Slovensko sa dlhodobo potýka s problémom nelegálne ukladaného odpadu, ktorý hyzdí našu krajinu a predstavuje vážnu ekologickú záťaž. Od plastových fliaš a plechoviek v prírode až po rozsiahle čierne skládky tvorené stavebným odpadom, problém zasahuje všetky úrovne spoločnosti. Zatiaľ čo environmentálne organizácie a zodpovedné firmy sa snažia o osvetu a zlepšenie situácie, realita ukazuje, že ide o „beh na dlhú trať“.
Analýza problému: Čo sa najčastejšie odhadzuje v prírode?
Organizácia zodpovednosti výrobcov (OZV) ENVI - PAK pravidelne monitoruje stav znečistenia v rôznych lokalitách. Ich prieskumy, realizované v rámci iniciatívy „Vezmi si ma!“, poskytujú cenné dáta o druhoch a množstve odpadu, ktorý ľudia zanechávajú v prírode a v miestach, kde žijú. Tieto prieskumy, najmä tie z leta 2021, potvrdili dominantné postavenie plastového odpadu.
- Plastový odpad: Vo všetkých analyzovaných lokalitách prevládal plastový odpad. Na západe Slovenska vrátane Bratislavy tvorili iné plasty 31,08 % z celkového odpadu, pričom PET nápojové obaly skončili na druhom mieste s 18,58 %. V strede krajiny sa za inými plastmi (21,1 %) umiestnil cigaretový odpad spolu s nápojovými plechovkami (18,8 %).
- Sklenený odpad: Najviac skleneného odpadu sa zaznamenalo na východnom Slovensku, kde tvoril až 40,95 %. Na zvyšnom území Slovenska dominovali jednoznačne rôzne druhy plastov, ktoré boli na východe až druhou najčastejšou komoditou (21,48 %).
- Ďalšie typy odpadu: Okrem plastov a skla sa v prírode často nachádzal aj cigaretový odpad, nápojové plechovky, papier či hygienické potreby.
Katarína Kretter, riaditeľka pre komunikáciu OZV ENVI - PAK, zdôrazňuje, že výsledky týchto analýz majú „výpovednú hodnotu minimálne v počtoch a druhoch odpadu, ktorý ľudia v prírode zanechávajú“. Hoci výsledky prieskumov nevykazujú „evidentný pokrok oproti predchádzajúcemu obdobiu“, návrat na rovnaké miesta ukázal, že „v niektorých lokalitách odpadu predsa len ubúda, čo môže naznačovať, že ľuďom sa ťažšie odhadzuje odpad na vyčistené miesta.“ Toto potvrdzuje, že „osveta a dobrý príklad“ sú správnou cestou, spolu s prevenciou.
Legislatíva a prax: Kde sa skrýva problém?
Mnohí sa domnievajú, že neexistujú účinné opatrenia na predchádzanie a odstraňovanie nežiaducich odpadov. Realita je však zložitejšia a často spočíva v interpretácii a aplikácii zákonov.
- „Divoké skládky“ vs. definícia skládky: V zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny je potrebný súhlas orgánu ochrany prírody na skládkovanie odpadov v chránených oblastiach. Avšak, podľa zákona o odpadoch, „skládkovanie odpadov je ukladanie odpadov na skládku“, pričom „skládka odpadov je miesto so zariadením na zneškodňovanie odpadov, kde sa odpady trvalo ukladajú“. Z toho vyplýva, že súhlas orgánu ochrany prírody sa vyžaduje na ukladanie odpadov na miesto určené na trvalé ukladanie odpadov za účelom ich zneškodnenia. Občan, ktorý umiestňuje odpad do prírody mimo takéto určené miesto, sa teda podľa tejto definície nedopúšťa protiprávneho konania na úseku ochrany prírody, ale koná protizákonne v zmysle odpadového hospodárstva. Verejnosť si pojem „skládka“ často vysvetľuje ako akékoľvek miesto so živelne umiestnenými odpadmi, čo však nie je v súlade so zákonnou definíciou.
- Zákon o odpadoch a zodpovednosť: Zákon o odpadoch explicitne zakazuje ukladať alebo ponechať odpad na inom mieste, ako na mieste určenom v súlade so zákonom. Pôvodca komunálneho odpadu a drobných stavebných odpadov je povinný ukladať tieto odpady na miesta určené obcou. Umiestňovanie odpadu v rozpore s týmito ustanoveniami, bez ohľadu na stupeň ochrany územia, predstavuje protiprávne konanie na úseku odpadového hospodárstva. Fyzickým osobám môže obec uložiť pokutu do výšky 5 000 Sk, právnickým osobám až do výšky 500 000 Sk. Okrem pokuty môžu byť nariadené aj opatrenia na nápravu.
Stavebný odpad: Špecifická výzva
Problém nelegálneho ukladania odpadu sa výrazne dotýka aj stavebného odpadu. Desiatky „divokých“ skládok tvorených stavebným materiálom, nábytkom, pneumatikami a inými odpadmi hyzdia krajinu.
- Novela zákona o odpadoch: Od júla 2022 platí novela zákona o odpadoch, ktorej cieľom je zvýšiť mieru recyklácie stavebných materiálov a znížiť ich objemy na skládkach. Aj rekonštrukcie rodinných domov, pri ktorých vzniká najmä drobný stavebný odpad (omietky, tehly, betón, drevo, plast), dávajú príležitosť k selekcii a recyklácii.
- Nízka miera recyklácie na Slovensku: Zatiaľ čo európsky priemer recyklácie stavebného odpadu sa pohybuje okolo 82 %, na Slovensku je to len niečo vyše 50 %. Slovensko tak v tomto ohľade patrí medzi krajiny EÚ na chvoste.
- Potenciál druhej šance: Mnohé stavebné materiály majú vysoký potenciál na opätovné použitie alebo recykláciu. Drevené prvky, strešná krytina (pálená, betónová, kovová), stará tehla, kovy zo starých stavieb - to všetko sú materiály, ktoré si zaslúžia „druhú šancu“. Napríklad rozdrvená pálená krytina môže slúžiť ako antuka na športoviská alebo ako mulčovacia vrstva. Staré tehly sú vyhľadávaným materiálom pre svoju kvalitu. Kovy sa ľahko recyklujú a upcykláciou z nich vzniká rovnako kvalitný materiál.
- Osveta a praktické príklady: Príbehy ako rekonštrukcia drevenice v detvianskych lazoch, kde sa napriek počiatočným problémom s vlhkosťou v podkroví podarilo vďaka správnemu postupu a využitie starých materiálov úspešne zatepliť objekt, ukazujú, že aj staršie stavby môžu získať nový život. Podobne aj oprava oporného múru pomocou lokálnych skál a recyklovanej malty demonštruje efektívnosť a ekologickosť tradičných postupov.
Riešenia a prevencia: Spoločná zodpovednosť
Riešenie problému stavebného odpadu a iných foriem nelegálneho ukladania odpadu si vyžaduje komplexný prístup a zapojenie všetkých aktérov.
- Zodpovednosť obcí: Obce majú zo zákona povinnosť riešiť problematiku odpadového hospodárstva, vrátane likvidácie nelegálnych skládok. Finančným nástrojom je miestny poplatok za komunálne odpady, ktorý by mal pokrývať všetky náklady spojené s odpadovým hospodárstvom. Argumenty o nedostatku finančných prostriedkov sú často neopodstatnené, ak obce „umelo“ znižujú poplatky alebo neefektívne spravujú svoje zdroje. Pre menšie obce existujú riešenia ako Spoločné obecné úrady alebo združenia obcí.
- Efektívny systém separovaného zberu: Budovanie efektívneho systému separovaného zberu, otváranie zberných dvorov pre nebezpečné a veľkoobjemové odpady, či budovanie obecných kompostovísk sú kľúčové kroky.
- Dôsledné riešenie prípadov: Obce sú povinné začať správne konanie a vykonať opatrenia na nápravu skutkového stavu po obdržaní oznámenia o nelegálne uloženom odpade.
- Trestno-právna zodpovednosť: Novelizovaný Trestný zákon vytvára možnosť riešiť neoprávnené nakladanie s odpadmi aj prostredníctvom trestného stíhania. Rozsah protiprávnej činnosti určuje výšku možných trestov od 6 mesiacov až po osem rokov. Dôležité je, že za „škodu“ sa považuje súhrn všetkých nákladov spojených s odstránením nelegálnej skládky, pričom už náklady presahujúce 8 000 korún môžu znamenať trestný čin.
- Zneužívanie právomoci: Nekonanie orgánov štátnej správy alebo samosprávy vo veci podaných podnetov, obštrukcie či bagatelizovanie prípadov, môže byť hodnotené ako zneužívanie právomoci verejného činiteľa.
- Informovanosť a aktívna účasť občanov: Každý občan sa môže zapojiť do boja za čistejšiu krajinu podávaním podnetov na zistené prípady nelegálneho ukladania odpadu.
Zálohovanie nápojových obalov, ktoré sa má zaviesť od budúceho roka, je ďalším krokom k zníženiu množstva odpadu v prírode. Otázkou však zostáva, či sa nájdu ľudia, ktorí budú tieto obaly zbierať aj z lesov a okolia. Každý krok k lepšiemu triedeniu a zvýšeniu objemu vytriedeného odpadu je krokom k spomaleniu klimatických zmien a priblíženiu sa k cirkulárnej ekonomike.
Vzniká pri stavebných a demolačných prácach množstvo stavebného odpadu a to nemožno donekonečna prehliadať. Aj rekonštrukcie rodinných domov dávajú príležitosť zamyslieť sa, selektovať a zapojiť sa či už do recyklácie, alebo tzv. „upcyclingu“. Je nevyhnutné, aby sme pri rekonštrukciách a výstavbe mysleli nielen na estetiku a funkčnosť, ale predovšetkým na ekologický dopad a minimalizáciu vzniku odpadu. Uvedomovanie si zodpovednosti a aktívne kroky zo strany jednotlivcov, obcí aj štátu sú kľúčom k vytvoreniu udržateľnejšej budúcnosti pre našu krajinu.
Pri rekonštrukciách starších objektov je správne brať ohľad na „ducha“ rekonštruovanej budovy, ale i charakter okolitej zástavby, aby vysnívaný domov nepôsobil v prostredí ako päsť na oko. Vzhľadom na vysoké ceny energií treba pri rekonštrukciách myslieť zvlášť na to, aby sa objekt spotrebami energií priblížil aspoň k úrovni nízkoenergetického štandardu. S tým súvisí otázka všetkých izolácií (podlahy, stropy, obvodový plášť), uprednostnenia kvalitného trojitého zasklenia všetkých okien vrátane strešných a aj voľby optimálneho vykurovacieho systému. Čoraz naliehavejšou výzvou však je ďalší aspekt - ekologický a ohľaduplný by mal byť aj samotný proces prestavby. Vzniká pri ňom množstvo stavebného odpadu a to nemožno donekonečna prehliadať. Aj poprední výrobcovia stavebných prvkov berú výzvu trvalo udržateľného života vážne. Výrobca strešných okien Velux sa napríklad zaviazal, že do roku 2041 dosiahne celoživotnú uhlíkovú neutralitu. S zadržiavaním vlahy súvisí aj výsadba trávnika namiesto kladenia veľkých plôch betónovej dlažby. Investujme do inteligentných riešení, ktoré zvyšujú komfort bývania a znižujú energetickú náročnosť. Kvalitné tienenie je spolu so zateplením základným kameňom príjemnej klímy v interiéri bez použitia klimatizácie. Vyžaduje si to exteriérové rolety, ktoré zachytia slnečné žiarenie ešte pred kontaktom so zasklením. Celkovo si pri rekonštrukcii dobre zvážme, ktoré stavebné prvky a materiály musia byť nutne plastové. Plast je nepochybne geniálny vynález, no vzhľadom na jeho „premnoženie“, nerozložiteľnosť a extrémne náročnú recykláciu (ak má byť jej cieľom dostatočná kvalita následných produktov) sa stáva neúmernou záťažou pre životné prostredie. Pri presvetlení podkrovia pamätajme na to, že žijeme v 21. storočí. Nielen laická časť stavebnej verejnosti zotrváva v stereotype, ktorý hovorí, že plast je bezúdržbový, zatiaľ čo prírodné materiály (napr. drevo) podliehajú deštrukcii. Toto pri moderných stavebných prvkoch neplatí. Aj drevo v okenných rámoch strešných okien je dnes možné ochrániť tak, aby stavebné prvky z neho boli dlhodobo trvácne.