V Slovenskej republike sú stavby na bývanie a ubytovanie definované Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky podľa § 4 písm. k) zákona č. 314/2001 Z. z. Tieto stavby alebo ich časti sú určené na bývanie alebo ubytovanie osôb. Rozlišujú sa pritom rôzne skupiny stavieb, pričom stavba na bývanie a ubytovanie skupiny A je definovaná ako stavba s najviac dvoma obytnými bunkami. Naopak, stavba na bývanie a ubytovanie skupiny B zodpovedá rozsiahlejším ubytovacím kapacitám, kde sa stupeň protipožiarnej bezpečnosti požiarneho úseku určuje v závislosti od horľavosti konštrukčného celku a počtu nadzemných podlaží.
Požiarne úseky a ich delenie
Základným princípom požiarnej ochrany je členenie stavieb na požiarne úseky. Požiarny úsek je definovaný ako priestorovo oddelená časť stavby, ktorá je ohraničená požiarnymi konštrukciami. Tieto konštrukcie, či už ide o steny, stropy alebo podlahy, musia spĺňať špecifické požiadavky na požiarnu odolnosť, ktorá sa hodnotí v minútach. Konštrukčné prvky, ktoré tvoria tieto požiarne deliace konštrukcie, sú kategorizované podľa ich reakcie na oheň a triedy horľavosti, napríklad konštrukčné prvky druhu D1 (nehorľavé) a D2 (horľavé).
Priestory, ktoré musia tvoriť samostatný požiarny úsek, sú presne špecifikované v prílohe č. 1 k relevantnej legislatíve. Súčasťou samostatného požiarneho úseku však môžu byť aj ďalšie priestory, pokiaľ spĺňajú určité kritériá. Napríklad, priestory, kde požiarne zaťaženie tvoria iba horľavé látky v konštrukciách okien, dverí a podláh, môžu byť súčasťou požiarneho úseku, ak sú splnené dodatočné požiadavky.
Pri jednopodlažných stavbách je dôležité rozlíšiť, čo sa považuje za jednopodlažnú stavbu, ktorá je definovaná ako stavba s jedným podlažím. Ak sa v takejto stavbe nachádza ďalšie podlažie, musí spĺňať špecifické požiadavky. Prvé nadzemné požiarne podlažie je najnižšie podlažie, ktorého povrch podlahy nie je nižšie ako 1,5 m pod najvyššou úrovňou priľahlého terénu do vzdialenosti 3 m od stavby. V prípade, že prvé nadzemné požiarne podlažie má viacero výškových úrovní, je možné určiť niekoľko polôh prvého nadzemného požiarneho podlažia s prihliadnutím na členenie stavby na požiarne úseky.
Požiarne zaťaženie a jeho vplyv
Požiarne zaťaženie predstavuje celkové množstvo horľavých látok v danom priestore, ktoré môže prispieť k rozvoju požiaru. Súčasťou požiarneho úseku môžu byť priestory, kde požiarne zaťaženie tvoria iba horľavé látky v konštrukciách okien, dverí a podláh. Pri určovaní náhodného požiarneho zaťaženia sa horľavé látky, ktoré môžu odhorievať iba v povrchovej vrstve a na ohraničenej ploche, započítavajú svojou hmotnosťou, najviac však hmotnosťou, ktorá odhorí za 180 minút.
Sústredené požiarne zaťaženie je špecifický typ požiarneho zaťaženia, ktoré výrazne presahuje priemerné hodnoty na časti pôdorysnej plochy požiarneho úseku. V prevádzkach výrobných stavieb a stavieb poľnohospodárskej výroby sa požiarne riziko zaraďuje do siedmich skupín podľa pravdepodobnosti vzniku a rozšírenia požiaru.
Pre požiarne úseky v nevýrobných stavbách určených na bývanie a ubytovanie platia špecifické pravidlá. Požiarny úsek skladu v jednopodlažnej stavbe musí byť vybavený zariadením elektrickej požiarnej signalizácie, stabilným hasiacim zariadením a zariadením na odvod tepla a splodín horenia podľa hodnôt indexu skladovaných materiálov a indexu ekonomického rizika.
Konštrukčné prvky a požiarna odolnosť
Konštrukčné prvky sú stavebné konštrukcie navrhnuté tak, aby si zachovali požadované vlastnosti v podmienkach požiaru. Sú tvorené stavebnými materiálmi alebo komponentmi. Horľavé materiály a komponenty uzatvorené vo vnútri konštrukčných prvkov druhu D1 a D2 nesmú počas požadovanej doby požiarnej odolnosti dosiahnuť teplotu vzplanutia, ktorá je štandardne stanovená na 180 °C, ak nie je určená inak. Konštrukčný prvok druhu D2 je možné nahradiť konštrukčným prvkom druhu D1. Stavebné výrobky a ich komponenty, ktoré sa pridávajú na konštrukčné prvky, tvoria ich povrchovú úpravu.
V stavbách, kde sú požiarne deliace konštrukcie a nosné konštrukcie v podzemných podlažiach vyhotovené z konštrukčných prvkov druhu D1, a v nadzemných podlažiach z prvkov druhu D2 alebo D3, sa stavba považuje za stavbu s nehorľavým konštrukčným celkom len v podzemných podlažiach. Ak má stavba v prvom nadzemnom podlaží požiarne deliace konštrukcie a nosné konštrukcie z prvkov druhu D1 a v ostatných nadzemných podlažiach z prvkov druhu D2 alebo D3, požiarne úseky v prvom nadzemnom podlaží sa môžu posudzovať ako v nehorľavom konštrukčnom celku. V ostatných nadzemných podlažiach sa stavba považuje podľa druhu použitých konštrukčných prvkov za stavbu so zmiešaným konštrukčným celkom alebo s horľavým konštrukčným celkom.
Požiarna odolnosť požiarnych konštrukcií sa hodnotí kritériami a časom v minútach. Spôsob osvedčovania a členenie požiarnych konštrukcií, ako aj ich reakcia na oheň, sú podrobne uvedené v príslušných prílohách.
Únikové cesty a ich zabezpečenie
Zabezpečenie bezpečných a funkčných únikových ciest je kľúčové pre evakuáciu osôb v prípade požiaru. Chránená úniková cesta, vrátane požiarnej predsiene, musí byť vetraná prirodzeným alebo umelým vetraním. V prípade, že je v nadzemnej časti stavby viac ako jedna chránená úniková cesta typu A a predpokladaný čas evakuácie osôb v nich je dlhší ako 6 minút, musí byť druhá a ďalšia chránená úniková cesta odvetraná kombináciou prirodzeného vetrania.
Ak sa chránená úniková cesta typu B vetrá umelým vetraním, činnosť vetracieho zariadenia musí byť zabezpečená najmenej na dvojnásobok predpokladaného času evakuácie, minimálne však na 30 minút. V chránenej únikovej ceste typu C musí byť zabezpečené pretlakové vetranie, pričom činnosť vetracieho zariadenia musí byť zabezpečená najmenej na dvojnásobok predpokladaného času evakuácie, minimálne však na 45 minút. Ovládacie prvky vetracieho zariadenia na vetranie únikovej cesty musia byť označené a umiestnené vo výške 1,5 až 2 metre nad podlahou.
Zásady bezpečnosti na križovatkách
Predpokladaný čas evakuácie osôb po únikových cestách nesmie prekročiť dovolený čas evakuácie uvedený v prílohe č. 9. Požiadavky na únikové cesty výrobnej stavby sa v plnom rozsahu vzťahujú aj na sklady v jednopodlažných stavbách. Najnižší typ chránených únikových ciest sa určuje podľa prílohy č. 9. Vzájomná vzdialenosť východov z miestností alebo z požiarneho úseku je tiež špecifikovaná v prílohe č. 1.
Dvere na únikovej ceste, s výnimkou dverí na začiatku únikovej cesty, sa musia otvárať v smere úniku. Toto neplatí na dvere, ktoré vedú zo stavby na voľné priestranstvo, cez ktoré sa evakuuje najviac 100 osôb. Šírka únikovej cesty sa vyjadruje počtom únikových pruhov a nesmie sa zužovať v smere úniku.
Špecifické požiadavky pre stavby na bývanie a ubytovanie
Stavby na bývanie a ubytovanie skupiny A, ktoré majú najviac dve obytné bunky, môžu tvoriť jeden požiarny úsek, s výnimkou priestorov špecifikovaných v prílohe č. 1. Úniková cesta v takýchto stavbách musí byť široká najmenej 0,9 m a šírka dverí na nej nesmie byť menšia ako 0,8 m.
V stavbách na bývanie a ubytovanie skupiny B, kde sa predpokladá vyššie riziko, sa aplikujú prísnejšie pravidlá týkajúce sa požiarneho úseku. Tieto pravidlá zohľadňujú horľavosť konštrukčného celku a počet nadzemných podlaží.
V súvislosti s požiarnou bezpečnosťou je dôležité aj zabezpečenie elektrických zariadení, ktoré sú v prevádzke počas požiaru. Tieto zariadenia musia mať zabezpečenú trvalú dodávku elektrickej energie. Vnútorné zhromažďovacie priestory nesmú byť prechádzané určitými zariadeniami a musia byť vybavené zariadením na odvod tepla a splodín horenia.
Požiarny výťah, určený na dopravu hasičských jednotiek, musí mať východ na všetky podlažia, kde sa predpokladá zásah. Za požiarny výťah sa považuje aj evakuačný výťah. Ak je v stavbe vybudovaná chránená úniková cesta, musí byť z nej prístup na strechu.
Dodržiavanie týchto pravidiel a predpisov je nevyhnutné pre zabezpečenie bezpečnosti osôb v stavbách na bývanie a ubytovanie a pre minimalizáciu rizika šírenia požiaru.