnosti je nevyhnutné dodržať určité formálne náležitosti. Sťažnosť musí byť písomná, či už v listinnej alebo elektronickej forme, a musí byť čitateľná a zrozumiteľná. V sťažnosti je potrebné uviesť identifikačné údaje sťažovateľa: meno, priezvisko a adresu pobytu fyzickej osoby, alebo názov, sídlo a meno a priezvisko osoby oprávnenej konať za právnickú osobu. Okrem toho musí sťažnosť obsahovať jasný opis predmetu sťažnosti, teda konkrétne nedostatky v činnosti orgánu verejnej správy, ktoré majú byť odstránené.
V prípade sťažností podaných v elektronickej forme je dôležité poznamenať, že musia byť autorizované kvalifikovaným elektronickým podpisom sťažovateľa. Toto pravidlo však neplatí, ak bola sťažnosť odoslaná prostredníctvom určeného prístupového miesta.
Orgány verejnej správy sú povinné vybaviť sťažnosť do 60 pracovných dní od jej doručenia. V prípade, že je prešetrenie sťažnosti obzvlášť náročné, môže vedúci orgánu verejnej správy alebo ním splnomocnený zástupca túto lehotu pred jej uplynutím predĺžiť o ďalších 30 pracovných dní. O takomto predĺžení lehoty je orgán povinný bezodkladne písomne informovať sťažovateľa, pričom musí uviesť dôvody, pre ktoré je predĺženie nevyhnutné. Sťažnosť je považovaná za vybavenú momentom odoslania písomného oznámenia o výsledku jej prešetrenia sťažovateľovi. Toto oznámenie musí byť náležite odôvodnené.
V prípade, ak sťažovateľ nie je spokojný s výsledkom vybavenia jeho sťažnosti, má možnosť podať novú sťažnosť. Táto nová sťažnosť by sa však už netýkala pôvodného problému, ale postupu orgánu verejnej správy pri vybavovaní tej predchádzajúcej sťažnosti.
Podnet na prokuratúru ako efektívna alternatíva
Ako alternatívny a často odporúčaný prostriedok proti nečinnosti správneho orgánu, najmä v stavebnom konaní, je podanie podnetu na prokuratúru. Za našu kanceláriu môžeme s určitosťou odporučiť tento nástroj ako najefektívnejší. Výhodou podnetu na prokuratúru je, že o ňom nerozhoduje priamo orgán verejnej správy, ktorého nečinnosť napádame, ale prokurátor.
Prokurátor má právomoc podať orgánu verejnej správy upozornenie s cieľom odstrániť porušovanie zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ku ktorému došlo v jeho postupe, či už pri vydávaní opatrení, rozhodnutí, alebo v dôsledku jeho nečinnosti.
Podnet na prokuratúru je možné podať písomne, ústne do zápisnice, prostredníctvom telefaxu alebo elektronickými prostriedkami. Jeho podanie je možné na ktorejkoľvek prokuratúre. Prokurátor je zákonne povinný vybaviť podnet do dvoch mesiacov od jeho podania.
Ako odpovedať na občianskoprávnu žalobu
Žaloba proti nečinnosti ako posledná možnosť
Domáhať sa odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy je možné aj prostredníctvom žaloby proti nečinnosti. Je však dôležité zdôrazniť, že ide o následnú formu ochrany. Podmienkou na podanie takejto žaloby je predchádzajúce neúspešné vyčerpanie prostriedkov nápravy, o ktorých sme sa zmienili vyššie - teda buď sťažnosti, alebo podnetu na prokuratúru. Ako už bolo spomenuté, postačí neúspešné vyčerpanie jedného z týchto prostriedkov, nie oboch.
Je tiež dôležité poznamenať, že nestačí len samotné podanie sťažnosti alebo podnetu, ale tieto musia byť pre účastníka konania vybavené negatívne, teda neúspešne. Správny orgán musí mať v prvom rade možnosť sám odstrániť svoju nečinnosť a dosiahnuť nápravu.
Žaloba proti nečinnosti orgánu verejnej správy musí spĺňať nielen všeobecné náležitosti žaloby, ale aj špecifické požiadavky. Medzi ne patrí:a) označenie druhu žaloby,b) označenie žalovaného orgánu,c) označenie konania alebo veci, v ktorej sa žalobca domáha odstránenia nečinnosti,d) tzv. žalobné body, ktoré detailne opisujú dôvody nečinnosti,e) označenie dôkazov, na ktoré sa žalobca odvoláva,f) konečný žalobný návrh.
K žalobe podanej fyzickou alebo právnickou osobou musí byť pripojené oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa zákona č. 9/2010 Z. z. alebo doklad o vybavení podnetu prokurátorom.
V prípade, že správny orgán po podaní žaloby odstráni svoju nečinnosť, súd konanie uznesením zastaví. Ak súd po preskúmaní nezistí nečinnosť správneho orgánu, žalobu uznesením zamietne. Ak súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, uloží správnemu orgánu uznesením povinnosť konať a rozhodnúť, vydať opatrenie alebo vykonať úkon v určenej lehote.
Dôsledky obchádzania zákona
Niektorí stavebníci sa môžu domnievať, že je možné stavať aj bez stavebného povolenia a vyhnúť sa tak komplikáciám so stavebným úradom a nákladom na právne služby. Tento postup je však v prísnom rozpore so zákonom. Stavba postavená bez príslušného povolenia je považovaná za nepovolenú, tzv. čiernu stavbu. Takéto konanie vystavuje stavebníka vážnym rizikám, vrátane udelenia vysokých pokút, trestného stíhania a v neposlednom rade aj rozhodnutia o odstránení stavby. Preto je nevyhnutné dodržiavať všetky zákonné postupy a získavať potrebné povolenia pred začatím akýchkoľvek stavebných prác.
Postup Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny pri vybavovaní sťažností
Postup Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „ústredie“) pri podávaní, vybavovaní a kontrole vybavovania sťažností fyzických alebo právnických osôb je detailne upravený zákonom č. 9/2010 Z. z. Tento zákon definuje sťažnosť ako podanie, ktorým sa fyzická alebo právnická osoba domáha ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov. Sťažovateľ sa domnieva, že tieto práva boli porušené činnosťou alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy a zároveň poukazuje na konkrétne nedostatky, najmä na porušenie právnych predpisov, ktorých odstránenie je v pôsobnosti daného orgánu.
Sťažnosť musí byť písomná a musí obsahovať meno, priezvisko a adresu pobytu sťažovateľa. V prípade právnickej osoby je potrebné uviesť jej názov, sídlo a meno a priezvisko osoby oprávnenej za ňu konať. Okrem toho je nevyhnutné, aby sťažnosť opísala predmet sťažnosti, teda konkrétne nedostatky v činnosti orgánu verejnej správy, ktorých odstránenie alebo vybavenie je upravené osobitným predpisom. Sťažnosť môže smerovať aj proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy vydanému v konaní podľa osobitného predpisu, alebo proti záverom kontroly, auditu či dohľadu.
