Slovenské súdnictvo sa opätovne zaoberalo prípadom, kde došlo k pochybeniam pri vydávaní stavebného povolenia. Tentokrát išlo o rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý sa vyjadril k prípadu týkajúcemu sa stavebného povolenia na „Oporný múr pri RD“ v k.ú. Trenčianske Teplice. Súd v senáte zloženom z JUDr. Jany Zemkovej PhD., JUDr. Nory Halmovej a JUDr. Petry Príbelskej, preskúmal zákonnosť rozhodnutia Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR a následne aj rozsudok Krajského súdu v Bratislave.
Základné fakty prípadu
Žalobkyňa Bc. G. A. sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu JUDr. Bohuslava Majchráka obrátila na súd so žalobou o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR. Predmetom sporu bolo rozhodnutie ministerstva, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobkyne a zároveň aj odvolanie mesta Trenčianske Teplice. Týmto rozhodnutím ministerstvo potvrdilo rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Trenčíne, ktoré zrušilo pôvodné stavebné povolenie vydané Mestom Trenčianske Teplice.
Krajský súd v Bratislave pôvodne žalobu zamietol a nepriznal žalobkyni náhradu trov konania. Súd sa vtedy stotožnil s právnym záverom žalovaného ministerstva a Krajského stavebného úradu, že mesto Trenčianske Teplice ako prvostupňový správny orgán pri vydaní stavebného povolenia na zmenu dokončenej stavby „Oporný múr pri RD“ porušilo zákon.
Pochybenia prvostupňového stavebného úradu
Podľa zistení súdov a správnych orgánov, prvostupňový stavebný úrad sa pri vydávaní stavebného povolenia dopustil viacerých závažných pochybení. Jedným z kľúčových nedostatkov bolo, že stavebný úrad nevyhodnotil umiestnenie stavby podľa § 39a ods. 4 stavebného zákona, čo znamená, že nedošlo k riadnemu spojeniu územného a stavebného konania. V oznámení o začatí stavebného konania podľa § 61 ods. 1 stavebného zákona nebola stanovená lehota na uplatnenie námietok účastníkov konania, a navyše, oznámenie nebolo doručované opakovaným doručením a nebolo prevzaté všetkými účastníkmi konania, konkrétne účastníkom konania A. A..
Ďalším zásadným problémom bola nezrovnalosť medzi popisom stavby vo výroku rozhodnutia a predloženou projektovou dokumentáciou. Stavebný úrad povolil „zmenu dokončenej stavby“, pričom popis stavby vo výroku uvádzal, že existujúci múr sa bude čiastočne odstraňovať, čiastočne ponechávať zabudovaný a čiastočne využívať ako základ pre novú konštrukciu. Táto projektová dokumentácia však nezodpovedala zmene stavby po dokončení podľa § 139b ods. 5 stavebného zákona v spojení s § 9 ods. 1 písm. e/ vyhlášky č. 453/2000 Z.z. Projektová dokumentácia neobsahovala výkresy pôvodného stavu a technická správa ani projektová dokumentácia nezodpovedali novej stavbe. Stavebný úrad zároveň nežiadal doplniť projektovú dokumentáciu, hoci to vyžadovali príslušné právne predpisy.
Námietky žalobkyne a právne posúdenie
Hlavným argumentom žalobkyne bolo, že zmena právoplatných rozhodnutí na základe mimoriadnych opravných prostriedkov v správnom konaní je možná len v prípade, ak je rozhodnutie v rozpore s hmotným právom. Inštitút mimoriadnych opravných prostriedkov nie je určený na odstraňovanie procesných vád a nedostatkov, ktoré nemali vplyv na zákonnosť rozhodnutia z hľadiska hmotného práva. Krajský súd však dospel k záveru, že stavebné povolenie bolo v rozpore s hmotným právom, a to najmä z dôvodu nesprávneho posúdenia umiestnenia stavby a rozporu medzi výrokom rozhodnutia a projektovou dokumentáciou.
Žalobkyňa tiež poukázala na ustanovenie § 65 správneho poriadku a uviedla, že postup pred správnymi orgánmi a krajským súdom sa neriadil základnou zásadou konania o preskúmaní rozhodnutí v mimoodvolacom konaní, keď nebral do úvahy dobromyseľne nadobudnuté práva na základe vydaného stavebného povolenia.
Zástupca ďalšieho účastníka konania A. A. sa stotožnil s postupom správnych orgánov a uviedol, že predmetný projekt oporného múra bol vybudovaný bez projektovej dokumentácie.
Žalovaný ministerstvo vo svojom vyjadrení uviedlo, že ministerstvo aj krajský súd konštatovali porušenie hmotnoprávnych noriem pri vydávaní rozhodnutia stavebného úradu, ktoré sú dôvodom na zrušenie právoplatného rozhodnutia mimo odvolania. Zákonná povinnosť správnych orgánov dbať pri zrušení alebo zmene právoplatného rozhodnutia, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté, nemožno chápať tak, že tieto práva nemôžu byť dotknuté vôbec.
Rozhodnutie Najvyššieho súdu
Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo. Súd sa s odôvodnením Krajského súdu v celom rozsahu stotožnil. Konštatoval, že rozhodnutie mesta Trenčianske Teplice muselo byť zrušené, pretože stavebný úrad postupoval v danej veci v rozpore so zákonom. Okrem nevyhodnotenia umiestnenia stavby podľa § 39a ods. 4 stavebného zákona, bol zistený aj rozpor medzi výrokom rozhodnutia stavebného úradu a projektovou dokumentáciou. Najvyšší súd zdôraznil, že výroková časť rozhodnutia je základom celého rozhodnutia a nemali by v nej dochádzať k rozporom s projektovou dokumentáciou, ktoré môžu spôsobiť nejasnosti pri uskutočňovaní stavby.
Súd tiež poukázal na skutočnosť, že projektová dokumentácia neobsahovala výkresy pôvodného stavu a technická správa ani projektová dokumentácia nezodpovedali novej stavbe. Stavebný úrad nevyhodnotil umiestnenie stavby vo vzťahu k § 39a ods. 4 stavebného zákona, čo znamenalo, že rozhodoval bez spojenia územného a stavebného konania.
Zónovanie nehnuteľností pre začiatočníkov: Prečo je pochopenie zónovania dôležité pre nehnuteľnosti
V súvislosti s námietkou žalobkyne ohľadom dobromyseľne nadobudnutých práv, Najvyšší súd uviedol, že hoci nespochybňuje tieto práva, poukazuje aj na zásadu „neznalosť zákona neospravedlňuje“. Ak žalobkyňa nemala vedomosť o hmotnom práve, správne orgány mali možnosť rozhodnúť v mimoodvolacom konaní, ak to stav veci vyžadoval. Inštitút mimoodvolacieho konania upravený v správnom poriadku predstavuje ďalší mimoriadny opravný prostriedok.
Širšie dôsledky a princípy správneho konania
Prípad poukazuje na dôležitosť dodržiavania procesných a hmotnoprávnych ustanovení pri vydávaní stavebných povolení. Nesprávne postupy prvostupňových správnych orgánov môžu viesť k zrušeniu vydaných rozhodnutí, čo má za následok nielen prieťahy v konaní, ale aj právnu neistotu pre všetky zúčastnené strany.
Najvyšší súd potvrdil, že aj v prípadoch, kde ide o zmenu dokončenej stavby, je potrebné dodržať všetky relevantné ustanovenia stavebného zákona a súvisiacich predpisov. Nepreskúmanie umiestnenia stavby v súlade s územným plánom, nezrovnalosti v projektovej dokumentácii a nesprávne vedenie konania patria medzi vážne nedostatky, ktoré môžu viesť k nezákonnosti rozhodnutia.
Tento prípad tiež zdôrazňuje význam správneho prepojenia územného a stavebného konania a potrebu jednoznačnej komunikácie zo strany správnych orgánov voči účastníkom konania. Uplatňovanie mimoriadnych opravných prostriedkov, vrátane preskúmania podľa § 65 správneho poriadku, je dôležitým nástrojom na zabezpečenie zákonnosti rozhodnutí a ochranu práv občanov. Súdy pri preskúmavaní rozhodnutí správnych orgánov kontrolujú nielen zákonnosť postupu, ale aj súlad rozhodnutia s hmotným právom.