Slovenský stavebný priemysel, podobne ako mnohé iné ekonomiky, čelí neustálej potrebe rastu a adaptácie na meniace sa trhové podmienky. V posledných rokoch sa čoraz výraznejšie prejavuje trend, keď slovenské stavebné firmy a individuálni odborníci hľadajú príležitosti na zahraničných trhoch. Tento presun nie je len dôsledkom ambícií rozširovať svoje pôsobenie, ale aj reakciou na špecifické potreby a dynamiku rozvoja stavebníctva v iných krajinách, predovšetkým v rámci Európskej únie. Nemecký stavebný priemysel, napríklad, dlhodobo trpí nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily. V krajine panuje čulý stavebný ruch a tento segment z roka na rok narastá. Žiaľ, úmerne s tým nerastie počet domácich záujemcov o prácu v stavebníctve, firmy a developeri tak často musia hľadať v zahraničí.
Dopyt po stavebných profesiách v Nemecku a Rakúsku
Nemecký stavebný priemysel sa dlhodobo teší stabilnému rozvoju a stále rastúcej potrebe po kvalifikovaných odborníkoch. Ekonomický rast Nemecka v posledných rokoch priniesol mnohé investície do výstavby rezidenčných, infraštruktúrnych a priemyselných projektov. Tento trend vedie k historicky vysokej poptávke po odborníkoch v stavebníctve, čím sa otvárajú príležitosti pre záujemcov o zamestnanie v tomto dynamickom odvetví. Aktivita v nemeckom stavebnom sektore je na vzostupe vďaka rozsiahlym investíciám do infraštruktúry, bytov a priemyselných projektov. Tento ekonomický boom vedie k rozvoju mnohých stavebných odvetví, vrátane výstavby ciest, mostov, nových obytných komplexov a priemyselných zariadení.
Dynamický rozvoj nemeckého stavebného sektora posilňuje potrebu po odborníkoch, ktorí sa špecializujú na prácu na živnosť. Stavebný priemysel v Nemecku sa stále stretáva s výzvami pri obsadzovaní odborných pozícií, najmä pre živnostníkov s odbornými znalosťami ako sú elektrikári a murári. Živnostníci, ktorí zvažujú ponuky práce v Nemecku, sa často pýtajú na zárobkové možnosti. Priemerná mzda v nemeckom stavebníctve sa líši podľa lokalizácie a špecializácie. Ponúkané sú atraktívne mzdy pre stavebných odborníkov pracujúcich na živnosť v Nemecku. Živnostníci môžu očakávať finančné ohodnotenie medzi 4000 až 6000 € mesačne, pričom záloha je k dispozícii už po prvom týždni práce. Pre živnostníkov ponúka nemecký stavebný sektor atraktívne mzdy, stabilitu a rastúce finančné príležitosti. Aktuálne trendy a potreby na trhu práce zaručujú stabilné zamestnanie a pravidelné zvyšovanie platov.
V Nemecku je vysoký dopyt po konkrétnych remeslách:
- Stavbyvedúci: O kvalitných stavbyvedúcich je vysoký záujem vždy a nielen v Nemecku. Práve v tejto osobe sa totiž kĺbia dôležité zodpovednosti: za dodržiavanie časového rámca, bezpečnosť pracovníkov a rozdeľovanie úloh, súlad s nariadeniami, predpismi a zákonmi a ďalšie. Niet sa teda čo čudovať, že stavebné firmy sa o ľudí na tejto pozícii doslova bijú. V závislosti od skúseností si fundovaný stavbyvedúci dokáže zarobiť aj 80 000 eur ročne (spravidla ako zamestnanec).
- Strechári: Dlhodobý dopyt je v Nemecku aj po strechároch, najmä v súčasnosti, kedy sa čoraz častejšie začína skloňovať udržateľnosť a zelené technológie. Počet stavieb, ktoré využívajú fotovoltaické panely, rastie. Súbežne s tým rastie aj dopyt po strechároch, ktorí majú skúsenosti s ich montážou. Zároveň stúpa aj počet rekonštrukcií, najmä pri starších budovách. Zatekajúce strechy, prípadne také, ktoré prepúšťajú interiérové teplo von - s týmito problémami sa borí množstvo verejných stavieb.
- Elektrikári: Konštantný dopyt je po vyučených a skúsených elektrikároch. Moderné stavby využívajú sofistikované systémy na dodávku energie a je potrebná znalosť ich montáže, údržby aj opráv - t.j. komplexná elektroinštalácia. Nemenej dôležitá je sanácia starých rozvodov. Prirodzene, dopyt je aj po pomocných prácach, napríklad po ťahaní rozvodov (káblov), frézovaní drážok. Samostatnou kapitolou je kontrola elektrickej dokumentácie.
V Rakúsku je tiež značná potreba stavebných pracovníkov. Hľadajú sa najmä klampiari a pokrývači pre projekty v Salzburgu a Korutánsku. Tieto pozície sú často ponúkané na základe pracovnej zmluvy na dobu neurčitú (TPP).
Príležitosti v rámci medzinárodných projektov a veľtrhov
Okrem priameho zamestnania na zahraničných stavbách existujú aj iné formy zapojenia slovenských firiem do stavebného priemyslu v zahraničí. Medzinárodné semináre a veľtrhy, ako napríklad International Procurement Seminar zameraný na tendre v rámci OSN, alebo veľtrhy ako MosBuild v Moskve či THE BIG 5 v Dubaji, predstavujú platformy, kde sa môžu slovenské firmy prezentovať a nadväzovať nové obchodné kontakty. Podnikateľské misie do rôznych krajín, ako napríklad do Talianska, Ugandy, Senegalu, Poľska či na EXPO Dubaj, sú ďalším spôsobom, ako môžu slovenské spoločnosti skúmať nové trhy a nadväzovať bilaterálne vzťahy.
Projekty ako ReBuild Ukraine 4.0, aj napriek súčasnej situácii na Ukrajine, naznačujú dlhodobý potenciál obnovy a rozvoja infraštruktúry, kde by mohli slovenské firmy nájsť svoje uplatnenie. Spoločnosti ako VI Group CZ, J&T Real Estate (JTRE), Penta Real Estate či Doprastav už úspešne pôsobia na zahraničných trhoch, najmä v Českej republike, Nemecku a dokonca aj vo Veľkej Británii. Ich úspech je často založený na vlastných kontaktoch, skúsenostiach a schopnosti prispôsobiť sa špecifickému podnikateľskému prostrediu danej krajiny.
Výzvy a legislatívne prostredie
Podnikanie v zahraničí, hoci lákavé, prináša aj špecifické výzvy. Jednou z kľúčových oblastí je legislatíva týkajúca sa povoľovacieho procesu pre stavebné povolenia. Rozdiely v dĺžke a zložitosti týchto procesov medzi krajinami môžu byť značné. Podľa Svetovej banky, v rebríčku Doing Business 2019, bolo najjednoduchšie získať stavebné povolenie v Hongkongu, ale jednoduché to bolo aj v Litve, Estónsku, Nemecku a Poľsku. Česká republika sa v tomto rebríčku umiestnila na 156. mieste, čo ju radí medzi 40 najhorších krajín na svete. Slovensko síce potrebuje menej stavebných úkonov, ale na stavebné povolenia sa podľa Svetovej banky čaká približne 10 mesiacov, čo je zo všetkých siedmich krajín LLENTAB Group suverénne najviac.
Naopak, v Nórsku trvá vybavenie stavebného povolenia pre menšiu halu približne 5-6 týždňov, pre strednú a väčšiu 12-15 týždňov. Celý proces prebieha podobne ako u nás, pričom väčšinu práce realizuje pre investora externá spoločnosť/súkromná osoba, ktorá je zodpovedná za stavebné povolenie. Vo Švédsku je potreba najmenších počtov procedúr, ale náklady na vybavenie stavebného povolenia sú až 2 % z rozpočtu stavby. V pomere nákladov a počtu procedúr je za siedmimi krajinami, kde pôsobí LLENTAB, premiantom Nórsko.
Na Ukrajine je proces vydania stavebného povolenia silne závislý na vzťahu miestnych úradov k investorovi. Miestne orgány a úrady nie sú na Ukrajine, na rozdiel od Nórska, Nemecka či Švédska, pomocníkom investora, ale skôr prekážkou. Podiel nákladov na stavebné povolenie sa pohybuje okolo 6 %, ale podľa niektorých odhadov je to výrazne viac.
Podpora zo strany štátu a finančných inštitúcií
Štátna Eximbanka vyjadruje veľmi pozitívne skúsenosti s financovaním stavebných projektov v zahraničí. Za posledných päť rokov podporila zahraničné aktivity slovenských firiem v stavebníctve a developmente za takmer 150 miliónov eur. Banka export nielen úveruje, ale aj poisťuje. Poistila napríklad vývoz stavebných materiálov, predovšetkým stavebnej ocele. Slovenskí investori sa podľa banky presadzujú s vysokou mierou úspešnosti. Mnohé z ich projektov sa stávajú novými dominantami v daných lokalitách a dosahujú požadované ekonomické parametre. Viaceré z týchto projektov spĺňajú náročné environmentálne štandardy s najvyšším hodnotením BREEAM a sú držiteľmi prestížnych certifikátov, napríklad WELL Health & Safety. Dôraz sa kladie na udržateľnosť, inteligentné technológie, znižovanie uhlíkovej stopy, spotreby energií a znečistenia ovzdušia.
Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) tiež zohráva dôležitú úlohu v podpore slovenských firiem na zahraničných trhoch. Jej kontakty a spojenia sú veľmi podnetné a agentúru možno označiť aj za ekonomického diplomata Slovenskej republiky. Rezort diplomacie koordinuje presadzovanie obchodno-ekonomických záujmov Slovenska rôznymi formami, napríklad cez tradičnú platformu Exportné fórum.
Napriek týmto podporným mechanizmom však ministerstvo zahraničných vecí registruje nízky záujem developerských a stavebných spoločností o informácie týkajúce sa zahraničných trhov. Firmy zamerané na rezidenčný development sa zúčastňujú vo veľmi obmedzenej miere, pričom väčší záujem prejavujú spoločnosti pôsobiace v oblasti nerezidenčných nehnuteľností. Príčinou je podľa ministerstva prepojenie stavebníctva s inými odvetviami a rôznorodosť cieľových trhov. Dôležitým faktorom je aj interná kapacita spoločností a ich schopnosť vyhodnotiť potenciál konkrétnej krajiny.
Budúcnosť slovenského stavebníctva v zahraničí
Potenciál slovenských stavebných firiem a odborníkov v zahraničí je nespochybniteľný. S rastúcim dopytom po kvalifikovanej pracovnej sile v krajinách EÚ a s rozvojom medzinárodných projektov sa otvárajú nové možnosti. Kľúčom k úspechu bude schopnosť adaptovať sa na lokálne podmienky, pochopiť legislatívne rámce, využiť dostupné podporné mechanizmy a predovšetkým neustále zvyšovať kvalitu a konkurencieschopnosť. Aj keď domáci trh je pre mnohé ambiciózne spoločnosti obmedzený, pohľad za hranice, najmä do susedných krajín ako Česko, ale aj do Nemecka či Rakúska, predstavuje strategický krok k dlhodobému rastu a stabilizácii. Dôležitú úlohu zohráva aj rozvoj nových technológií a udržateľných stavebných postupov, ktoré sú čoraz viac žiadané na medzinárodných trhoch.