Stavebný zákon, oficiálne zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, predstavuje dlhodobo kľúčovú legislatívu v oblasti výstavby a rozvoja územia na Slovensku. V poslednom období prešiel tento zákon významnými novelizáciami, ktoré reagujú na potrebu zefektívnenia stavebných procesov a harmonizácie s novými právnymi normami. Najvýraznejšou zmenou je prijatie zákona č. 46/2024 Z. z., ktorý mení a dopĺňa pôvodný Stavebný zákon. Táto novela nadobudla účinnosť 1. apríla 2024 a jej primárnym cieľom bolo oddialiť účinnosť nového zákona o výstavbe (zákon č. 201/2022 Z. z.) o jeden rok, teda do 1. apríla 2025.
Zákon č. 46/2024 Z. z. zároveň ponechal v platnosti účinnosť zákona o územnom plánovaní (zákon č. 200/2022 Z. z.) od 1. apríla 2024. Táto stratégia umožnila prijatie potrebných zmien v Stavebnom zákone, ktoré majú za cieľ jeho harmonizáciu so zákonom o územnom plánovaní a zároveň prebratie vybraných inštitútov z nového zákona o výstavbe, aby sa mohli postupne zaviesť do praxe ešte pred úplným nahradením pôvodného Stavebného zákona. Po 1. apríli 2025 bude pôvodný zákon č. 50/1976 Zb. nahradený dvoma novými právnymi normami: zákonom č. 201/2022 Z. z. o výstavbe s účinnosťou od 1. apríla 2025 a zákonom č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní s účinnosťou od 1. apríla 2024. Tento prechodný stav znamená, že počas platnosti novelizovaného Stavebného zákona od 1. apríla 2024 až do jeho úplného nahradenia, budú mnohé stavebné konania naďalej podliehať jeho právnej úprave.
Kľúčové zmeny a doplnenia v novelizovanom Stavebnom zákone (zákon č. 46/2024 Z. z.)
Novela priniesla celý rad úprav, ktoré sa dotýkajú rôznych aspektov stavebného konania, územného plánovania a súvisiacich procesov. Zamerajme sa na tie najvýznamnejšie:
Územné plánovanie a územné konanie
Jednou z dôležitých zmien je aktualizácia ustanovení týkajúcich sa obstarávania územnoplánovacích podkladov a dokumentácie. Novela explicitne stanovuje, že obce a samosprávne kraje zabezpečujú obstarávanie prostredníctvom odborne spôsobilej osoby. Zároveň definuje pojem "bezúhonný" pre účely zákona, ktorý sa vzťahuje na osoby, ktoré neboli právoplatne odsúdené za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin spáchaný v súvislosti so zabezpečením obstarávania územnoplánovacích podkladov alebo dokumentácie. Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov nie starším ako 3 mesiace.
V § 4 ods. 2 druhej vete sa za slovo „obstarať“ vkladajú slová „prostredníctvom odborne spôsobilej osoby podľa § 2a“. V § 4 ods. 3 sa vypúšťa druhá veta, čo naznačuje zjednodušenie procesov v určitých situáciách. V § 7a ods. 2 písm. f) sa dopĺňajú slová „a stratégie a programy regionálneho rozvoja“, čím sa rozširuje pôsobnosť pri obstarávaní územnoplánovacích podkladov.
Významné úpravy sa týkajú aj samotného územného konania. V § 19a sa odsek 1 dopĺňa písmenom g), ktoré sa zaoberá zabezpečením vyhlásenia záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie, jej uložením a vyhotovením registračného listu. V § 28 ods. 2 sa mení formulácia týkajúca sa umiestnenia územných plánov, pričom sa čiary nahrádzajú spojkou „a“ a vypúšťajú slová „a stavebných úradoch (§ 117)“. Nové znenie § 28 ods. 3 a 4 presnejšie určuje, kde a do kedy musia byť schválené územné plány uložené.
Zmeny v § 31 ods. 2 nahrádzajú slovo „prerokúvaní“ slovom „obstarávaní“ a menia číslo „25“ na „28“, čo reflektuje zmeny v procesoch. V § 35 ods. 1 druhej vete sa slovo „prípadne“ nahrádza slovom „a“. Dôležitou zmenou v § 35 je doplnenie odseku 3, ktorý uvádza, že ak stavebný úrad zastaví územné konanie z dôvodu späťvzatia návrhu navrhovateľom, na zastavenie konania nie je potrebný súhlas ostatných účastníkov konania.
V § 36 ods. 2 v poslednej vete sa za slová „ako 7“ vkladá slovo „pracovných“, čím sa spresňuje lehota. V § 36 ods. 4 sa za slová „zvlášť rozsiahlej stavby,“ vkladá slovo „stavby“. Nový odsek 5 v § 36 obmedzuje prerokovanie návrhu s dotknutými orgánmi a účastníkmi konania v prípade, ak boli ich stanoviská a vyjadrenia zabezpečené pred začatím územného konania a ich požiadavky boli splnené.
V § 37 ods. 1 druhej vete sa mení formulácia týkajúca sa podkladov na vydanie územného rozhodnutia v prípade neexistencie územného plánu obce alebo zóny, pričom sa zdôrazňuje možnosť obstarania iných podkladov stavebným úradom. V § 37 ods. 3 sa na konci pripája veta, ktorá uvádza, že stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky v rozpore so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou. Nový odsek 4 v § 37 definuje dôvody pre zamietnutie návrhu, ak nie je v súlade s podkladmi, predchádzajúcimi rozhodnutiami, všeobecnými technickými požiadavkami alebo predpismi. V § 38a sa na konci pripája veta, ktorá upravuje postavenie správnych orgánov v územnom konaní.
Stavebné konanie a stavebné povolenie
Novela prináša aj zmeny v oblasti stavebného konania. V § 39a sa dopĺňa odsek 5, ktorý umožňuje stavebnému úradu v rozhodnutí o umiestnení jednoduchej stavby, jej prístavby alebo nadstavby určiť, že na jej uskutočnenie postačí ohlásenie. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na stavby povoľované špeciálnymi, vojenskými a inými stavebnými úradmi. V § 39b ods. 2 sa na konci pripája veta, ktorá umožňuje určiť v podmienkach rozhodnutia aj kapacitnú únosnosť využívania územia na voľnočasové alebo rekreačné potreby. V § 42 ods. 2 sa za slová „rozsiahlej stavby,“ vkladá slovo „stavby“. Nový odsek 4 v § 42 upravuje, že v odvolacom konaní sa neprihliada na námietky a pripomienky, ktoré neboli uplatnené v prvostupňovom konaní.
V § 43a ods. 3 písm. l) sa na konci pripájajú slová „a rádioaktívneho odpadu“. V § 44 ods. 2 druhej vete sa za slová „jednoduchých stavieb“ vkladajú slová „a ich zmien“. V § 46d sa odsek 3 dopĺňa písmenom h), ktoré zahŕňa „koordinátora bezpečnosti práce na stavenisku“.
Významné zmeny sa týkajú § 55 ods. 2, kde sa vkladá nové písmeno a), ktoré definuje prípady, kedy postačí ohlásenie pri jednoduchej stavbe, jej prístavbe a nadstavbe, ak tak určí stavebný úrad. V § 56 sa nahrádzajú slová „verejných telekomunikačných“ slovami „elektronických komunikačných“ a upravuje sa odkaz na § 55 ods. 2 písm. c) na písm. d). Vypúšťa sa písmeno i) v § 56.
Zásadné zmeny nastávajú v § 57. V odseku 1 sa prvá veta nahrádza novými vetami, ktoré detailnejšie upravujú povinnosť stavebníka písomne ohlásiť uskutočnenie stavieb, stavebných úprav a udržiavacích prác. K ohláseniu drobnej stavby sa pripája jednoduchý situačný výkres, prípadne podklady s náležitosťami žiadosti o stavebné povolenie a projektovú dokumentáciu. V § 57 ods. 2 sa upravuje, že stavebník môže uskutočniť ohlásené práce len na základe písomného oznámenia stavebného úradu, že nemá námietky, a určuje sa lehota na začatie uskutočňovania stavby.
V § 58 ods. 2 sa na konci pripája veta, ktorá vylučuje povinnosť preukazovania určitých skutočností, ak boli preukázané v územnom konaní a nedošlo k zmene. V § 59 sa pôvodný text označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý špecifikuje, že nájomcovia bytov a nebytových priestorov nie sú účastníkmi stavebného konania. V § 60 ods. 2 sa dopĺňa písmeno f), ktoré definuje jeden z dôvodov na začatie konania o odstránení stavby - začatie uskutočňovania stavby pred nadobudnutím právoplatnosti stavebného povolenia.
V § 61 ods. 1 sa vypúšťajú slová „obci, ak nie je stavebným úradom príslušným na stavebné konanie, a“. V § 61 ods. 3 sa za slová „najmenej 7“ vkladá slovo „pracovných“. V § 61 ods. 4 sa za slová „zvlášť rozsiahlych stavbách,“ vkladá slovo „stavbách“. V § 61 ods. 5 sa prvá veta upravuje tak, že stavebný úrad upovedomí dotknuté orgány vždy jednotlivo. V § 62 ods. 4 sa slová „záujmy spoločnosti“ nahrádzajú slovami „verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi“. V § 65 sa na konci pripája veta o postavení správnych orgánov v stavebnom konaní. V § 66 ods. 2 písm. e) sa slová „obcou a“ nahrádzajú slovami „v záväzných stanoviskách podľa § 140b“.
Kolaudácia a odstránenie stavby
Novela prináša zmeny aj do oblasti kolaudácie. V § 76 ods. 1 sa vypúšťajú slová „(ďalej v oddiele 7 len „stavba”)“. V § 76 ods. 3 znie, že kolaudačné rozhodnutie sa vyžaduje aj pre jednoduché stavby, ich prístavby a nadstavby, ktoré postačilo ohlásiť podľa § 55 ods. 2 písm. a). V § 78 ods. 1 sa upravuje zoznam účastníkov kolaudačného konania. V § 78 ods. 2 sa slová „dokumentácie overenej v stavebnom konaní“ nahrádzajú slovami „stavby pred dokončením“. V § 80 ods. 3 sa mení zoznam osôb, ktoré stavebný úrad prizve na kolaudačné konanie.
V § 81b písm. e) sa slová „doklady o overení vhodných“ nahrádzajú slovami „vyhlásenia výrobcu o zhode“. V § 85 ods. 2 sa upravujú podmienky pre stavebné úpravy.
Významné zmeny nastávajú v § 88. V odseku 1 písm. b) sa za slová „s ním“ vkladajú slová „alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť“. Za odsek 1 sa vkladá nový odsek 2, ktorý upravuje, komu stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. Doterajšie odseky 2 až 4 sa označujú ako odseky 3 až 5. V § 88 ods. 4 sa mení odkaz na písmeno v § 55 ods. 2.
V § 88a ods. 1 sa za slovo „zákonom“ vkladá čiarka a slová „najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania,“ a na konci sa pripája veta týkajúca sa posúdenia súladu stavby s verejnými záujmami v prípade začatia stavby bez právoplatného stavebného povolenia. Nový odsek 8 v § 88a upravuje postup pri neohlásenej jednoduchej stavbe alebo jej zmene. Nový odsek 9 umožňuje spojiť konanie o dodatočnom povolení stavby s kolaudačným konaním.
Za § 88a sa vkladá nový § 88b, ktorý špecifikuje, na ktoré konania sa nevzťahujú ustanovenia § 88a ods. 1 až 6, a upravuje opakované konanie o žiadosti o stavebné povolenie.
Ostatné zmeny
Ďalšie zmeny sa týkajú napríklad § 99 písm. c), kde sa vypúšťajú slová týkajúce sa obcí pri vykonávaní pôsobnosti. V § 105 ods. 1 písm. a) a § 106 ods. 1 písm. a) sa za slovo „uskutočňuje“ vkladajú slová „jednoduchú stavbu,“. V § 107 ods. 1 sa mení lehota z „jedného roka“ na „dvoch rokov“. V § 110 ods. 2 sa vypúšťa slovo „spravidla“. V § 112 ods. 3 sa vypúšťajú slová „ods. 1“. V § 117 ods. 2 sa zverejňovanie zoznamu presúva na internet. V § 117 ods. 3 sa nahrádza slovo „obce“ slovom „obce“. V § 119 ods. 4 sa uvádza, že na určenie príslušného stavebného úradu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.
V § 120 ods. 1 sa menia slová „vodohospodárskych dielach“ na „vodných stavbách“ a rozširuje sa rozsah stavieb, ktoré spadajú pod pôsobnosť špeciálnych stavebných úradov. V § 120 ods. 2 sa upravuje podmienka povolenia stavby alebo jej zmeny na základe záväzného stanoviska. V § 121 ods. 2 písm. a) sa nahrádzajú slová „Vojenskej správy“ slovami „pre obranu štátu“. V § 121 sa dopĺňa odsek 3, ktorý upravuje postavenie miestne príslušného stavebného úradu v konaniach.
Zásadné zmeny nastávajú v § 123a, kde sa zriaďuje Slovenská stavebná inšpekcia ako orgán hlavného štátneho stavebného dohľadu. Podrobne sa upravuje jej štruktúra, financovanie a pôsobnosť.
Význam aktualizácií a budúcnosť stavebného práva
Súbor zmien implementovaných zákonom č. 46/2024 Z. z. predstavuje snahu o modernizáciu stavebného práva a jeho prispôsobenie súčasným potrebám. Oddialenie účinnosti nového zákona o výstavbe poskytlo dôležitý časový priestor na dôkladnejšie prepracovanie a harmonizáciu legislatívy. Prechod na dva nové zákony - o výstavbe a o územnom plánovaní - od apríla 2025 signalizuje významnú transformáciu a zjednodušenie celého procesu.
Je dôležité, aby všetci účastníci stavebného procesu - od občanov a podnikateľov až po orgány štátnej správy a samosprávy - boli dôkladne informovaní o týchto zmenách. Pochopenie nových pravidiel a inštitútov je kľúčové pre hladký priebeh stavebných konaní a efektívne fungovanie celého stavebného sektora. Odborná verejnosť, vrátane Ing. Ing. (ktorý sa počas svojej kariéry venoval činnosti v investičnej výstavbe ako riaditeľ stavby, technický dozor či koordinátor bezpečnosti a je členom skúšobnej komisie pri Slovenskej komore stavebných inžinierov) a JUDr. (absolventka Fakulty práva Paneurópskej vysokej školy, dlhoročne sa venujúca exekučnému právu a pôsobiaca ako mediátorka), ako aj ďalší odborníci, budú zohrávať kľúčovú úlohu pri interpretácii a aplikácii týchto nových právnych predpisov.
Zavádzanie nových inštitútov, ako sú zjednodušené procesy pre jednoduché stavby či posilnenie úlohy odborne spôsobilých osôb, má potenciál zrýchliť a zefektívniť stavebné konania. Zároveň je však nevyhnutné zabezpečiť, aby tieto zmeny neohrozili kvalitu výstavby, ochranu životného prostredia a dodržiavanie verejných záujmov. Budúcnosť stavebného práva na Slovensku je v znamení digitalizácie, zjednodušenia procesov a vyššej transparentnosti, pričom cieľom je vytvoriť moderný a funkčný právny rámec pre rozvoj krajiny.