Obec Bzince pod Javorinou, situovaná v malebnej krajine na sútoku potokov Kamečnica a Vrzavka, má bohatú a fascinujúcu históriu siahajúcu hlboko do minulosti. Jej poloha v kontaktnej zóne štyroch významných geomorfologických jednotiek - Malých Karpát, Bielych Karpát, Myjavskej pahorkatiny a Považského podolia - jej dodáva jedinečný charakter a zároveň ju predurčuje k zaujímavému vývoju. Dominantou jej katastrálneho územia je majestátna Veľká Javorina (970 m n. m.), najvyšší vrchol Bielych Karpát, ktorý odpradávna slúžil ako orientačný bod a tichý svedok dejín.
Pôvod názvu a najstaršie osídlenie
Súčasný názov obce Bzince pod Javorinou, po stáročiach rôznych premien, nesie v sebe ozvenu dávnych čias. Snahy o jednoznačné určenie jeho pôvodu z dobových latinských a maďarských rukopisov boli zložité. Už pred viac ako 127 rokmi sa o to pokúsil bzinský kňaz Jozef Beneš, ktorý predpokladal pomenovanie podľa prírodných reálií, ako napríklad stromov (Brezová, Jablonica, Hrušové). Jazykovedec prof. PhDr. Rudolf Krajčovič, CSc., uvádza pôvodný ľudový názov Bziniec, v plurále Bzince, odvodený od slova „bez“ alebo „bza“, čo označuje krovitú drevinu, spisovne baza. Tento pôvodný slovanský názov sa v podstate zachoval, hoci v histórii menil svoju podobu a za čias Uhorska sa pomaďarčil.
Stopy prvých ľudí v okolí Bziniec siahajú až do staršej doby kamennej (paleolit), pričom najstaršie nálezy na Slovensku z doby kamennej, približne 200 000 rokov pred Kr., boli objavené v tehelni v Mnešiciach pri Novom Meste nad Váhom. Toto obdobie bolo charakteristické veľkými klimatickými zmenami, postupným otepľovaním a roztápaním ľadovcov, čo vytváralo priaznivejšie podmienky pre život človeka. Mladšia doba kamenná (neolit, 6000 - 2900 pred Kr.) priniesla rozvoj poľnohospodárstva, chovu domácich zvierat a výroby kamenných nástrojov, čo znamenalo počiatky roľníckej kultúry, trvalejšieho osídlenia a budovania sídiel.
Vznik a rozvoj samostatnej obce
Obec Bzince pod Javorinou je pomerne stará, pričom prvá písomná zmienka o nej pochádza z roku 1215, kedy sa stala samostatnou obcou. Pred týmto dátumom síce oblasť existovala, no osídlenie nemalo charakter samostatnej obce, skôr išlo o sídliská spadajúce pod správne centrum v Novom Meste nad Váhom (Regia Villa alebo Nova Villa). V 12. storočí však nastal rast, ktorý umožnil vznik samostatnej obce nezávislej od Nového Mesta. Kľúčovým momentom bolo postavenie vlastného rímskokatolíckeho kostola zasväteného sv. Michalovi Archanjelovi v roku 1215.
K občianskemu a cirkevnému osamostatneniu prispelo aj usídlenie mníšskeho rytierskeho rádu templárov, ktorí postavili gotický kostol, konsekrovaný až v roku 1776. Fragment z pápežského registra „Item Johannes de Bot seu Johannes de Viel solvit IIII.“ vyvolával otázky. Historik Jozef Trochta z Historického ústavu SAV ho správne identifikoval v diele „Zoznam fár Slovenska“, kde vysvetlil, že „Bot“ a „Viel“ sa nevzťahujú na Trebatice a Nové Mesto nad Váhom ako samostatné miesta, ale na jedno miesto v blízkosti Nového Mesta, čo potvrdzuje pápežský register.
Bzince pod Javorinou v kontexte Uhorska
Uhorsko bolo v stredoveku krajinou s mimoriadne zložitými pomermi, poznačenými častými vojnami, nájazdmi cudzích kmeňov (Tatári, Turci) a napätými vzťahmi so susednými panovníkmi. Vnútropolitické boje o nástupnícke práva a striedanie panovníckych rodov (Arpádovci, Anjouovci, Luxemburgovci, Habsburgovci, Jagelovci) formovali spoločnosť. Poddanstvo sa stalo novou formou spoločenského zriadenia. Po spustošení krajiny tatárskym vpádom v rokoch 1241 - 1242 zanikli mnohé dediny. Zemepáni preto pozývali nových osadníkov na obrábanie opustenej pôdy.
Bzince sa nachádzali na pomedzí Nitrianskej a Trenčianskej župy a ich osídlenie bolo úzko spojené s dvoma feudálnymi panstvami - beckovským a čachtickým. Významný vplyv na osídľovanie podjavorinského kraja malo Čachtické panstvo. Napriek tomu, že Bzince nepatrili k majetkom Matúša Čáka Trenčianskeho ani počas jeho vlády, ani v neskoršom období, do Čachtického panstva sa dostali až začiatkom 16. storočia. Obraz vtedajších Bziniec je podrobne zachytený v urbároch tohto panstva.
Pôvodne jedna obec sa v priebehu storočí rozdelila podľa vlastníctva zemepánov. Hoci podhorská pôda nebola príliš úrodná, darilo sa tu pestovaniu hrozna. Je ťažké uveriť, že kedysi sa v chotároch podjavorinského kraja rozprestierali rozsiahle vinice, ktoré prinášali dobrú úrodu. Ešte v 18. storočí patrili Bzince k obciam s rozvinutým vinohradníctvom. Bohaté boli panské lúky a potok Lubina bol plný pstruhov a rakov. V tom čase žilo v obci približne 120 obyvateľov. Obec mala svoj úrad s richtárom. Obyvatelia sa venovali poľnohospodárstvu, obrábali vinice a vykonávali remeslá - muži vyrábali drevené náradie a ženy tkali súkno. Obchod mal v obci dávne korene, pričom sa obchodovalo na trhoch v Novom Meste nad Váhom aj na Morave. Dolnobzinčania sa viac venovali vinohradníctvu, kým Hornobzinčania výrobe pálenky. Obyvateľstvo bolo slovenské, prevažne evanjelického náboženstva, ktoré prijalo už v prvých časoch reformácie.
Reformácia a náboženské boje
Počas obdobia reformácie sa obyvatelia Bziniec pripojili k evanjelickému náboženstvu. V roku 1660 však gróf F. Nádašdy odobral právo užívať evanjelické kostoly vo všetkých jemu patriacich obciach. O desať rokov neskôr však bolo toto právo Bzinčanom vrátené a od cisára Leopolda I. získali aj ochranný list, ktorý im zabezpečoval užívanie kostola a iného cirkevného majetku.
19. storočie: Revolúcie, epidémie a požiare
- storočie bolo obdobím prudkého rozvoja priemyslu a techniky, ale aj časom vojnových konfliktov a revolúcií. V roku 1831 zasiahla slovenské územia epidémia cholery. Na jar roku 1848 vypukla v Európe revolúcia s cieľom zrušiť poddanstvo a získať nezávislosť Uhorska od Rakúska. Táto snaha o maďarský štát bez slovanských národov viedla k odporu iných národov v Uhorsku, vrátane Slovákov. Revolúcia sa skončila porážkou Maďarov, pričom došlo k zrušeniu poddanstva a Slováci získali od Viedne obmedzené jazykové práva.
Slovenskí vodcovia roku 1848, ako Štúr, Hurban a Hodža, zorganizovali vo Viedni oddiely slovenských dobrovoľníkov, ktoré boli privedené na západné Slovensko. Slovenská národná rada sídlila v Myjave a Karol Holuby, národovec z Lubiny, pôsobil ako vyjednávač v okolitých obciach vrátane Bziniec. Jeho úlohou bolo organizovať dobrovoľníkov. Poslednou tragédiou 19. storočia pre obec bol ničivý požiar, ktorý ju zachvátil na Nový rok 1849.
Prvá svetová vojna a jej dopady
Vypuknutie prvej svetovej vojny v roku 1914, vyvolané atentátom na následníka trónu Františka Ferdinanda d’ Este, prinieslo pre obec (vtedy ešte Horné a Dolné Bzince) výrazné zhoršenie životných podmienok. Muži do 40 rokov museli narukovať, čím mnohé rodiny zostali bez živiteľov. Z Dolných Bziniec narukovalo 125 mužov, pričom 36 padlo do zajatia, piati sa vrátili ako príslušníci československého zahraničného odboja, 26 prišlo ako zajatci a piati boli nezvestní. Celkovo 25 vojakov zahynulo na bojisku alebo zomrelo v nemocniciach.
V obci vypuklo rabovanie, do ktorého sa okrem vojakov a cudzích ľudí zapojili aj miestni obyvatelia, motivovaní hladom, pomstou a nenávisťou, ktorá sa obrátila najmä proti židovským, ale aj kresťanským domom. Po vojne sa život postupne upokojoval. Spoluobčania nezabudli na padlých a zo zbierok im postavili pamätníky v Horných Bzinciach a Hrušovom.
Rozpad Rakúsko-Uhorska po skončení vojny v roku 1918 a vznik Československa priniesol pre obec významný impulz k hospodárskemu rozvoju. Zavedenie parných a benzínových strojov v poľnohospodárstve, používanie umelých hnojív a pestovanie rozmanitejších plodín zlepšili obrábanie pôdy. V roku 1931 bolo v obci zavedené elektrické osvetlenie s deviatimi lampami. V Bzinciach prekvital čulý obchodný ruch - fungovalo tu niekoľko mlynov, dielne na výrobu cementovej škridle, tehelňa, pálenica a množstvo obchodov so zmiešaným tovarom.
Ako vznikol ŠUMNÝ MOTOR? O šarištine, autách a biznise s Lukášom Šafranom | Garážové reči #EPX
Podomový obchod mal v obci dlhú tradíciu a Bzinčania predávali svoje výrobky po celej Európe, najmä na Morave a v Čechách, ale aj v Rumunsku a Taliansku. Vďaka podomovému obchodu sa zvýšila životná úroveň obyvateľov, čo sa prejavilo aj na modernizácii domácností. Mládež mala možnosť navštevovať gymnáziá a školy v Novom Meste nad Váhom. Zaujímavosťou je návšteva prvého československého prezidenta T. G. Masaryka, ktorý cez obec prechádzal 23. septembra 1921 na ceste na Bradlo.
Druhá svetová vojna a SNP
Nástup Hitlera k moci v Nemecku a jeho plány na vytvorenie „Veľkonemeckej ríše“ viedli k anexii Rakúska (1938) a následne k rozpútaniu druhej svetovej vojny (1939). V tomto období sa Slovensko stalo autonómnym štátom, ktorý 14. marca 1944 schválil vznik Slovenskej republiky. Nepriaznivá situácia pre Židov viedla k deportácii jedinej židovskej rodiny Kellermonovcov.
- augusta 1944 vypuklo Slovenské národné povstanie, pričom v Bzinciach patrili k hlavným organizátorom Martin Kedro a učiteľ Milan Slávik. Zabezpečili výzbroj pre 400 mužov, ktorú ukryli. Martin Kedro udržiaval spojenie s veliteľom sovietskej jednotky I. D. Dibrovom. Po obsadení obce nemeckou armádou 14. septembra 1944 boli niektorí obyvatelia, vrátane Milana Slávika, zatknutí a deportovaní. Milan Slávik zomrel v Dachau 15. mája 1945. Martin Kedro bol po boji pri Bošáci chytený a zastrelený pri pokuse o útek v Trenčíne 3. decembra 1944.
Neskôr, 7. decembra 1944, gardisti pod zámienkou hľadania Židov vykonávali domové prehliadky a odvádzali obyvateľov. Partizánsky oddiel pod velením Uhra zasiahol a gardistov zajal. Nemecká armáda následne zintenzívnila svoje akcie. V cetunskej bitke sa stretli partizáni oddielu Hurban s protipartizánskou jednotkou Edelweiss. Po neľútostnom boji, v ktorom padlo 18 partizánov vrátane Miloša Uhra a Antona Jakubíka, museli partizáni ustúpiť. Poslední Nemci opustili obec tesne pred Veľkou nocou 1945. Po vojne boli mnohí padlí partizáni, vrátane Uhra a Jakubíka, pochovaní na vrchu Roh. Dňa 7. novembra 1952 bola odhalená pamätná tabuľa padlým a umučeným počas druhej svetovej vojny a SNP.
Poválečné obdobie a súčasnosť
Po druhej svetovej vojne nastalo obdobie obnovy a budovania. V roku 1959 bola postavená osemročná škola, ktorá v roku 1972 získala titul Základná škola. Dňa 23. augusta 1964 obec slávnostne zhromaždením pripomenula 20. výročie SNP a získala vyznamenanie od prezidenta. V povojnovom období začali v obci pôsobiť spoločenské organizácie ako Dobrovoľný hasičský zbor, Slovenský Červený kríž, Jednota a Slovenský zväz záhradkárov, z ktorých niektoré fungujú dodnes.
V súčasnosti je obec Bzince pod Javorinou živým spoločenstvom, ktoré si ctí svoju bohatú minulosť a zároveň smeruje k budúcnosti. Zachované historické pamiatky, ako rímskokatolícky kostol sv. Michala a evanjelický kostol, svedčia o jej dlhej histórii. Zaniknutý kostol Najsvätejšej Trojice v časti Hrušové, archeologická lokalita stredovekého kostola, je ďalším dôkazom dávneho osídlenia.
Obec Bzince pod Javorinou, vďaka svojej jedinečnej polohe, bohatej histórii a aktívnym obyvateľom, predstavuje cennú súčasť kultúrneho a prírodného dedičstva Slovenska. Jej príbeh je svedectvom o odolnosti, adaptabilite a neustálom vývoji, ktorý formuje jej identitu po stáročia.