Od 1. apríla 2025 nadobudol na Slovensku účinnosť nový stavebný zákon (zákon č. 25/2025 Z.z.), ktorý predstavuje zásadnú reformu v oblasti stavebného práva a územného plánovania. Tento dlho očakávaný legislatívny počin nahrádza doterajší zákon č. 50/1976 Zb. a reaguje na dlhodobé požiadavky odbornej i laickej verejnosti, pričom prináša významné zmeny do procesov povoľovania stavieb a ich následného užívania. Jeho cieľom je zjednodušiť, zrýchliť a zefektívniť stavebné konania, pričom zároveň sprísňuje pravidlá pre nelegálnu výstavbu a posilňuje ochranu verejných záujmov.
Zjednodušenie Stavebného Konania: Jednotný Proces pre Stavebný Zámer
Jednou z najvýraznejších zmien, ktorú priniesol nový stavebný zákon, je zavedenie jediného konania o stavebnom zámere. Tento nový model nahrádza doterajší dvojstupňový rozhodovací mechanizmus, ktorý pozostával z oddeleného konania o územnom plánovaní a následného stavebného konania. Nový systém má za cieľ znížiť administratívnu záťaž, eliminovať duplicitné predkladanie dokumentov a v neposlednom rade skrátiť lehoty potrebné na získanie stavebných povolení.
Pred samotným konaním o stavebnom zámere prebieha fáza prerokovania stavebného zámeru. V rámci nej stavebník alebo ním poverený projektant sprístupní projektovú dokumentáciu v informačnom systéme. Následne požiada príslušný orgán územného plánovania a ďalšie dotknuté orgány o vydanie záväzného stanoviska k stavebnému zámeru. Tieto subjekty majú na vydanie stanoviska 30 dní. V prípade, že sa v stanovenej lehote nevyjadria, predpokladá sa, že nemajú žiadne pripomienky ani požiadavky, čo v praxi znamená súhlas s navrhovanou stavbou. Po tomto procese stavebník alebo projektant vypracuje správu o prerokovaní stavebného zámeru, ktorá sumarizuje a vyhodnocuje všetky uplatnené stanoviská a vyjadrenia.
Samotné konanie o stavebnom zámere sa začína na základe žiadosti stavebníka, ktorý predloží potrebnú projektovú dokumentáciu spolu so správou o prerokovaní. Výsledkom tohto konania je jedno hlavné rozhodnutie o stavebnom zámere. Na toto rozhodnutie priamo nadväzuje overenie projektu stavby, na základe ktorého je možné pristúpiť k samotným stavebným prácam. Konečným krokom pre trvalé užívanie dokončenej stavby je kolaudácia. Po ukončení stavebných prác prebehne kolaudačná obhliadka a v prípade, že nebudú zistené žiadne nedostatky, stavebný úrad do 15 dní vydá kolaudačné osvedčenie.

Drobná Stavba: Zjednodušený Režim pre Menšie Zásahy
Nový stavebný zákon definuje osobitnú kategóriu stavieb ako „drobná stavba“. Tieto stavby, vzhľadom na svoje rozmery a účel, nemajú podstatný vplyv na svoje okolie. Medzi drobné stavby patria napríklad prízemné stavby s zastavanou plochou do 50 m² a výškou do 5 metrov (napr. kôlne, práčovne, letné kuchyne, prístrešky), ako aj podzemné stavby so zastavanou plochou do 25 m² a hĺbkou do 3 metrov (napr. bazény, pivnice).
V porovnaní s ostatnými stavbami sa na drobné stavby vzťahuje zjednodušený režim. Projekt stavby na ohlásenie má zjednodušený rozsah, nevyžaduje sa správne konanie o stavebnom zámere a nepodliehajú kolaudácii. Ak stavebný úrad nevydá rozhodnutie v stanovenej lehote 30 dní, platí, že so začatím ohlásených stavebných prác súhlasí. Odporúča sa však uchovať si dokument, ktorý preukazuje ohlásenie drobnej stavby stavebnému úradu.
Čierne Stavby: Sprísnenie Postihov a Obmedzenie Dodatočnej Legalizácie
Nelegálne „čierne“ stavby predstavujú dlhodobý problém, na ktorý nový stavebný zákon prináša radikálne riešenia. Zatiaľ čo doterajšie pravidlá umožňovali dodatočnú legalizáciu za určitých podmienok, nová právna úprava s touto možnosťou už nepočíta. Každú nelegálnu stavbu je nutné odstrániť v súlade s predpismi, čím sa má predchádzať opakovanému porušovaniu stavebných noriem.
Za týmto účelom bol rozšírený okruh osôb zodpovedných za nelegálnu výstavbu a zavedené vyššie finančné sankcie za takéto priestupky. V rámci prechodného obdobia však majú vlastníci nelegálnych stavieb možnosť požiadať o dodatočnú legalizáciu, najneskôr však do 31. marca 2029. Po tomto termíne už nebude možné takéto žiadosti podávať a nový stavebný zákon neobsahuje iný inštitút, ktorý by dodatočnú legalizáciu umožňoval. Dôrazne sa upozorňuje, že ak by niekto po nadobudnutí účinnosti nového zákona zhotovil nelegálnu stavbu, nemôže ju dodatočne legalizovať.

Kľúčové Zmeny a Novinky v Praxi
Nový stavebný zákon prináša aj ďalšie významné zmeny:
- Jednotné konanie: Nahradenie dvojstupňového procesu jedným konaním o stavebnom zámere.
- Prerokovanie stavebného zámeru: Dôraz na predbežné stanoviská dotknutých orgánov.
- Fikcia súhlasu (opatrenie proti nečinnosti): Ak dotknutý orgán alebo iný účastník konania v zákonom stanovenej lehote nevydá stanovisko alebo sa nevyjadrí, automaticky sa predpokladá jeho súhlas. Toto opatrenie nie je úplnou novinkou a pozná ho aj predchádzajúca legislatíva, avšak jeho dôslednejšie uplatňovanie má prispieť k urýchleniu procesov.
- Elektronizácia: Dokumentácia stavby sa bude spravidla vypracovávať v elektronickej podobe a ukladať v informačnom systéme Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR, čo má zjednodušiť komunikáciu.
- Vyhradené stavby: Pre najnáročnejšie stavby sa zavádzajú osobitné požiadavky, vrátane spracovania vykonávacieho projektu. Cieľom je posilnenie ochrany verejných záujmov pri týchto mimoriadne náročných projektoch.
- Zrušenie konania o zmene stavby pred dokončením: Umožnenie „korekcie“ projektu v priebehu realizácie prostredníctvom mimoriadnej kontrolnej prehliadky stavby.
- Definícia „rodinného domu“: Pojem „rodinný dom“ sa v zákone priamo nevyskytuje, pričom budovy sa delia na bytové a nebytové. Štandardný rodinný dom je vo všeobecnosti klasifikovaný ako bytová budova s jedným bytom. Viacgeneračné domy sú taktiež považované za bytové budovy, pričom rozhodujúci je počet bytových jednotiek.
Nový stavebný zákon od apríla zavádza veľké zmeny. Na tieto stavby už nepotrebujete povolenie
Montáž Klimatizácií a Rekonštrukcie Bytov
Zásadné zmeny sa dotýkajú aj povoľovania drobných zásahov, ako je napríklad montáž klimatizácií. Podľa nového výkladu nie sú klimatizačné jednotky predmetom činností alebo konaní podľa Stavebného zákona, ak neexistujú špecifické požiadavky v iných osobitných predpisoch. To znamená, že stavebné úrady by nemali vyžadovať stavebné povolenie ani ohlásenie pre samotnú montáž klimatizácie.
Pri rekonštrukciách bytov a domov je situácia komplexnejšia. Niektoré práce, ako napríklad výmena okien bez zmeny rozmerov a delenia, patria medzi udržiavacie práce a nevyžadujú ani povolenie, ani ohlásenie. Stavebné úpravy, ktoré nezasahujú do nosných konštrukcií, ako je napríklad výmena umakartových priečok v kúpeľni bez zmeny dispozície, taktiež nevyžadujú ohlásenie. Ak však plánujete zmeniť dispozíciu, napríklad prepojiť kúpeľňu a WC, alebo zaskliť balkón, je potrebné stavbu ohlásiť a v niektorých prípadoch aj predložiť statické posúdenie.
Zásahy do nosných konštrukcií, búranie stien (najmä v panelákoch) alebo zmena dispozície bytu si už vyžadujú dôkladné posúdenie a často aj statický posudok od odborníka. Dôvodom je, že aj zdanlivo nenosné priečky môžu mať vplyv na celkovú stabilitu bytového domu. V prípade, že sa vlastník bytu rozhodne pre stavebnú úpravu bez potrebných povolení, nastáva zdĺhavý proces, ktorý môže viesť k nariadeniu uvedenia bytu do pôvodného stavu alebo k nutnosti dodatočného povolenia.
Budúcnosť a Výzvy
Nový stavebný zákon predstavuje ambiciózny krok k modernizácii stavebnej legislatívy na Slovensku. Jeho plný potenciál sa ukáže až v dlhodobejšej aplikačnej praxi. Odborníci zdôrazňujú, že úspech reformy bude závisieť nielen od samotného znenia zákona, ale aj od jeho interpretácie, efektivity implementácie a ochoty všetkých aktérov dodržiavať stanovené pravidlá.
Otvorená zostáva otázka fungovania informačného systému, ktorý má zohrať kľúčovú úlohu v elektronizácii procesov. Rovnako tak bude dôležité priebežné vyhodnocovanie dopadov zákona a prípadné legislatívne úpravy na odstránenie prípadných nedostatkov alebo nejasností vo výklade. Verí sa, že nový stavebný zákon prispeje k rýchlejšiemu, transparentnejšiemu a efektívnejšiemu stavebnému konaniu, čím podporí rozvoj infraštruktúry a skvalitní životné prostredie na Slovensku.