Stavebný dozor: Krivda, zodpovednosť a poučenie z tragédií

V dynamickom svete stavebníctva sa pojem "stavebný dozor" často spája s technickou kontrolou a dodržiavaním projektov. Avšak, ako naznačuje aj nedávna tragédia na Mukačevskej ulici, jeho význam siaha oveľa hlbšie, do oblasti zodpovednosti, etiky a ochrany verejného záujmu. Ing. Martin Bakoš PhD. vníma komoru ako platformu pre výmenu kontaktov, spájanie firiem a obhajobu záujmov jednotlivých členov. Úlohou komory je prepájať, spájať a hájiť záujmy. Komora by mala byť platformou pre výmenu kontaktov medzi jej členmi, spájanie firiem, ktoré majú podobnú kultúru podnikania aká je tým najbežnejším štandardom vo Švajčiarsku a obhajobu záujmy jednotlivých členov komory. Nerád by som hovoril priamo o lobingu, lebo na Slovensku sa na túto činnosť pozeráme s výhradami, hoci vo vyspelých západných krajinách to nie je nič zlé. Mám na mysli skutočnú podporu, resp. obhajovanie záujmov všetkých nás, ktorí sme členmi komory. Ak cítime krivdu, napríklad pri obchodovaní so „štátom“, a tá krivda je očividná, práve komora by mohla byť tou autoritou, ktorá sa nás hoc aj oficiálne zastane a bude hájiť naše záujmy. Z vlastnej skúsenosti môžem potvrdiť, že aj zo strany švajčiarskeho veľvyslanectva je vôľa si zastať firmy, ktoré majú prepojenie na Švajčiarsko. Pre švajčiarsko-slovenskú spoločnosť našej veľkosti by malo byť členstvo v komore už prirodzenou súčasťou podnikateľských aktivít.

Výzvy a príležitosti v stavebníctve

Výmena skúseností medzi členmi komory nás posúva ďalej v pohľade na to, či to ako sa správame je spomínaným štandardom typickým pre Švajčiarsko. Cítiť podporu našej komory, resp. Tých výziev je niekoľko. Keďže naša spoločnosť sa zameriava na projektovanie a stavebný dozor najmä väčších a veľkých infraštruktúrnych stavieb, čakáme ako sa po takommer 4-ročnom pribrzdení rozbehne výstavba diaľnic a rýchlostných ciest, či sa podarí zazmluvniť peniaze z plánu obnovy na výstavbu ostatnej infraštruktúry (súdy, nemocnice). Stoja pre nami aj výzvy zo sféry obrannej infraštruktúry, keďže sa nám podarilo získať certifikát z Národného bezpečnostného úradu. V neposlednom rade budeme klásť veľký dôraz na úspešnú realizáciu veľkej zákazky v Čechách (projekt tunela Homole). A práve hľadanie nových trhov bude asi tou najväčšou výzvou, s ktorou by sme sa radi popasovali.

Čo máte na tejto krajine najradšej? Vo Švajčiarsku som strávil dva a pol roka. Dá sa povedať, že ho poznám veľmi dobre. Inšpirovať by sme sa mali najmä tou angažovanosťou ľudí na komunálnej úrovni. Ku všetkému, čo je obecné sa ľudia spávajú ako ku svojmu. Keď si doma neničím nábytok, prečo by som to mal robiť v mestskom parku. Ešte jeden poznatok z biznisu. Keď som začínal, môj partner mi hovoril, to čo je zadarmo si nikto neváži. Všetko musí mať svoju hodnotu. Aj kvalitný projekt niečo stojí a potom je už iba na rozhodnutí kupujúceho, resp. obstarávateľa, aby si skontroloval, či za tie peniaze dostal to, čo mal. A to je možno ďalšia inšpirácia zo Švajčiarska. V minulosti v švajčiarskej štátnej správe končili práve tí najlepší, tí s bohatými skúsenosťami napríklad aj z privátneho sektora. Pracovali pre štát najlepšie ako vedeli bez rizika, že po voľbách budú vymenení. V dynamike rozhodovania, ktorá je častokrát vo Švajčiarsku mylne chápaná ako chaos a je v príkrom rozpore so zaužívanými štandardami. Ale najväčším vzorom pre Švajčiarov môžeme byť my Slováci v správaní. Nie v tom oficiálnom diplomatickom, tam sa máme ešte stále čo učiť. Na mysli mám to neoficiálne, to prirodzene ľudské, priateľské. Ak by som to povedal tak odľahčene, ideálne by bolo cez deň podpísať zmluvu so Švajčiarmi a večer ju ísť zapiť so Slovákmi.

Tragédia na Mukačevskej ulici: Nejasnosti a otázky bez odpovedí

Situácia v súvislosti s výbuchom plynu na Mukačevskej ulici 7 je stále napätá. Verejnosť súcití s troma robotníkmi, ktorí sú vo väzbe, a pýta sa, či sú to praví vinníci. O nejasnostiach v celom prípade sa rozprávame s prezidentom Stavebnej komory SR IVANOM PAUEROM (65). Keď sa to tak vezme, byť stavbárom je rizikové povolanie. Pracovné úrazy, niektoré zle postavené stavby s následkami… Ráno idete do práce a poobede môžete byť za mrežami ako spomínaní robotníci. Máte podobné skúsenosti?

Áno. Stalo sa to za socializmu. Pôsobil som ako stavebný dozor v jednej chemickej fabrike. Pracovali sme na novostavbe, projektant dal príkaz, aby sme našli hlavný 22 kV elektrický prívod. Spolu so stavbyvedúcim a bezpečnostným technikom sme poučili robotníkov, aby kopali ručne. Večer po mňa prišla štátna bezpečnosť, odviedli ma a zaistili pre sabotáž. Výroba takmer v celej fabrike stála skoro šesť hodín a došlo k smrteľnému úrazu. Robotníkom sa totiž nechcelo ručne kopať, tak sa dohodli s bagristom, ktorý nakladal vedľa zeminu, aby to za fľašu borovičky urobil za nich. Našiel však na zvlnený kábel, ktorý presekol. Bagrista urobil chybu, vyskočil z kabíny stroja a doplatil na to životom. Z kancelárie mi zmizli všetky písomnosti. Bohužiaľ, v prípade tragédií sa ozve pud sebazáchovy zodpovedných aj takýmto spôsobom. Mal som šťastie v nešťastí, že som si kópiu stavebného denníka, v ktorom stálo spolu s ich podpismi, že sme robotníkov náležite poučili, zobral domov. Sedel som za mrežami asi dvanásť hodín. Prešovský prípad nie je o obvinených živnostníkoch, ale o ich osobnej situácii. Nikomu neprajem tie pocity, ktoré som zažíval a zažívajú oni. Na druhej strane som veril, že sa dostanem von práve pre tie kópie.

Všimli ste si v internetových diskusiách, ako obvinenie robotníkov vyvoláva u ľudí vášne? A pritom nepoznajú ani vyšetrovací spis. Je to dané spoločenskou atmosférou. U nás sa deje veľa neprávosti. Zločinec, ktorý ukradne milióny, behá po slobode, dokonca je celebritou. Takzvaní malí ľudia sú však trestaní až priveľmi príkladne. Ľudia to vidia. Nečudo, že potom verejnosť súcití s obyčajnými ľuďmi, o ktorých si myslia, že sa im deje krivda. Krátko po havárii som dostal informácie, ktoré ma viedli k podaniu trestného oznámenia. Vyskytli sa však aj jedno či dve negatívne stanoviská k mojej osobe a združeniu, ktoré zastupujem.

Kľúčové nejasnosti v prípade:

• Príčina porušenia plynového potrubia: Prečo vôbec k nemu došlo?
• Šírenie plynu do okolitých domov: Ako sa plyn dostal do iných bytových jednotiek, vrátane tej, kde nastal výbuch?
• Hromadenie plynu v dome: Prečo sa nahromadilo také veľké množstvo plynu v dome?
• Tragické následky: Prečo boli následky výbuchu také ničivé?

Podľa Ivana Pauera, hlavná príčina spočíva v zmene trasy kopania v rozpore s projektom a so stavebným povolením, ktoré na tento úsek neexistovali. Považuje to za veľmi vážne porušenie stavebného zákona. Každý stavbyvedúci by potvrdil, že podľa stavebného zákona zodpovedá za dodržanie projektu, prikázané pracovné postupy a svoje rozhodnutia. Preto vyvstáva otázka: Kto prikázal, odsúhlasil a zameral zmenu trasy a projektu?

Zložité siete zodpovednosti a systémové nedostatky

Nebolo vhodnejšie kopať ručne? Príbuzní robotníkov hovoria, že stroje neboli ich. Hoci sa to mohlo zdať, pretože išlo o živnostníkov. Áno, je pravda, že pri stredotlakovom potrubí sa kvôli bezpečnosti musí kopať ručne. Kto im teda dal príkaz, že to musia robiť strojom, ktorý na dôvažok ani nebol ich? A potom tá živnosť. Systém je veľmi zle nastavený. Veľmi veľa ľudí pracuje pre konkrétneho zamestnávateľa a plní jeho príkazy ako živnostník, pretože firmy šetria na personálnych nákladoch a prenášajú zodpovednosť zo seba na živnostníka.

Stavebná komora sa o prípad zaujíma a skúma konkrétne nejasnosti. Zatiaľ je však predčasné hovoriť o konkrétnych zisteniach, keďže policajné vyšetrovanie ešte neskončilo. S niektorými odborníkmi sa analyzujú stavebné chyby a chyby pri spravovaní a údržbe stavieb. Dôležitou otázkou je, či si projektant a zmluvný zhotoviteľ vyžiadali od Slovenského plynárenského podniku všetky stanoviská k daným trasám a prácam. Stavebný úrad oznámil, že nikto nepodal žiadosť o stavebné povolenie na danú trasu, vydané preto nebolo. To len potvrdzuje, že otáznikov je v tomto prípade veľmi veľa, niekoľko desiatok. Dôležité je aj to, či títo robotníci boli poučení, ako majú pracovať na tejto konkrétnej stavbe. Konkrétny predpis plynárov totiž jasne hovorí, ako sa majú zhotovitelia stavieb správať pri ich objektoch, pri každej stavbe samostatne. A potom, prečo práce vykonávala „tretia“ firma a títo živnostníci, keď zmluva bola uzatvorená medzi plynármi a konkrétnym zhotoviteľom bez možnosti tretej firmy? Robotníci urobili určite len to, čo im niekto prikázal. Priznali sa, že prederavili potrubie, neušli zo staveniska, spolupracovali so záchrannými zložkami, políciou. To je však iba začiatok. Otáznikov je v tomto prípade naozaj veľmi veľa.

Hrozba aj na Mukačevskej 9 a skryté nebezpečenstvá v bytových domoch

Na interaktívnom kongrese o správe bytových domov v súvislosti s tragédiou zaznela informácia, že výbuch hrozil aj na Mukačevskej 9. Nestalo sa tak vďaka rýchlej reakcii domovníka, ktorý odstavil dom od prívodu elektrickej energie. Plyn sa údajne dostal až do štyroch budov. Niektoré bytové domy na Mukačevskej ulici vrátane toho, kde nastal výbuch, majú vlastné kotolne. V zemi však ostal pôvodný teplovodný kanál, ktorý, podľa verejne dostupných informácií, mal vlastník podľa zákona aj súdneho rozhodnutia odstrániť. Práve cez tieto kanály pravdepodobne prešiel plyn do spomínaných budov.

Inak by sa nemal ako dostať až tak ďaleko. Stále však nie je jasné, akým spôsobom sa dostal plyn do tohto teplovodného kanálu a vedľajších budov. Robotníci prederavili potrubie asi dvadsať metrov od domu, ktoré podľa podrobnej mapy mesta nie je zakreslené. V mape je len staré, oceľové. Bol v ňom plyn? Tesne pri tejto budove bol stroj, ktorý určite vytváral otrasy zamrznutej elektricky vodivej pôdy. Zaoberal sa niekto blúdivými prúdmi, ktoré občas významne poškodzujú aj plynárenské potrubia a v akom stave boli? Konzultácie s odborníkmi na plyn naznačujú, že na takú vzdialenosť by plyn cez zeminu do budovy prejsť nemohol.

Výbuch mal obrovskú silu. Odletelo niekoľko strešných panelov, boli na nich tony vody v zásobníkoch kvôli solárnemu ohrevu a technológia rôznych operátorov. Niektorí ľudia pre médiá uviedli, že plyn cítili už štyri dni predtým. Správca domu však oponuje, že mali v dome senzory. Senzor bol určite v kotolni. Boli aj na jednotlivých poschodiach? Dnes to už nikto nezistí, dom bol veľmi rýchlo zbúraný. A to je ďalší problém. Niet domu, niet dôkazov.

Zavalenie stavby a strata dôkazov: Kritika postupu mesta

Áno, je pravda, že dom bol veľmi rýchlo zbúraný. Mesto to však dôvodilo bezpečnosťou. Samozrejme, že bezpečnosť je prvoradá a videli sme tuhosť konštrukcie počas búrania. Uznávaní odborníci, docenti z vysokých škôl sa v médiách vyjadrili, že stavba napriek výbuchu bola dobre projektovaná a odolná. Bola to akoby jedna veľmi tuhá panelová škatuľa. Áno, je pravda, že bolo nutné neodkladne odstrániť narušené obvodové plášte a iné horné panely.

Z videozáznamov dobrovoľných hasičov a zverejnených fotografií však vyplýva, že na dolných poschodiach neboli dopraskané steny a spoje panelov. Keby sa urobili podrobné obhliadky a znalecké statické posudky, či stavba znesie opravu, alebo nie, tak ako v médiách nie raz zaznelo, keď stavba ešte stála, potom mala nastať odborná diskusia, či je nevyhnutné všetko zbúrať. Ale z dokumentov to nevyplýva. Naopak, veľmi rýchlo sa bez znaleckých posudkov a výpočtov búralo, čo teraz vyvoláva zbytočné podozrenie a dohady. Do búracej akcie sa nasadil deštrukčný stroj, ktorý zrovnal stavbu so zemou a dovidenia… Je vec kriminalistov, teraz aby ex post objektívne a poctivo zistili, čo naozaj je za tou rýchlosťou odpratania stavby a s ňou aj dôkazového materiálu.

Čo podľa vás mohlo spôsobiť také hromadenie plynu v dome? Potvrdili to aj hasiči, existujú k tomu aj snímky, v dome nebolo odvetrávanie spoločných priestorov, respektíve schodiska. Bol tam síce vzduchovod, vlastníci v médiách priznali, že si z neho urobili skladište, odkladali si tam napríklad bicykle. Okná na schodisku neboli otvárateľné, ale pevné… Kto dnes vie, v akom stave bol vetrací systém v stúpačkách bytov. Plyn sa preto hromadil, stačilo zapnúť svetlo či výťah… Možno, keby bolo odvetrávanie funkčné a okná otvárateľné, výbuch by nebol až taký silný, ak by vôbec nastal.

Mohli obyvatelia domu, ktorí boli práve v bytoch, zvrátiť situáciu? Ťažko povedať. Prekvapilo ma však, že podľa medializovaných správ niektoré obyvateľky domu, ktoré boli doma a zacítili plyn, telefonovali manželom. Prečo ony neprivolali hasičov alebo plynárov? Veď manželia nie sú plynári, na dôvažok boli v zamestnaní a pracoviská predsa nie sú holubníky. Veríte, že prípad poriadne vyšetria a všetko sa objasní? Chcem tomu veriť.

Panelové domy: Spoločné vlastníctvo a skryté riziká

Na Slovensku je však v bytových domoch všeobecne veľmi veľa problémov, ktoré ústia do menších aj väčších nešťastí. Posledných desať rokov sa venujem panelovým sústavám. Áno, „ denne“ sa stretávam s problémami. Ľudia menia ráz bytov, rekonštruujú. Možno to znie nepochopiteľne, ale majitelia si kúpili len vzduch ohraničený farbou na stene. Každá konštrukcia v bytovom dome je spoločná. Technicky a logicky, všetko, čo ohraničuje priestor je spoločné, aj vaše okno v obývačke. Čo hovorí zákon, je iná vec… Preto každý stavebný zásah vo vašom byte ovplyvní aj susedné byty a celý dom. Nikto si nemôže dovoliť len tak meniť konštrukciu panelovej sústavy bez posúdenia zmeny na statiku celého domu. Panelový dom je vlastne krabicový systém, ktorý má svoje statické a dynamické charakteristiky. Tu a tam niektorý vlastník bytu zbúra stenu, mení tak pôsobenie síl, pôsobí to na dom, základy a podložie. Má to potom vážne dôsledky pre všetkých vlastníkov.

Kde bývate vy? Dnes bývam v rodinnom dome. Ale dlhé roky som býval v panelovom bytovom dome. Poznám teda myslenie ľudí. Vždy si však treba uvedomiť, že bytový dom je spoločný, iný mať už jeho obyvatelia nebudú, ak si to pokazia. Socializmus už skončil. Napríklad pri Žiline riešime prípad, ktorého scenár je podobný aj v iných mestách. Vlastník bytu na druhom poschodí odstránil tri steny, chcel svetlý byt, nahradil ich stĺpmi. Susedia majú trhliny v stenách a na strope, podali sťažnosť. Vlastník bytu však nechce štátny stavebný dohľad pustiť k sebe domov, dôvodí ochranou súkromia. Podľa mňa už ide o všeobecné ohrozenie, veci sa možno ujme prokurátor, našou úlohou je vypracovať odborný posudok.

Na kongrese, kde vzniká tento rozhovor, zaznela aj taká prekvapivá informácia, že problémom sú skrinky na topánky na chodbách pred vchodovými dverami. Je to veľký problém. Predstavte si, že horí, ide vám o sekundy, aby ste si zachránili holý život. Musíte vyjsť z domu von, ale vy nič pre dym nevidíte. Navoďte si takúto situáciu, dajte si na oči čierne nepriehľadné okuliare. Vtedy zistíte, čo všetko vám stojí v ceste a pripravuje vás o drahocenné sekundy. Potknete sa o skrinku, bicykel, kvetináč…

Rekonštrukcie a údržba: Prevencia ako kľúč k bezpečnosti

Technická životnosť panelových domov je 50 až 70 rokov. To znamená, že po päťdesiatich rokoch by sa mala realizovať prvá veľká oprava. Ideálne je urobiť všetko naraz, inak je to pre dom veľká záťaž. Postupná rekonštrukcia je nesystémová, môže spôsobiť predraženie, ale aj poškodenie domu. Každých tridsať rokov treba vymeniť stúpačky - rozvody. Ak sa to nerobí, znižuje sa životnosť domu.

Problémov, pochybení pri rekonštrukciách môže byť veľa. Ako odborníkovi, najviac do očí bijú napríklad inštalácie rôznych zariadení pre operátorov mobilných sietí na strechách panelových sústav. Stropy/strechy panelových domov boli naprojektované bez tejto záťaže. Projektanti rátali iba so snehom a vetrom. Šťastím preto je, že zimy bývajú mierne. Keby boli také ako v 80. rokoch, ktohovie, koľko domov by malo problémy. Za pozornosť stojí aj výmena výťahov. Staré meníme za modernejšie, väčšie, rýchlejšie, s väčšou nosnosťou. Zasahujeme však do stavebnej konštrukcie. Mení sa statika aj dynamické zaťaženie. Vzniká potom praskanie stien, cez ktoré prechádza vlhkosť do interiéru a zvyšuje riziko plesní v bytoch.

Na kongrese, kde vzniká tento rozhovor, prišlo až 150 účastníkov. S pomocou partnerských organizácií pripravujeme metodický materiál, ako z technickej stránky správne spravovať bytové domy. Navrhujeme, aké preventívne opatrenia prijať a ako riešiť krízové situácie.

• REAL BAU GROUP, s.r.o., Bratislava: Realizácia stavieb na kľúč.
• Univerz stav, s.r.o., Poprad: Inžinierska a dodávateľská činnosť vo výstavbe.
• Stavomat a spol., s.r.o., Žilina: Cenové rozpočty stavieb. Činnosť stavbyvedúceho a stavebný dozor.
• KOOBEN, s.r.o., Prešov: Činnosť technického a stavebného dozoru investora. Inžinierska činnosť.
• Fellegi Miloslav, Ing., Bardejov: Spracovanie stavebných rozpočtov, kalkulácií a výkazov výmer.
• Abis - Ing. Bankár, s.r.o., Žilina: Finančné a právne poradenstvo. Finančný audit firiem a domácností. Kolaudácie.
• ZNALING s.r.o., Lehota pod Vtáčnikom: Služby stavebného dozoru a technického dozoru investora.
• Benton s. r. o., Bratislava: Kompletné vedenie jednoduchého a podvojného účtovníctva. Zakladanie spoločností.
• DOMPROJEKT - Ing. UNIINVEST, spoločnosť s r.o., Bratislava: Výkon stavebného a technického dozoru.
• Tradičný dom s.r.o., Banská Štiavnica: Projekčná činnosť v oblasti obnovy historických objektov a kultúrnych pamiatok.
• APROX Invest, spol. s r.o., Bratislava: Projektová a inžinierska činnosť.
• INGRESTA - František Zvonek, Púchov: Stavebný dozor, technický dozor investora. Inžinierska činnosť.
• a4a s. r. o., Bratislava: Architektonická, inžinierska a realitná činnosť. Výkon stavebného dozoru. Riešenia protipožiarnej ochrany budov.
• BOŠKO s.r.o., Liptovský Hrádok: Výroba a predaj geotextílií.
• TSM-1 s. r. PROFIT - Milan Gazdík, Považská Bystrica: Oceňovanie a tvorba rozpočtu stavebných prác.
• AIA s.r.o., Banská Bystrica: Projektovanie priemyselných, občianskych a obytných stavieb.
• Proart - projektovanie a realizácia stavieb, s.r.o., Levice: Projektová kancelária. Projekty pozemných stavieb. Interiéry. Počítačové vizualizácie, statické posudky.

tags: #stavebny #dozor #krivda #j