Účtovníctvo a fakturácia v stavebníctve predstavujú špecifickú oblasť, ktorá si vyžaduje zvýšenú pozornosť. Práve v tejto oblasti totiž platia odlišné pravidlá najmä v súvislosti s uplatňovaním DPH. Nesprávne vystavená faktúra môže mať za následok nielen dodatočné platby, ale aj sankcie zo strany daňového úradu. V tomto článku sa pozrieme na to, kedy je potrebné DPH uvádzať a kedy môžu byť stavebné práce od dane oslobodené.
Faktúra ako kľúčový dokument
Faktúra je kľúčový dokument, ktorý slúži ako dôkaz o dodaní stavebných prác a žiadosť o platbu. Aby bola platná a profesionálna, musí obsahovať niekoľko povinných údajov. V hlavičke by nemali chýbať údaje o dodávateľovi vrátane názvu firmy, IČO, DIČ, kontaktov a ideálne aj loga. Každá faktúra musí mať jedinečné číslo, dátum vystavenia a dátum splatnosti. V jadre faktúry je potrebné presne špecifikovať poskytnuté práce, množstvo, jednotkovú cenu, medzisúčet a prípadne sadzbu DPH alebo informáciu o prenose daňovej povinnosti. Na záver nesmú chýbať celková suma k úhrade a jasne definované platobné podmienky a spôsoby úhrady.
Prenos daňovej povinnosti v stavebníctve
Pri dodaní stavebných prác medzi dvoma platiteľmi DPH na území Slovenska môže nastať situácia, kedy sa uplatňuje tzv. prenos daňovej povinnosti. Ak sú splnené všetky tri podmienky stanovené zákonom o DPH, dodávateľ (napr. spoločnosť A) vystaví faktúru bez DPH, pričom na nej musí byť jasne uvedená poznámka „prenesenie daňovej povinnosti“. Táto faktúra musí obsahovať všetky náležitosti podľa § 74 zákona o DPH, s výnimkou samotnej dane.
Na strane odberateľa (napr. spoločnosti B) vzniká povinnosť tzv. samozdanenia. Odberateľ je povinný vypočítať a odviesť DPH z prijatých stavebných prác a zahrnúť ju do svojho daňového priznania aj kontrolného výkazu. Zároveň mu môže vzniknúť nárok na odpočet DPH, avšak len za predpokladu, že splní podmienky uvedené v § 49 až 51 zákona o DPH. „V prípade, že sa dodáva, predáva nehnuteľnosť, ktorá podlieha DHP, predávajúci má nárok na odpočet DPH. Celý tento proces si vyžaduje dôkladné porozumenie legislatíve a dôslednú administráciu.
Podmienky pre uplatnenie prenosu daňovej povinnosti pri stavebných prácach sú definované v zákone o DPH, konkrétne v § 69 ods. 12 písm. j). Ide o dodanie stavebných prác, ktoré sú klasifikované v sekcii F Klasifikácie štatistických produktov podľa činností (CPA), a to vrátane prípravy staveniska a ďalších súvisiacich činností. Zároveň musia byť splnené podmienky, že dodávateľ aj odberateľ sú registrovaní pre DPH na území Slovenska. Ak tieto podmienky nie sú splnené, uplatňuje sa bežný režim DPH.
Ako fungujú podvody s DPH? | Ako funguje DPH?
V kontexte prenosu daňovej povinnosti je dôležité správne určiť miesto dodania stavebných prác. Podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH sa miesto dodania stavebných prác, ktoré sa týkajú nehnuteľnosti, určuje podľa miesta, kde sa nehnuteľnosť nachádza. V prípade prác vykonávaných na nehnuteľnosti v SR pre platiteľa DPH registrovaného v SR, sa uplatňuje slovenské DPH prostredníctvom prenosu daňovej povinnosti. Ak sú práce vykonávané pre zahraničného odberateľa, je potrebné zohľadniť pravidlá pre dodanie služieb do zahraničia.
Bežný režim DPH v stavebníctve
Ak pri dodaní stavebných prác nie sú splnené všetky tri podmienky na uplatnenie prenosu daňovej povinnosti, uplatňuje sa tzv. bežný režim DPH. To znamená, že dodávateľ vystaví faktúru s DPH, pričom je povinný daň uviesť vo faktúre, zahrnúť ju do daňového priznania a následne aj odviesť do štátneho rozpočtu. Postupuje sa podľa § 69 ods. všeobecného pravidla uvedeného v § 69 ods. 1 zákona o DPH, podľa ktorého platí DPH platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku.
Typickým príkladom je fakturácia prác, ktoré nespadajú do sekcie F klasifikácie CPA, napríklad montáž nábytku. V tomto prípade dodávateľ vystavuje faktúru s uvedením základu dane a 20 % DPH. Rovnako sa bežný režim uplatní aj pri poskytovaní stavebných prác pre fyzické osoby, občanov, ktorí nie sú platiteľmi DPH. V takom prípade síce vzniká povinnosť odviesť DPH, no faktúra ako daňový doklad nie je povinná. Namiesto toho sa vyhotovuje účtovný doklad v súlade so zákonom o účtovníctve, ktorý sa následne zahrnie do časti D.2. kontrolného výkazu.
Zodpovednosť za správne určenie režimu fakturácie
Zodpovednosť za správne určenie režimu fakturácie pri stavebných prácach nesie v prvom rade dodávateľ. Práve on najlepšie pozná charakter poskytovaných prác a rozhoduje, či sú splnené podmienky na uplatnenie prenosu daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 12 písm. j) zákona o DPH. Ak sa dodávateľ na základe odôvodneného predpokladu rozhodne uplatniť režim prenosu daňovej povinnosti, a neskôr sa ukáže, že tento režim nebol správny, zákon prenáša zodpovednosť za úhradu DPH na odberateľa, ak ide o platiteľa DPH. „Možno by sme sa naozaj mohli trošku zamýšľať nad tým nielen z pohľadu, ako ušetriť na daniach, ale aj z pohľadu rizík a zodpovedností, ktoré sú s tým spojené, aj z hľadiska stavebných predpisov, ako aj daňových predpisov a postihov.
Situácia sa komplikuje, ak dodávateľ nesprávne vyhodnotí transakciu ako „bežný režim“ a vystaví faktúru s DPH, hoci mal uplatniť prenos daňovej povinnosti. Odberateľ môže dodávateľa požiadať o opravnú faktúru bez DPH. Ak dodávateľ nevyhovie, vzniká mu povinnosť odviesť DPH do štátneho rozpočtu ako osoba, ktorá ju uviedla na faktúre. Odberateľ však v tomto prípade nemá právo na odpočítanie DPH z takejto nesprávne vystavenej faktúry.
Nákup stavebných materiálov a prác bez DPH: Riziká a dôsledky
Pri realizácii stavebných prác a nákupoch materiálu je pre každého podnikateľa alebo investora kľúčové mať riadne účtovné doklady, najmä faktúry a bločky. Nákup „bez papierov“, hoci sa na prvý pohľad môže zdať výhodný kvôli „ušetrenej“ DPH, v skutočnosti neznižuje reálne náklady, ale znemožňuje ich uplatniť v daňovom priznaní a znižuje vašu daňovú efektivitu. Navyše, v prípade daňovej kontroly nemáte žiadny dôkaz o výdavku, čím riskujete dodatočné vymerané dane aj sankcie.
Vplyv konsolidačného balíka na stavebníctvo a bytovú výstavbu
Zvýšenie DPH zasiahne aj bytovú výstavbu. Stavebný zväz vyzýva na jej prehodnotenie. Bytová výstavba je zaradená v najvyššej sadzbe, teda 23 percent, čo v praxi znamená ďalšie zdraženie bytovej výstavby, a teda aj zvyšovanie nedostupnosti bytov. Úpadok podnikateľského prostredia, stagnácia stavebníctva, neistota i predražovanie bytovej výstavby - to sú len niektoré dôsledky, ktoré spôsobí zavedenie konsolidačného balíka. Zamestnávatelia združení v Zväze stavebných podnikateľov Slovenska (ZSPS) zdôrazňujú, že konsolidovať je nevyhnutné. Podstatne viac škrtov by ale očakávali na výdavkovej strane rozpočtu.
Z pohľadu celkového nastavenia konsolidačného balíčka sa vláda podľa ZSPS v nedostatočnej miere zamerala na zníženie výdavkov, predovšetkým prerozdeľovaných plošných dávok občanom. Čo sa týka opatrení, ktoré sa týkajú podnikateľského prostredia, zvýšenie dane z pridanej hodnoty hodnotia zamestnávatelia združení v ZSPS v princípe pozitívne.
Pozitíva s výhradami
„Určite ide o lepšie riešenie než zavádzať drastické zvyšovanie daňovo-odvodového zaťaženia tvorby hodnôt, teda zdanenia práce a hospodárenia podnikateľov. Podstatne kritickejšie však vnímame zavedenie dane z finančných transakcií, ktorá bude deformovať férové podnikateľské prostredie, nakoľko konkurenčnú výhodu získajú tí, ktorí nájdu lepšie spôsoby obchádzania opatrenia,“ vysvetľuje prezident ZSPS Pavol Kováčik.
Z pohľadu zmien sadzieb DPH prišla vláda s celým radom výnimiek zaradených do nižšej sadzby. Bytová výstavba je ale zaradená v najvyššej sadzbe, teda 23 percent, čo v praxi znamená ďalšie zdraženie bytovej výstavby, a teda aj ďalšie zvyšovanie nedostupnosti bytov, čo pre občanov a stavebníctvo nie je dobrou správou. „Vo väčšine štátov únie platí na bytovú výstavbu a opravy znížená sadzba DPH, a to vrátane Česka. Jednotlivé krajiny si totiž uvedomujú, že ide o investíciu do bývania, a teda o aktivitu v záujme štátu, ktorú je potrebné podporovať a nie obmedzovať zvýšenou daňovou záťažou,“ spresňuje Kováčik.
Negatívne vplyvy zvýšenia DPH
Zvýšenie DPH na byty podľa neho zároveň prichádza krátko po tom, čo Európska komisia neuznala zaradenie stavebných prác pri príprave nájomných bytov Programu štátom podporovaného nájomného bývania do piatich percent sadzby DPH. Upozorňuje, že negatívne vplyvy 23-percentnej dane budú pre Slovensko a jeho obyvateľov zásadné.
„Zvýši sa nedostupnosť bývania pre mladé rodiny, učiteľov, policajtov, migrácia pracovnej sily potrebná pre rozvoj hospodárstva bude komplikovanejšia. V problematickej situácii sa ocitnú občania, ktorí majú v súčasnosti podpísané rezervačné a hypotekárne zmluvy na výstavbu bytu. Tým totiž byt skokovo zdražie aj o niekoľko tisíc eur, čo môže byť ťažko riešiteľný problém,“ pokračuje prezident ZSPS. Ešte väčší útlm bytovej výstavby podľa neho celkový výber DPH v praxi nenavýši, ale naopak, ešte viac zníži.
Zmeny v zákone o DPH od roku 2025
S účinnosťou od 1. januára 2025 vstúpia do platnosti viaceré zásadné zmeny v zákone o DPH¹. Zásadnou zmenou prešli podmienky pre získanie statusu platiteľa DPH. Stavebné firmy sa stanú platiteľmi dane automaticky zo zákona v momente, keď prekročia stanovený obrat. Ak obrat presiahne hranicu 50 000 eur, spoločnosť sa stane platiteľom najneskôr od 1. januára nasledujúceho roka. Pri obrate nad 62 500 eur sa stáva platiteľom ihneď. Po prekročení uvedených hraníc je zdaniteľná osoba povinná podať žiadosť o registráciu na daňovom úrade do 5 pracovných dní. Pre stavebné firmy je preto kľúčové dôsledne sledovať svoje fakturácie a plánovať vývoj obratu, aby sa vyhli komplikáciám vyplývajúcim zo spätného uplatňovania DPH. Z praktického hľadiska môže byť vhodné zvážiť dobrovoľnú registráciu za platiteľa DPH ešte pred dosiahnutím zákonom stanoveného obratu.
Od 1. januára 2025 prichádza s novelou zákona o DPH zásadná úprava sadzieb, ktorá ovplyvní takmer všetky tovary a služby. Jedinou výnimkou, kde nedochádza k zmene sadzby, je výstavba nájomných bytov³, ktorá si naďalej zachováva zníženú sadzbu 5 %. Novela zavádza pojem „prvotné použitie“, ktorý súvisí s vyhodnotením skutočného využitia nakupovaného tovaru alebo služieb. V praxi sa niekedy stáva, že účel využitia nakúpených tovarov a služieb sa môže líšiť od účelu deklarovaného pri ich nákupe. Po novom je momentom začatia plynutia lehoty na úpravu DPH prvotné použitie príslušného investičného majetku. Novelou sa tiež upravuje definícia investičného majetku. Navyše sa mení systém výpočtu úpravy DPH pri zmene účelu použitia majetku. Nový systém zavádza postupné vysporiadanie dane, ktoré nahrádza doterajší spôsob jednorazového vyrovnania. Podľa nových pravidiel sa pri zmene účelu použitia investičného majetku bude doplácať alebo vracať iba alikvotná časť dane. Pre hnuteľné veci a nehmotný majetok sa táto hodnota vypočíta vo výške 1/5, zatiaľ čo pre nehnuteľnosti vo výške 1/20 hodnoty vstupnej DPH uplatnenej pri nadobudnutí investičného majetku. Jednorazová úprava DPH za celé ostávajúce obdobie na úpravu, ktorá bola štandardom do roku 2024, však zostáva zachovaná pre investičný majetok obstaraný a zaradený do používania do 31. decembra 2024.
Pri nehnuteľnostiach, najmä bytoch, ktoré developer stavia za účelom predaja, sa uplatňujú špecifické pravidlá odlišné od investičného majetku. Takéto nehnuteľnosti sa považujú za zásoby, nie za investičný majetok. Pre nehnuteľnosti vedené ako zásoby sa neuplatňuje úprava DPH podľa pravidiel platných pre investičný majetok, ale oprava DPH pred ich prvotným použitím. Prvotným použitím môže byť predaj nehnuteľnosti. Ak developer nepredá byt do piatich rokov od kolaudácie, znamená to, že predaj bytu bude od DPH oslobodený. K pomernej úprave DPH podľa pravidiel pre investičný majetok dochádza iba vtedy, ak sa byt preradí zo zásob do dlhodobého majetku.
Doklady z e-kasy alebo tankovacích automatov sa budú považovať za zjednodušené faktúry len do výšky 400 eur. Stavebné firmy často obstarávajú vozidlá a stavebné mechanizmy cez leasing. Novela zákona prináša zmenu pri leasingových zmluvách s opciou kúpy, ak je pre nájomcu z ekonomického hľadiska racionálne túto možnosť využiť. Povinnosť odviesť DPH vzniká na začiatku leasingu pri odovzdaní predmetu nájmu (dodaním tovaru) a nie postupne počas leasingu (ako pri službe).
¹ Zákon č. 222/2004 Z. z.²Zákon č. 102/2024 Z. z, zákon č. 278/2024 Z. z.³Zákon č. 222/2022 Z.z.