V obci Ľubietová sa naplno prejavili problémy súvisiace s činnosťou stavebného úradu, pričom ako hlavný aktér vystúpil samotný starosta obce Pavel Zajac. Prípad nelegálne postavenej chaty starostu v časti zvanej Čelienec, ktorá bola následne vyhlásená za čiernu stavbu, odhalil vážne nedostatky v procesoch povoľovania stavieb a v prístupe k územnému plánovaniu. Situácia eskalovala po podnete na krajský stavebný úrad, ktorý poukázal na "neuveriteľnú nekompetentnosť obce Ľubietová".
Nelegálna stavba a jej kontext
Za obcou Ľubietová, v lokalite Čelienec, sa nachádza rozsiahla lúka s tromi chatami. Zatiaľ čo dve z nich ešte nie sú dokončené, prostredná budova pôsobí dojmom plného užívania. Udržiavaný trávnik, rozrastajúca sa skalka, záhradná hojdačka a množstvo kvetináčov s okrasnými rastlinami dotvárajú obraz miesta, ktoré malo byť oázou pokoja pre starostovu rodinu. Avšak, táto prostredná stavba je oficiálne považovaná za čiernu stavbu. Krajský stavebný úrad momentálne koná aj v prípade dvoch susediacich chát.
Paradoxne, aj stádo kráv akoby si uvedomovalo nelegálnosť stavby a charakter pozemkov, ktoré sú definované ako stály trávnatý porast. Zvieratá sa bezstarostne pohybujú až k oknám chaty, rozdupávajú trávnik a obžierajú rastliny v kvetináčoch, čím symbolizujú neprípustnosť výstavby v danej lokalite.
Starostov pohľad a územné plánovanie
Starosta Pavel Zajac sa ohradzuje voči právoplatnému rozhodnutiu Krajského stavebného úradu v Banskej Bystrici. Tvrdí, že "nie je možné, aby sme tieto pozemky mohli využívať iba ako pasienky a lúky." Podľa jeho slov obec predávala pozemky s tým, že sa tu bude stavať, a ak to tak nemá byť, obec ich podviedla. V takom prípade požaduje vrátenie peňazí pre seba a majiteľov dvoch susediacich chát, čo predstavuje sumu okolo štyroch miliónov korún. Starosta argumentuje, že "My sme bohatá obec" s dostatočnými príjmami z lesov a píly.
Samotné zmieňovanie sa starostu o korunách v roku 2012 namiesto eur poukazuje na jeho zastaraný spôsob myslenia. Ešte závažnejšie je, že sa stavia do pozície poškodeného, hoci ako starosta obce inicioval predaj spomínaných pozemkov, pričom si bol vedomý, že územný plán obce s výstavbou v tejto lokalite nepočíta.
Práve preto si obec dala vypracovať zastavovaciu štúdiu rekreačnej lokality Čelienec ako podklad pre nový územný plán. Starostovo presvedčenie, že v obci si môžu robiť, čo chcú, bez ohľadu na celoslovenskú legislatívu, a že stačí schváliť štúdiu domácimi poslancami, sa ukázalo ako nesprávne. Krajský stavebný úrad ostro kritizuje "svojvoľný výklad zákonov".
Cesta k pozemku a potenciálne zneužitie právomoci
Príbeh starostovej chaty je komplikovanejší, než sa na prvý pohľad zdá. Spôsob, akým sa starosta k obecnému pozemku dostal, nebol celkom v súlade s predpismi. Podľa zákona starosta nemôže priamo kúpiť nič od obce; na takéto získanie majetku by musela byť vyhlásená súťaž. Starosta Zajac však získal pozemok nepriamo, cez svojho "skorošvagra", pána Michala Rosenbergera, ktorý je priateľom starostovej švagrinej. Podľa svedectva Daniela Kenického, tento spôsob získania pozemku bol priam "filištínsky". Starosta však odmieta, že by to bolo dopredu naplánované, a tvrdí, že sa "iba to tak vyšlo".
Na takto získanom pozemku začal starosta stavať. Hrubú stavbu realizovala renomovaná firma Domal, ktorá zároveň od obce Ľubietová získala viacero zákaziek, vrátane rekonštrukcie školy financovanej z eurofondov. Zaujímavé je, že starosta sa priznal, že "hrubú stavbu mi robila tá istá firma, ktorá v obci rekonštruovala školu a stavala tu aj obchod." Dodal, že "Pri prácach na škole, keď mali stavbári čas, pracovali na mojej chate."
Tieto tvrdenia naznačujú potenciálne zneužitie funkcie starostu. Starosta tvrdí, že všetky práce riadne zaplatil, čo ho stálo 1,2 milióna korún, a že má prostriedky na preukázanie týchto platieb, keďže v tom čase predali časť rodinného majetku a zobrali si úver. Avšak, na otázku, či je ochotný ukázať potvrdenia a faktúry o vyplatení sumy firme Domal, odpovedal záporne, čo má vysokú výpovednú hodnotu.
Anonymný obyvateľ Ľubietovej potvrdzuje, že firma Domal často pracovala v škole len krátko a zvyšok dňa trávila na stavbe starostovej chaty, čo v obci vyvolávalo nevôľu.
Slabá kvalita územného plánu a úradné pochybenia
Starosta Zajac sa pri obhajobe svojej stavby odvoláva na stavebné povolenie vydané pre pôvodného majiteľa pozemku, pána Rosenbergera, a tvrdí, že jeho chata nie je čierna stavba. Odmieta však ukázať spis stavebného úradu.
Krajský stavebný úrad v Banskej Bystrici zistil, že úrad obce Ľubietová v súvislosti s dodatočným povolením stavby pre Michala Rosenbergera pochybil. V spise chýbali všetky potrebné podklady na rozhodovanie. Navyše, rozhodnutie ľubietovského úradu z novembra 2010 sa opiera o doklady vydané až vo februári 2011, čo je ďalšie vážne pochybenie.
Krajský úrad starostovi vysvetlil, že ak má pochybnosti o kvalite územného plánu obce, má zákonnú povinnosť ho pravidelne preskúmať a nedostatky odstrániť. Upozornil tiež, že už v minulosti boli viaceré rozhodnutia obce zrušené a obec nepodnikla kroky na nápravu. Dôsledkom je rastúci počet čiernych stavieb v Ľubietovej, pričom starostova chata a susediace stavby pravdepodobne dopadnú rovnako.
Starosta Pavel Zajac sa napriek tomu rozhodol nepodať odvolanie a uviedol: "Nebudem sa pretláčať s krajským stavebným úradom." Plánuje sa zasadzovať za zrušenie územného plánu obce, ktorý považuje za prekážku rozvoja. Argumentuje, že územný plán musia mať len obce nad dvetisíc obyvateľov a Ľubietová ich má menej. Svoje rozhodnutie zdôvodňuje aj tým, že nevie, čo bude v dedine o dvadsať rokov, a stavebný úrad od nich chce predvídať dianie na päťdesiat rokov dopredu.
Spoločný stavebný úrad a jeho kompetencie
V súvislosti s problematikou stavebného úradu v Ľubietovej je dôležité spomenúť fungovanie spoločného stavebného úradu. Činnosť stavebného úradu v Brusne zabezpečuje pani Viera Sokolová. Jej zodpovednosť zahŕňa prípravu podkladov na rozhodovaciu a povoľovaciu činnosť, vrátane ukladania sankcií. Konkrétne, vedie územné konania a vydáva územné rozhodnutia, stavebné konania a stavebné povolenia, povoľuje terénne úpravy, práce a zariadenia, vedie kolaudačné konania a vydáva kolaudačné rozhodnutia.
Okrem toho, stavebný úrad nariaďuje údržbu stavieb, odstraňovanie stavieb, terénnych úprav a zariadení, rozhoduje o vyprataní stavby, nariaďuje nápravu na stavbe, rozhoduje o zastavení prác a zrušení stavebného povolenia. Prerokováva priestupky a správne delikty a ukladá sankcie. Zabezpečuje výkon štátneho stavebného dohľadu, nariaďuje skúšky stavieb, odber vzoriek a prizýva znalcov.
Spoločný stavebný úrad tiež vedie evidenciu rozhodnutí, spisov a iných opatrení, prešetruje petície a sťažnosti občanov a právnických osôb. Poskytuje informácie podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám a zabezpečuje výkon spravodajskej činnosti.
Napriek existencii spoločného stavebného úradu, ktorý by mal zabezpečovať odbornú a zákonnú činnosť, prípad Ľubietovej ukazuje, že aj v takýchto prípadoch môžu vzniknúť vážne problémy, najmä ak sú v hre osobné záujmy funkcionárov obce.