Stavebný priemysel na Slovensku je dynamickým odvetvím, ktoré zohráva kľúčovú úlohu v hospodárstve krajiny. Napriek svojej dôležitosti čelí v súčasnosti radu výziev, od poklesu stavebnej produkcie až po nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Tento článok sa zameriava na súčasnú situáciu v slovenskom stavebníctve, analyzuje hlavné príčiny a dôsledky aktuálnych trendov a načrtáva možné smerovanie sektora do budúcnosti.
Súčasný stav stavebnej produkcie a jej vývoj
Podľa najnovších údajov Štatistického úradu SR dosiahla stavebná produkcia v septembri 672 miliónov EUR, čo predstavuje medziročný pokles o 18 percent. Tento pokles sa prehĺbil na najvyššiu hodnotu od októbra 2020, pričom dvojciferne poklesli všetky jej zložky. Medziročné spomalenie stavebný sektor vykazuje už od decembra minulého roka s výnimkou apríla 2024. V porovnaní s augustom sa stavebná produkcia v septembri znížila o 3,9 percenta. Domáca nová výstavba zaznamenala prepad o 15,5 percenta, opravy a údržba o 12,8 percenta, zatiaľ čo ostatné práce, ako najmenšia zložka, poklesli o viac ako štvrtinu. Domáca stavebná produkcia tvorila niečo vyše 89 percent celkového objemu stavebníctva.
Analytici poukazujú na to, že stavebný sektor na Slovensku tradične ťaží z ekonomického rastu a zvýšených verejných investícií, najmä do infraštruktúry. Rozsiahle investície do dopravnej infraštruktúry, ako sú diaľnice a mosty, predstavujú značný podiel tržieb mnohých stavebných firiem. V posledných rokoch bol tento trend podporený aj európskymi fondmi, ktoré prispeli k financovaniu mnohých veľkých projektov. Celkovo možno očakávať, že trh stavebníctva na Slovensku bude pokračovať v raste, najmä vďaka pokračujúcim investíciám do infraštruktúry a obnovy starších stavieb. Avšak firmy musia zostať ostražité voči vonkajším tlakom, ako sú náklady na materiál a prácu, a súčasne inovovať a digitalizovať, aby zostali konkurencieschopné.
Podľa agentúry CEEC Research sú očakávania stavebných firiem na Slovensku optimistické, s odhadovaným rastom trhu o 3,5 %. Väčšina respondentov videla príležitosť v novom stavebnom zákone, ktorý vošiel v platnosť 1. apríla 2024 a mal podľa nich urýchliť výstavbu a priniesť nové stavebné zákazky či obnoviť pozastavené projekty. Napriek tomu, riaditeľ CEEC Research Michal Vacek uvádza, že podľa opýtaných riaditeľov stavebných spoločností poklesne trh stavebných prác v roku 2025 o 1,8 %.
Výzvy v sektore: Nedostatok pracovnej sily a nedostatočná podpora
Jednou z najpálčivejších výziev, ktorým čelí stavebný priemysel na Slovensku, je chronický nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Podľa údajov internej ankety platformy Budovy pre budúcnosť (BPB), do ktorej sa zapojili desiatky podnikov a odborníkov, až 91 % respondentov zdôraznilo, že vláda neposkytuje dostatočné riešenie pre krízu pracovnej sily v sektore. Alena Ohradzanská, riaditeľka odboru stavebníctva na Ministerstve výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, tvrdí, že stavebníctvo napriek rastu počtu zamestnancov pociťuje v dôsledku investičného boomu výrazný nedostatok kvalifikovaných odborníkov. Podľa posledných odhadov chýba stavebným firmám 5 až 8 tisíc ľudí, a to nielen v robotníckych povolaniach, ale aj v nižšom a strednom manažmente.
Problémom je aj nízka spoločenská prestíž a imidž slovenského stavebníctva, ktoré súvisia predovšetkým s malou atraktívnosťou pracovného prostredia v stavebníctve - nízkou mzdou, sezónnosťou, dlhým pracovným časom a neochotou cestovať za prácou. To sa prejavuje najmä nezáujmom mládeže študovať na stredných odborných školách stavebného zamerania. Na druhej strane však stavebné profesie patria vo všeobecnosti k tým, ktoré sa pomerne ľahko uplatňujú na zahraničných pracovných trhoch, čo slovenskí stavbári aj využívajú. Kým v roku 2006 pracovalo v zahraničí zhruba 46 000 stavbárov, v roku 2007 to bolo už približne 51 000 osôb.
Ďalšou významnou výzvou je nedostatočná podpora vlády v oblasti obnovy budov a energetickej efektivity. Viac než polovica opýtaných firiem v ankete BPB hodnotí kroky vlády v tejto oblasti negatívne. Podporu cez dotácie, granty alebo iné stimuly hodnotia tri štvrtiny ako nedostatočné. Až 86 % respondentov sa vyjadrilo o nedostatočnej podpore vlády v prvom roku jej fungovania. Firmy v ankete uviedli niekoľko odporúčaní, ako situáciu zlepšiť. Jedným z nich sú napríklad predvídateľné a transparentné dotácie, ktoré by firmám umožnili lepšie plánovanie investícií. Obnova budov môže priniesť výrazné úspory, nové pracovné miesta či stimulovať rast stavebného sektoru naprieč regiónmi.
Richard Paksi, analytik BPB, zdôrazňuje: „Podporu energetickej efektívnosti budov vnímame ako win-win riešenie, ktoré dokáže domácnostiam a firmám pomôcť s predpokladaným nárastom cien energií, rozhýbe ekonomiku v regiónoch a podporí prioritne malé firmy a živnostníkov.“
Riešenia a inovatívne prístupy
Napriek existujúcim výzvam sa stavebný sektor neustále vyvíja a hľadá nové riešenia. Jedným z nich je zavedenie rôznych inovatívnych technológií či outsourcing. Na poli moderných technológií, zvlášť s blížiacou sa zimou, je aktuálna snaha o znižovanie nákladov na priemyselné procesy a energie. Jedným z riešení, ktoré nielenže znižuje náklady a zlepšuje efektivitu, ale taktiež zmenšuje emisie CO2, je technológia spätného získavania tepla zo spalín (heat recovery system). Tento proces využíva teplo, ktoré by sa inak pri priemyselnej výrobe alebo pri vykurovaní budov stratilo. „Strata energie zo spalín alebo iného tepelného procesu je zvyčajne okolo 15 až 20 %. So systémom spätného získavania tepla od exodraftu môže byť obnovených až 80 % tepla. Inak povedané, existuje tu potenciál zníženia spotreby paliva o 12 až 16 % a redukcia emisií CO2,“ vysvetľuje obchodný riaditeľ Pavel Ulrich zo spoločnosti Almeva.
Na poli outsourcingu ponúkajú firmy služby zahŕňajúce management stavieb, udržateľnosť či správu budov. Tým, že svoj problém zverí spoločnosť do rúk odborníkov na danú oblasť, ušetrí nielen peniaze, ale aj čas. Vzhľadom k vzrastajúcim požiadavkám EÚ na energetickú účinnosť, stavebné výrobky, pracovnú legislatívu, udržateľnosť a ekologický dizajn je pre firmy stále náročnejšie financovať a manažovať nové projekty. Malá podpora vlády a nepredvídateľnosť dotácií tento problém ešte prehlbujú. „Okrem managementu stavieb ponúkame taktiež služby spojené s energetikou. Navrhujeme firmám riešenia na znižovanie uhlíkovej stopy, zaisťujeme výstavbu nových ale aj rekonštrukciu existujúcich zariadení,“ uvádza zástupca jednej z poradenských spoločností.
Dni udržateľnosti | Udržateľnosť v stavebníctve a mestskej budúcnosti
Kľúčoví hráči na trhu a ich prínos
Realizácia a riadenie rozsiahlych stavebných projektov a investícií si vyžaduje pomerne veľa znalostí a špecializovaných skúseností. To je dôvod, prečo väčšinu z nich na Slovensku realizujú veľké stavebné spoločnosti, ktoré majú dostatočné kapacity a zároveň dokážu zabezpečiť kvalitnú prácu v krátkom časovom horizonte. Medzi významné stavebné spoločnosti pôsobiace na Slovensku patria napríklad:
Doprastav, a.s.: Moderná stavebná spoločnosť, ktorá realizuje stavby na celom území Slovenska, ale vyvíja aktivity aj v zahraničí. Predmetom činnosti spoločnosti je komplexná dodávka stavebných objektov a prác v segmentoch inžinierskych, pozemných, dopravných a vodohospodárskych stavieb. Spoločnosť v súčasnosti realizuje napríklad modernizáciu trate Púchov - Žilina.
EUROVIA SK, a.s.: Pôsobí na Slovensku a v ďalších krajinách strednej a východnej Európy. Zameraná je na činnosti zahŕňajúce výstavbu ciest, diaľnic, mostov, letísk a inej infraštruktúry. Medzi realizované projekty patria úseky diaľnic D1, D3 a R1.
Skanska SK a.s.: Dcérska spoločnosť českej Skanska a.s., ktorá pôsobí na trhu pozemného a inžinierskeho staviteľstva. Ponúka aj geodetické služby, prenájom strojov a zariadení a špecializované služby. Medzi významné projekty patrí Železničná stanica Pezinok a výstavba úseku diaľnice D1 Budimír - Bidovce.
VÁHOSTAV - SK, a.s.: Od roku 2021 súčasť holdingovej štruktúry skupiny GEOSAN. Projekty zahŕňajú diaľnice a rýchlostné cesty, vodohospodárske stavby, systémy protipovodňovej ochrany, železničné stavby, mosty a tunely.
Metrostav Slovakia a.s. a Metrostav DS a.s.: Dcérske spoločnosti českého Metrostavu. Metrostav Slovakia sa zameriava na inžinierske stavby a development, vrátane výstavby polyfunkčných budov a bytov. Metrostav DS, pôvodne Metrostav Asfalt, pôsobí na trhu od roku 2011 a disponuje sieťou obalovní asfaltových zmesí pre realizáciu dopravných stavieb.
TSS GRADE, a.s.: Ponúka široké portfólio komplexných služieb súvisiacich s prípravou, výstavbou alebo rekonštrukciou stavebných objektov. V referenciách má železničné, električkové, dopravné, pozemné a vodohospodárske stavby.
IN VEST: Pôsobí na trhu od roku 1992 so závodmi v Šali, Bratislave a Geči. Zameraná je na všeobecné stavebníctvo, inžinierske staviteľstvo a výrobu stavebných materiálov, vrátane železobetónových prefabrikátov.
Tieto spoločnosti, spolu s mnohými ďalšími menšími firmami a živnostníkmi, tvoria základ stavebného priemyslu na Slovensku a prispievajú k jeho rozvoju a inováciám.
Vplyv EÚ a finančnej situácie
Vzrastajúce požiadavky Európskej únie na energetickú účinnosť, udržateľnosť a ekologický dizajn predstavujú pre stavebné firmy neustálu výzvu. Súčasne sa firmy musia vyrovnávať s rastúcimi nákladmi na materiály a prácu. Vstup do eurozóny síce môže pre slovenské stavebné spoločnosti znamenať odstránenie neistoty, ktorá pramení z priebežných zmien kurzu národnej meny, a zjednodušenie a zlacnenie platobného styku, na druhej strane sa predpokladá rast cien. Prechodný pokles kúpnej sily obyvateľstva môže obmedziť aktivity v oblasti opráv, údržby a modernizácie bytového fondu. Prejaviť sa môže aj pokles dopytu po novej bytovej výstavbe, predovšetkým z dôvodu rastúcej zadĺženosti domácností a väčšej nasýtenosti trhu s bytmi. Zrejme dôjde k rastu cien stavebných materiálov a stavebných výrobkov.
Finančná kríza, ktorá rezonuje v médiách, má tiež svoj vplyv na stavebný sektor. Názory na jej dopad sa líšia, avšak je zrejmé, že bude závisieť od finančných možností potenciálnych investorov vo verejnom aj súkromnom sektore. K rozhodujúcim faktorom, ktoré ovplyvňujú stavebný vývoj, patria ekonomický rozvoj štátu, vytvárajúci vnútorné zdroje investovania, a hospodárska politika, orientovaná na tvorbu stabilného podnikateľského prostredia. Tá zároveň podporuje prílev zahraničných investícií, konkurencieschopnosť a ekonomickú silu podnikateľských subjektov či obyvateľstva. Z uvedených faktorov vyplývajú ďalšie činitele, ako sú pripravenosť a schopnosť investorov čerpať prostriedky z európskych fondov, úroveň rôznych foriem podpory financovania bývania a dostupnosť úverových zdrojov financovania výstavby. Dôležitá v súvislosti s rozvojom stavebníctva je aj schopnosť osvojenia si nových druhov financovania výstavby (napr. realizácia PPP projektov) a vývoj nových finančných produktov pre samotné podniky a ich klientov.
Stavebné firmy musia zostať ostražité voči vonkajším tlakom, ako sú náklady na materiál a prácu, a zároveň inovovať a digitalizovať, aby zostali konkurencieschopné. Budúcnosť stavebného priemyslu na Slovensku bude závisieť od schopnosti sektora adaptovať sa na meniacu sa ekonomickú situáciu, implementovať nové technológie a efektívne riešiť nedostatok pracovnej sily.