Stavebníctvo je kľúčovým pilierom európskeho hospodárstva, ktoré zamestnáva viac ako 13 miliónov ľudí. Napriek svojej dôležitosti sa dlhodobo potýka s chronickým nedostatkom kvalifikovaných odborníkov, čo brzdí jeho rozvoj a inováciu. V kontexte prebiehajúcej dvojakej transformácie, zelenou a digitálnou cestou, sa potreba riešiť tento nedostatok stáva naliehavejšou ako kedykoľvek predtým. Je nevyhnutné posilniť toto odvetvie a zároveň zlepšiť kariérne vyhliadky pre jeho pracovníkov, aby dokázalo čeliť výzvam budúcnosti.
Stagnácia zručností a potreba digitálnej gramotnosti
Jedným z hlavných dôvodov stagnácie v stavebníctve je rýchlo sa meniaca povaha potrieb trhu práce, s ktorými zamestnanci len ťažko držia krok. Kritickým faktorom je v tomto smere absencia dostatočnej digitálnej gramotnosti. Zastaralé metódy odbornej prípravy často nedokážu uspokojiť nové požiadavky, ako je napríklad znalosť procesov informačného modelovania budov (BIM) alebo schopnosť efektívne využívať nástroje digitálneho riadenia projektov.
Program EU LIFE a iniciatíva BUILD UP Skills
Európska únia prostredníctvom programu EU LIFE podporuje zásadné zmeny v oblasti klímy a udržateľnosti. Kľúčovým aspektom odolného a udržateľného stavebného priemyslu je jeho zameranie na budovy, ktoré spĺňajú prísne normy energetickej hospodárnosti EÚ. V tomto kontexte program podporil iniciatívu BUILD UP Skills, ktorej cieľom je posilniť kompetencie potrebné v odvetví na podporu prechodu k energetickej efektívnosti a klimatickej neutralite. Táto iniciatíva si kladie za cieľ zvyšovať úroveň zručností a rekvalifikovať pracovnú silu, pričom zároveň zdôrazňuje príležitosti, ktoré prináša nová éra v stavebníctve.
Plán projektu BUILD UP Skills na roky 2024 - 2025 sa zameriava na pomoc krajinám pri aktualizácii ich národných plánov zručností, aby podporili stavebný priemysel a zosúladili ho s environmentálnymi cieľmi EÚ. Viaceré krajiny, vrátane Rakúska, Bulharska, Chorvátska, Česka, Francúzska, Grécka, Maďarska, Írska, Talianska, Litvy, Holandska, Poľska, Rumunska a Španielska, už využili túto možnosť na identifikáciu a zmiernenie existujúcich nedostatkov v oblasti zručností.
Akčný plán a inovatívne prístupy k vzdelávaniu
V rámci iniciatívy BUILD UP Skills bola poskytnutá podpora viac ako 100 projektom a viac ako 50 000 osobám na ich profesionálnej dráhe v rámci hodnotových reťazcov stavebníctva a obnovy. Vyvinuté nástroje a prístupy zahŕňajú:
- Odbornú prípravu v kľúčových oblastiach, ako sú budovy s takmer nulovou spotrebou energie (nZEB), hĺbková obnova a BIM.
- Inovatívne metódy odbornej prípravy, vrátane programov na pracovisku alebo digitálnych vzdelávacích programov.
- Stratégie v oblasti zručností, vypracované a implementované na národnej úrovni s prispením všetkých relevantných zainteresovaných strán.
- Výmenu poznatkov a odborných znalostí s ostatnými odborníkmi prostredníctvom organizovaných stretnutí a platformy BUILD UP.
- Prístup k možnostiam financovania ďalšieho vzdelávania a získavania kvalifikácií.
Účasť v projektoch BUILD UP Skills umožňuje jednotlivcom zlepšiť svoje zručnosti a rozšíriť odborné znalosti v jednom z najdynamickejšie sa meniacich odvetví v Európe. Týmto spôsobom nielenže zlepšujú svoje kariérne vyhliadky, ale prispievajú aj k budovaniu udržateľnejšieho zastavaného prostredia v súlade s cieľmi EÚ v oblasti emisií.
Slovenské stavebníctvo: Výzvy a potenciál
Situácia na Slovensku v stavebnom sektore je však komplexnejšia. Podľa údajov Štatistického úradu SR dosiahla stavebná produkcia v septembri hodnotu 672 miliónov EUR, čo predstavuje medziročný pokles o 18 percent. Tento pokles produkcie sa prehĺbil na najvyššiu hodnotu od októbra 2020, pričom všetky zložky zaznamenali dvojciferný pokles. Medziročné spomalenie stavebného sektora je badateľné už od decembra minulého roka s výnimkou apríla 2024. V porovnaní s augustom sa stavebná produkcia v septembri znížila o 3,9 percenta. Domáca nová výstavba zaznamenala prepad o 15,5 percenta, opravy a údržba o 12,8 percenta, zatiaľ čo ostatné práce poklesli o viac ako štvrtinu. Domáca stavebná produkcia tvorila viac ako 89 percent celkového objemu stavebníctva.
Viac než polovica opýtaných firiem zameraných na obnovu budov a energetickú efektivitu hodnotí kroky vlády v tejto oblasti negatívne. Podporu prostredníctvom dotácií, grantov či iných stimulov považujú tri štvrtiny za nedostatočné. Podľa internej ankety platformy Budovy pre budúcnosť (BPB) až 86 % respondentov uviedlo nedostatočnú podporu vlády v prvom roku jej fungovania, pričom 91 % zdôraznilo, že vláda neposkytuje dostatočné riešenia pre krízu pracovnej sily v sektore.
Firmy v ankete predložili niekoľko odporúčaní na zlepšenie situácie, vrátane zavedenia predvídateľných a transparentných dotácií, ktoré by umožnili lepšie plánovanie investícií. Obnova budov má potenciál priniesť významné úspory, vytvárať nové pracovné miesta a stimulovať rast stavebného sektora naprieč regiónmi.
Richard Paksi, analytik BPB, zdôrazňuje, že podpora energetickej efektívnosti budov je "win-win riešenie", ktoré pomáha domácnostiam a firmám s rastúcimi cenami energií, rozhýbe ekonomiku v regiónoch a podporí najmä malé firmy a živnostníkov. Riešením nedostatku pracovnej sily a požiadaviek na energetickú udržateľnosť budov môže byť zavedenie inovatívnych technológií alebo outsourcing.
Inovatívne technológie a outsourcing ako riešenia
V kontexte blížiacich sa zím a snahy o znižovanie nákladov na priemyselné procesy a energie, technológia spätného získavania tepla zo spalín (heat recovery system) predstavuje efektívne riešenie. Tento proces využíva teplo, ktoré by sa inak stratilo pri priemyselnej výrobe alebo vykurovaní budov, čím znižuje náklady, zlepšuje efektivitu a redukuje emisie CO2. Podľa spoločnosti Almeva môže systém spätného získavania tepla od exodraftu obnoviť až 80 % strateného tepla, čo znamená potenciál zníženia spotreby paliva o 12 až 16 % a redukcie emisií CO2.
Vysvetlenie vetrania s rekuperáciou tepla
V oblasti outsourcingu firmy ponúkajú služby ako management stavieb, udržateľnosť či správu budov. Zverenie týchto procesov odborníkom umožňuje firmám ušetriť nielen peniaze, ale aj čas. Vzhľadom na rastúce požiadavky EÚ na energetickú účinnosť, stavebné výrobky, pracovnú legislatívu, udržateľnosť a ekologický dizajn, je pre firmy čoraz náročnejšie financovať a manažovať nové projekty. Nízka podpora vlády a nepredvídateľnosť dotácií tento problém ešte zhoršujú.
Niektoré firmy ponúkajú okrem managementu stavieb aj služby spojené s energetikou, vrátane návrhov na znižovanie uhlíkovej stopy a zabezpečenia výstavby nových či rekonštrukcie existujúcich zariadení.
Očakávania a realita na Slovensku
Podľa agentúry CEEC Research sú očakávania stavebných firiem na Slovensku optimistické, s odhadovaným rastom trhu o 3,5 %. Väčšina respondentov videla príležitosť v novom stavebnom zákone, ktorý nadobudol účinnosť 1. apríla 2024 a mal by urýchliť výstavbu, priniesť nové zákazky a obnoviť pozastavené projekty.
Michal Vacek, riaditeľ CEEC Research, uvádza, že stavebný sektor na Slovensku tradične profituje z ekonomického rastu a zvýšených verejných investícií, najmä do infraštruktúry. Rozsiahle investície do dopravnej infraštruktúry, ako sú diaľnice a mosty, predstavujú významný podiel tržieb mnohých stavebných firiem, pričom tento trend bol v posledných rokoch podporený aj európskymi fondmi. Celkovo sa očakáva pokračovanie rastu trhu stavebníctva na Slovensku, najmä vďaka investíciám do infraštruktúry a obnovy starších stavieb. Napriek tomu firmy musia zostať ostražité voči vonkajším tlakom, ako sú náklady na materiál a prácu, a zároveň inovovať a digitalizovať, aby si udržali konkurencieschopnosť.
Avšak, riaditelia stavebných spoločností predpovedajú pokles trhu stavebných prác v roku 2025 o 1,8 %.
Medzinárodné porovnanie a hlavné faktory poklesu
Pokles stavebnej produkcie na Slovensku je výsledkom kombinácie viacerých faktorov. Slovensko zaznamenalo s 30 % najväčší prepad stavebníctva spomedzi krajín EÚ v porovnaní s rokom 2021. Podľa údajov Eurostatu vzrástli náklady slovenských developerov od roku 2021 o 44 %. V auguste 2024 stavebné firmy vyprodukovali o dvojciferne nižšiu hodnotu ako pred rokom. Medziročné porovnanie ukazuje najhorší prepad na Slovensku s hodnotou -19,1 %.
Hlavnými faktormi poklesu stavebnej produkcie na Slovensku sú:
- Rast cien stavebných materiálov: Výsledok inflácie a geopolitického napätia.
- Nedostatok pracovnej sily: Odchod odborníkov do zahraničia a nízky záujem mladých ľudí o stavebné profesie. Dôvodom sú ekonomická neistota a nízky príjem.
- Rast cien energií: Zvýšenie prevádzkových nákladov stavebných firiem, čo znižuje ich schopnosť realizovať projekty v rámci plánovaných rozpočtov.
- Byrokracia: Zdĺhavé povoľovacie procesy brzdia stavebný priemysel.
V porovnaní s tým, stavebná produkcia v eurozóne aj v celej Európskej únii (EÚ) v marci 2025 zaznamenala medzimesačný rast o 0,1 %, ale medziročne sa znížila. Spomedzi členských štátov EÚ najväčší medzimesačný nárast produkcie zaznamenali Rakúsko (5,9 %), Rumunsko (4,6 %) a Česko (3,5 %). V medziročnom porovnaní sa produkcia v stavebníctve v marci 2025 najviac znížila v Slovinsku (-11,6 %), Belgicku (-6,6 %) a Španielsku (-6 %).
Produkcia slovenského stavebného odvetvia v januári 2025 medzimesačne klesla o 5,4 % a medziročne o 0,2 %. Medziročné oslabenie slovenského stavebníctva bolo v rámci EÚ tretie najvýraznejšie, pričom viac klesla produkcia len v Poľsku (-9 %) a Maďarsku (-8,8 %).
Napriek súčasným výzvam, ako je pokles stavebnej produkcie a nedostatok pracovnej sily, sa v európskom stavebnom sektore formujú nové príležitosti. S podporou iniciatív ako BUILD UP Skills a s prijatím inovatívnych technológií a prístupov k vzdelávaniu má stavebníctvo potenciál transformovať sa, stať sa udržateľnejším a ponúknuť atraktívnejšie kariérne vyhliadky.