Stavebný zákon a výzvy pre zdravotne postihnutých: Cesta k bezbariérovej spoločnosti

Nový Stavebný zákon, ktorý nadobudol účinnosť 1. apríla 2025, priniesol do slovenskej legislatívy nielen zjednodušenie a urýchlenie povoľovacích procesov, ale aj nové výzvy a špecifické požiadavky, najmä v kontexte zabezpečenia prístupnosti a integrácie osôb so zdravotným postihnutím. Hoci zákon reflektuje snahu o modernizáciu stavebníctva a zvýšenie kvality výstavby, jeho implementácia a praktické dopady na zraniteľné skupiny obyvateľstva si vyžadujú dôkladnú pozornosť.

Ilustrácia znázorňujúca rôzne typy stavieb a ich označenie.

Nová legislatíva a jej dopady na výstavbu

Nový Stavebný zákon nahrádza doterajšie predpisy a prináša komplexné zmeny v celom procese výstavby, od územného plánovania až po kolaudáciu. Zavádza nové inštitúty a odlišný spôsob povoľovania stavieb, ktoré musia byť reflektované aj v ostatných právnych predpisoch. Cieľom je zabezpečiť bezproblémové a jasné fungovanie právnych regulácií pre všetkých účastníkov stavebného procesu.

Kľúčovou novinkou je zavedenie pojmu "vyhradené stavby". Ide o technologicky a konštrukčne náročné stavby, ako sú diaľnice, tunely, mosty, železnice, letiská, ale aj výstaviská, koncertné sály, divadlá, štadióny či výškové budovy. Pre tieto stavby je zavedená povinná certifikácia systému manažérstva zhotoviteľa, ktorá má garantovať bezpečnosť a kvalitu. Regulátorom tohto procesu je Zväz stavebného priemyslu Slovenska (ZSPS) v spolupráci s Úradom pre územné plánovanie a výstavbu (UUPV) SR. Certifikácia sa plynule zavádza do praxe od 1. apríla 2025.

Čo sú investície do infraštruktúry a ako fungujú?

Zákon tiež definuje rôzne typy stavieb, od drobných stavieb (napr. menšie objekty, oplotenia, prípojky) až po jednoduché stavby (napr. rodinné domy do stanovených rozmerov). Jasnejšie sa určuje, pri ktorých menších stavbách alebo úpravách stačí ich len ohlásiť stavebnému úradu.

Prístupnosť a bezbariérovosť: Kľúčové aspekty pre osoby so zdravotným postihnutím

Napriek snahám o modernizáciu, realita ukazuje, že až 95% budov, ktoré osoby s telesným a ťažkým telesným postihnutím využívajú, je bariérových. To znamená, že ich bazálne potreby často nie sú zabezpečené. Nový Stavebný zákon síce obsahuje ustanovenia týkajúce sa prístupnosti, avšak ich dôsledná implementácia a kontrola sú kľúčové pre vytvorenie skutočne bezbariérovej spoločnosti.

Ustanovenia ako napríklad § 56 a nasledujúce, definujú požiadavky na prístupnosť stavieb pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. Tieto zahŕňajú zabezpečenie prístupu na úrovni komunikácie bez vyrovnávacích stupňov, vyhradené parkovacie miesta, dostatočný priestor pre invalidné vozíky v priestoroch s verejnými telefónnymi automatmi, ako aj špecifické požiadavky na úpravu chránených pracovísk.

Pre stavby určené na užívanie verejnosťou je kľúčové zabezpečiť prístup prostredníctvom najmenej jedného osobného výťahu alebo schodiskovej plošiny, ak nie je budova vybavená rampou. Okrem toho, musí byť k dispozícii aspoň jedna záchodová kabína pre osoby na vozíku, pričom pri väčšom počte záchodových kabín je potrebné zabezpečiť ďalšiu kabínu pre osoby na vozíku na každých začatých desať kabín. Tieto priestory a zariadenia musia byť označené medzinárodným symbolom prístupnosti.

Infografika znázorňujúca minimálne rozmery a požiadavky na bezbariérové toalety a parkovacie miesta.

Zákon tiež myslí na detaily, ako sú zábradlia na schodištiach a rampách, ktoré musia spĺňať špecifické výškové a konštrukčné požiadavky, najmä v zariadeniach pre deti. V bytových domoch a zariadeniach pre deti musia byť zábradlia plné alebo s tabuľovou, stĺpikovou či mriežkovou výplňou, aby sa predišlo pádom. Pre deti do šesť rokov je potrebné umiestniť dodatočné madlo vo výške 400-500 mm a pre deti do dvanástich rokov vo výške 600-700 mm.

Sociálna rehabilitácia a integrácia

Okrem legislatívnych opatrení v oblasti stavebníctva, je nevyhnutné zdôrazniť aj význam sociálnej rehabilitácie. Táto forma pomoci je zameraná na aktivizáciu vnútorných schopností osôb s telesným a ťažkým telesným postihnutím s cieľom dosiahnuť čo najvyšší možný stupeň samostatnosti a integrácie do spoločnosti. Programy sociálnej rehabilitácie by mali zahŕňať komplexný prístup, ktorý sa zameriava nielen na úpravu fyziologických funkcií, ale aj na psychosociálne funkcie.

Problémy, s ktorými sa osoby s telesným postihnutím stretávajú, sú rôznorodé a vyžadujú individuálny prístup. Patria sem potreby zdravotnej starostlivosti, úprava fyzického prostredia (bezbariérovosť, úprava bytu, prispôsobenie nástrojov a pomôcok), ale aj formovanie spoločenských vzťahov a akceptovanie zo strany spoločnosti.

Príklady z praxe ukazujú, že aj bežné činnosti, ako je návšteva toalety, sa pre osoby na invalidnom vozíku stávajú prekážkou, ak nie sú toalety prístupné a dostatočne priestranné. Podobne, nedostupné rehabilitačné zariadenia alebo nedostatočná psychická podpora môžu ďalej zhoršovať ich situáciu.

Ilustrácia zobrazujúca osobu na invalidnom vozíku v bezbariérovo upravenom interiéri.

Budúcnosť a výzvy

Hoci nový Stavebný zákon prináša reformy a snahu o zefektívnenie procesov, jeho plný potenciál v oblasti prístupnosti a integrácie osôb so zdravotným postihnutím sa ukáže až v dlhodobom horizonte. Je potrebné neustále monitorovať jeho implementáciu, identifikovať prípadné nedostatky a promptne reagovať legislatívnymi úpravami. Dôležitá je aj osveta a zmena postojov spoločnosti k problematike zdravotného postihnutia, ktorá je kľúčová pre skutočnú integráciu a zabezpečenie plnohodnotného života pre všetkých občanov.

Zákon síce zachováva možnosť dodatočnej legalizácie "čiernych stavieb" do konca marca 2029, avšak upozorňuje, že po tomto termíne už nebude možné takéto stavby legalizovať. Toto je dôležité upozornenie pre všetkých stavebníkov, aby postupovali zákonne a riadne zabezpečovali všetky potrebné kroky pri príprave a realizácii stavieb.

V súvislosti s montážou klimatizácií, nový Stavebný zákon zastáva názor, že tieto zariadenia nie sú predmetom jeho úprav, pokiaľ neexistuje iný osobitný predpis, ktorý by ich reguloval. Toto by mohlo znamenať zjednodušenie povolenia pre takéto inštalácie.

Celkovo, nový Stavebný zákon predstavuje krok vpred v oblasti stavebníctva, avšak jeho úspech v zabezpečení bezbariérového prostredia a integrácie osôb so zdravotným postihnutím bude závisieť od dôslednej implementácie, kontroly a neustáleho dialógu medzi zákonodarcami, odborníkmi a verejnosťou.

tags: #stavebny #zakon #problemy #zdravotne #postihnutych