Činnosť štátneho notárstva a proces katastra sú dôležité prvky právneho systému Slovenskej republiky. Tento článok sa zameriava na komplexný prehľad štátneho notárstva, katastra nehnuteľností a ich vzájomné prepojenie, vrátane historického kontextu, súčasnej legislatívy a praktických aspektov. Cieľom je poskytnúť čitateľovi ucelený pohľad na tieto oblasti, od ich vzniku a vývoja až po aktuálne výzvy a trendy.
Historický kontext notárstva
Inštitúcia notára má hlboké korene v kultúrne vyspelých krajinách, siahajúce až do staroveku. Už vtedy notári vykonávali slobodné povolanie, ktoré sa vyznačovalo určitou oficialitou a zameriavalo sa na vyhotovovanie a úschovu listín. V Československej republike po roku 1918 boli recipované právne normy upravujúce notárstvo. V Čechách platil notársky poriadok z roku 1871 a na Slovensku uhorský zákon z roku 1874. Okrem spisovania listín a overovania právne významných skutočností vykonávali notári aj funkciu pomocného súdneho orgánu.
Po februári 1948 sa notárstvo muselo prispôsobiť vtedajším spoločenským pomerom. Zákon č. 201/1949 Zb. znamenal, že notárstvo stratilo charakter slobodného povolania a svoju podnikateľskú podstatu. Nastal posun od individuálnej právnej pomoci k poštátneniu, ktorý bol zavŕšený zákonom č. 116/1951 Zb. Notárstvo sa stalo štátnym úradom a notári štátnymi zamestnancami. Obmedzovaním ekonomickej nezávislosti notárov bola obmedzovaná aj ich stavovská autonómia. Po organizačnej stránke boli notárstva podriadené súdom, čo viedlo k presunu činností typických pre orgány s rozhodovacou právomocou na notárstva.
Obnovenie nezávislého notárstva
Rozsiahla privatizácia v súčasnom období vyžaduje nastolenie prísneho trhového mechanizmu. V nadväznosti na tradíciu európskej právnej kultúry je činnosť nezávislého a slobodného notára jednou zo záruk právnej istoty pri podnikateľskej činnosti. Preto je nevyhnutné, aby notár vynikal právnickou odbornosťou a z autority zverenej mu štátom pripojí k listine i verejnú dôveru.
Zrušenie štátneho notárstva, jeho odštátnenie a obnovenie notárstva tzv. latinského typu vychádzajúceho z rímskej právnej kultúry, bude mať za následok premenu štátneho orgánu v notára ako nezávislého nositeľa verejného úradu. Štátu zanikne povinnosť platiť mzdu notárom, ich zamestnancom, starať sa o ich výchovu a niesť bezprostrednú zodpovednosť za činnosť notárstva. Na druhej strane bude činnosť nezávislého notára zdrojom finančných príjmov štátu prostredníctvom daní. Naďalej však zostane ingerencia štátu pri ustanovovaní notárov, určovaní ich počtu a obvodov. Štátny dohľad nad činnosťou notárov zostane zachovaný ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky.
Činnosť notára
Do notárskej činnosti je prakticky zahrnutá doterajšia tzv. "ostatná činnosť" štátneho notárstva. Doterajšie ustanovenia o tzv. "rozhodovacej činnosti" sa nepreberajú, lebo notár nerozhoduje - nie je štátnym orgánom. Rozhodovanie štátneho notárstva namiesto nezávislého súdu v oblasti občianskoprávnych vzťahov je v rozpore s ústavným zákonom. Notárom sa umožňuje robiť právne úkony s vysokou dôkaznou silou vo forme verejnej listiny. Aj keď ide o verejné listiny, ktoré dokazujú, že vyhlásenia účastníkov v nich obsiahnuté boli nimi skutočne aj prednesené, nedokazujú ešte, že obsah vyhlásenia zodpovedá pravde. Dôkaz o nesprávnosti obsahu notárskej listiny je prípustný, dôkazné bremeno však spočíva na tom, kto tieto skutočnosti popiera.
Notár je na Slovensku (podobne v iných štátoch) osoba určená štátom na vykonávanie notárskej činnosti podľa zákona č. 323/92 Zb. (a prípadne ďalšej činnosti podľa toho istého zákona alebo podľa osobitných predpisov). Súbor právomocí udelených na dobu neurčitú štátom notárovi ako fyzickej osobe na výkon notárskej činnosti a na ďalšiu činnosť podľa zákona č. Listiny a osvedčovacie doložky vyhotovené v rámci notárskej činnosti sa nazývajú notárske listiny. Spisovanie a vydávanie listín o právnych úkonoch (podrobnosti sú uvedené v § 46 až 55 zákona č. Pri výkone svojej činnosti postupuje notár nestranne a nezávisle. Notárske listiny, ich osvedčené odpisy a listiny vyhotovené pri ďalšej povolenej činnosti notára (t.j. Notári spisujú účastníkom na základe ich vyhlásenia notárske zápisnice o zmluvách, závetoch a iných právnych úkonoch. Na žiadosť notár osvedčuje skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre uplatnenie práv, alebo ktorými by mohli byť spôsobené právne následky. Vydáva najmä osvedčenia o správnosti odpisu alebo fotokópie … listiny (vidimácia), o pravosti podpisu na listine (legalizácia), o tom, že bola predložená listina a kedy sa tak stalo, o protestácii zmeniek, o priebehu valných zhromaždení a zasadaní právnických osôb, o tom, že je niekto nažive, o vyhlásení o vydržaní, o splnení podmienok ustanovených osobitným predpisom, o iných skutočnostiach. O osvedčení prvých troch vyššie uvedených skutočností pripojí notár osvedčovaciu doložku na predloženej listine alebo na listine pevne s ňou spojenej.
Nezávislosť a nestrannosť notára
Notári nie sú štátni zamestnanci. Notár je nezávislý verejný úradník ustanovený štátom, aby vykonával činnosť podľa tohto zákona. Nezávislosť na štáte, fyzickej a právnickej osobe umožňuje nevyhnutnú nestrannosť pri výkone notárskej činnosti. Nestrannosť notára si vyžaduje isté obmedzenie práv, ktoré by mu inak ako občanovi patrili. Notárovi je potrebné umožniť preniesť časť svojej právomoci pri zachovaní jeho zodpovednosti na pracovníkov svojej notárskej kancelárie, aby nebol zaťažovaný pravidelnými a jednoduchými úkonmi. Dohľad na činnosť notárov vykonáva jednak orgán samosprávy notárov a jednak minister spravodlivosti Slovenskej republiky. Ustanovenie notára a vrchný dohľad nad ním a jeho samosprávnymi orgánmi patrí najvyšším štátnym orgánom.
Sídlo a kancelária notára
Pokiaľ ide o sídlo notára, treba rešpektovať súdny obvod vzhľadom na spoluprácu notára a súdu v rámci tzv. súdneho komisariátu v danom obvode. Rozdelenie dedičských vecí medzi notárov rovnakého obvodu vykoná súd I. stupňa podľa pevne určeného kľúča. Sídelná povinnosť notára spočíva v tom, že vo svojom sídle musí mať zriadenú a riadne označenú kanceláriu, kde pracuje, prijíma klientov a má uložené spisy. Pri zachovaní samostatnosti každého úradu je nutné umožniť, aby notári spojili svoje prostriedky a schopnosti na zabezpečenie chodu ich úradov. Aj v uvedených prípadoch je potrebné zabezpečiť chod úradu notára najmä vo veciach, tzv. súdneho komisariátu, ktoré neznesú odklad.
Notársky koncipient a kandidát notárstva
Notársky koncipient je zamestnanec notára, ktorý je zapísaný do zoznamu notárskych koncipientov. Do tohto zoznamu môže byť zapísaný len bezúhonný občan republiky s ukončeným univerzitným právnickým vzdelaním na jeho žiadosť, pokiaľ je zamestnanec notára. Po uplynutí praxe a zložení notárskej skúšky je na jeho žiadosť zapísaný do zoznamu kandidátov notárstva. O zápis do zoznamu notárskych kandidátov môže požiadať notársky koncipient, ktorý zložil notársku skúšku a vykonal predpísanú právnu prax. Kandidát notárstva môže byť na rozdiel od notárskeho koncipienta poverený všetkými úlohami vykonávanými z poverenia súdov. Notár môže zamestnávať zamestnancov.
Činnosti a úkony notára
Obecné ustanovenia sa netýkajú činnosti notára ako súdneho komisára, ktorá je upravená príslušnými procesnými predpismi. Naopak dopadajú najmä na klasickú notársku činnosť. Proti odmietnutiu úkonu sa účastníci môžu brániť sťažnosťou podanou notárskej komore. Listina, v ktorej by notár nedbal na zásady uvedené v zákone, je neplatná. Osvedčovanie právne významných skutočností je typickou činnosťou notára. Notár je štátom poverený osvedčiť, že sa pred ním udiala určitá skutočnosť, alebo že ju zistil, ktorá môže mať právny význam. Osvedčovacia agenda môže zohrať dôležitú úlohu vo sfére obchodného práva. Poverenie notára vydávať osvedčenie je výrazom dôvery, ktorú k. Zatiaľ čo kvalifikované úschovy, o ktorých doposiaľ štátne notárstvo rozhoduje, prevezme v podobe konania o úschovách súd, notár bude i naďalej prijímať tzv. nekvalifikované úschovy. Ide o úschovy listín alebo peňazí, avšak bez toho, aby s touto úschovou boli spájané právne následky. V tejto časti týkajúcej sa manipulácie so spismi sú upravené len zásadné otázky. Spisy a evidenčné pomôcky notárov, ktorých úrad zanikol, musia byť ešte určitú dobu k. dispozícii. Dohľad nad chovaním a úradnou činnosťou notárov vykonáva notárska komora. V návrhu zákona sú upravené základné otázky odmien notárov za ich činnosť s výnimkou ich pôsobenia ako súdneho komisára. Podrobnejšie otázky upraví vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.
Kataster nehnuteľností
Kataster nehnuteľností je verejný register, ktorý obsahuje údaje o nehnuteľnostiach na území Slovenskej republiky. Jeho hlavným cieľom je zabezpečiť právnu istotu v oblasti nehnuteľností a poskytovať informácie potrebné pre ich evidenciu, ochranu a využívanie.
Geometrické určenie nehnuteľností
Súpis a popis nehnuteľností, hranice pozemkov určené lomovými bodmi a zobrazené v plošných metrických mierach.
Popisné informácie
Súbor popisných informácií o nehnuteľnostiach, vrátane údajov o vlastníkoch a vlastníckych vzťahoch.
Práva k nehnuteľnostiam
Zápisy práv k nehnuteľnostiam, ktoré vznikajú, menia sa alebo zanikajú na základe zmlúv, rozhodnutí štátnych orgánov alebo iných právnych skutočností.
Subjekty katastra
Medzi subjekty katastra patria:
- Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky: Štátny orgán, ktorý riadi a kontroluje činnosť katastra.
- Katastrálne úrady: Miestne orgány štátnej správy na úseku katastra, ktoré vykonávajú zápisy do katastra a poskytujú informácie o nehnuteľnostiach.
- Správy katastra: Organizačné zložky katastrálnych úradov, ktoré vedú katastrálne operáty a vykonávajú geodetické práce.
Zápis práv k nehnuteľnostiam
Práva k nehnuteľnostiam sa zapisujú do katastra na základe:
- Zmlúv: Kúpne, darovacie, zámenné zmluvy a iné zmluvy, ktorými sa prevádzajú alebo zaťažujú nehnuteľnosti.
- Rozhodnutí štátnych orgánov: Rozhodnutia súdov, správnych orgánov a iných orgánov verejnej moci.
- Iných právnych skutočností: Dedičstvo, vydržanie, zánik práv k nehnuteľnostiam.
Katastrálne konanie
Katastrálne konanie je proces, v ktorom sa rozhoduje o zápise práv k nehnuteľnostiam do katastra. Konanie sa začína na návrh účastníka, ktorý predloží príslušnej správe katastra potrebné doklady. Správa katastra preskúma návrh a doklady a rozhodne o povolení alebo zamietnutí vkladu.
Návrh na vklad do katastra
Podanie návrhu na vklad je dôležitým krokom po kúpe, dedení, darovaní alebo inej zmene vlastníctva nehnuteľnosti. Návrh na vklad do katastra sa robí na príslušnom okresnom úrade, konkrétne na katastrálnom odbore.
Vyplnenie a podanie návrhu
Vyplňte všetky požadované informácie, ako sú vaše identifikačné údaje, informácie o nehnuteľnosti a údaje o právnom úkone. Návrh na vklad podajte osobne na príslušnom katastrálnom odbore okresného úradu alebo ho zašlite poštou. V podateľni vám potvrdia prevzatie a označia ho dátumom a číslom konania. Keď podáte návrh na vklad do katastra nehnuteľností poštou, úrad vám obvykle pošle potvrdenie o jeho prijatí. Toto potvrdenie zahŕňa číslo konania a dátum, kedy bol návrh prijatý. Katastrálny úrad zaeviduje dátum a čas prijatia návrhu na začatie katastrálneho konania. Tento krok zabezpečuje, že váš návrh sa dostane do spracovania a bude začaté katastrálne konanie. V praxi to znamená, že katastrálny úrad skontroluje, či sú v návrhu uvedené všetky potrebné údaje o právnom úkone, nehnuteľnosti a tiež, či nechýbajú prílohy.
Elektronické podanie
Požiadať o zmenu vlastníckych práv môžete aj online cez službu elektronického podania. Priložte vkladovú listinu: Tento dokument je základným podkladom pre katastrálny úrad pri rozhodovaní o povolení vkladu a zápise práv do katastra. Doložte prílohy: Podobne ako vkladová listina, aj prílohy v online podobe musia obsahovať kvalifikovaný elektronický podpis a časovú pečiatku. Ak máte prílohy len v písomnej forme, musíte požiadať oprávnené osoby, aby ich transformovali do online podoby (tzv. zaručená konverzia). Vytvorte dohodu o splnomocnení: Pripustíme, že požiadate inú osobu, aby za vás podala návrh na vklad do katastra.
Kto môže podať návrh
Návrh na vklad do katastra môže vo všeobecnosti podať ktorákoľvek zo zmluvných strán. Pri kúpe nehnuteľnosti je to predávajúci a kupujúci, v prípade darovania zas ide o darcu a obdarovaného. Zákon len v istých prípadoch stanovuje, kto presne má návrh podať.
Náležitosti návrhu
- Označenie navrhovateľa: Navrhovateľmi sú účastníci právneho úkonu (zmluvy), na základe ktorého sa má zmeniť právny vzťah k nehnuteľnosti. Ak ide o fyzickú osobu, v návrhu uvádza meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo (v prípade cudzincov iné identifikačné číslo), trvalý pobyt alebo adresu na doručovanie v tuzemsku (ak je odlišná od miesta trvalého pobytu) a údaj o štátnej príslušnosti. V prípade právnickej osoby uvádza obchodné meno, IČO, a sídlo.
- Adresát: Návrh adresujete vždy okresnému úradu, v ktorého územnom obvode sa nehnuteľnosť nachádza.
- Predmet návrhu: Jednou z povinných náležitostí je aj predmet návrhu. Tým je v tomto prípade vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.
- Označenie právneho úkonu: Na základe neho má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti. Právny úkon je napríklad kúpna či darovacia zmluva. Je potrebné uviesť všetky právne úkony, ktoré sú predmetom návrhu.
- Označenie nehnuteľnosti:
- Listina potvrdzujúca právo k nehnuteľnosti: a to v prípade, že toto právo nie je priamo na liste vlastníctva.
- Pri zriadení vecného bremena alebo pri zlučovaní či delení pozemku je potrebné priložiť geometrický plán. Návrh je vhodné vyhotoviť vo viacerých vyhotoveniach.
Vydržanie pozemku – Ako získať „papier“ na pozemok cez súd? #67
Poplatky a lehoty
Podanie návrhu na vklad do katastra nehnuteľností je spoplatnené. Správny poplatok pri normálnej dĺžke konania za návrh na vklad do katastra nehnuteľností je vo výške 100 eur. V zrýchlenom konaní je vo výške 300 eur. Vklad záložného práva je spoplatnený osobitne.
Praktické rady
- Podajte návrh elektronicky.
- Zvážte štandardné konanie a zvoľte štandardnú lehotu (30 dní).
- Správny poplatok uhrádzajte elektronicky.
Priebeh konania
Okresný úrad má zákonnú povinnosť preskúmať náležitosti návrhu a rozhodnúť najneskôr do 30 kalendárnych dní od jeho doručenia. Ak návrh na vklad, zmluva alebo prílohy nemajú zákonom predpísané náležitosti, úrad konanie preruší a vyzve účastníka, aby v určenej lehote odstránil dané nedostatky. Zároveň mu upresní, akým spôsobom ich má odstrániť. Ak sú návrh na vklad, samotná zmluva a prílohy v poriadku, úrad vydá kladné rozhodnutie o povolení vkladu do katastra nehnuteľností.
Oprava chýb
Ak ste omylom uviedli nesprávne údaje, je potrebné to čo najskôr napraviť.
Novela katastrálneho zákona
Aktuálne je v medzirezortnom pripomienkovom konaní rozsiahla novela katastrálneho zákona. Jednou z hlavných zmien má byť aj úprava procesu zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra, vrátane úpravy možnosti podávania návrhov prostredníctvom osobitného portálu Úradu geodézie, kartografie a katastra.
Lehoty na rozhodnutie o návrhu na vklad
Katastrálne konanie je upravené v zákone č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon, ďalej len „KZ“). Podľa § 32 ods. 1 KZ „Okresný úrad rozhodne o návrhu na vklad do 30 dní odo dňa doručenia návrhu na vklad. Citované ustanovenie upravuje v zásade…
V archíve je uložené množstvo historických dokumentov, ktoré pomáhajú bádateľom skúmať regionálnu históriu. Jedná sa najmä o fond Magistrát mesta Nové Zámky, Notársky úrad v Nových Zámkoch, ako aj fondy notárskych úradov z ostatných obcí. K najvyhľadávanejším fondom, čo sa týka žiadostí o kópie archívnych dokumentov, patria fondy základných a stredných škôl, z ktorých sa vydávajú kópie vysvedčení do roku 2005. Taktiež veľmi žiadané sú fondy štátnych notárstiev a verejných notárov, v ktorých sú uložené dedičské spisy od roku 1924 do roku 1992. Veľmi vyhľadávaná je aj stavebná agenda z rokov 1945 - 1990, ktorá je uložená vo fondoch mestských národných výborov a okresného národného výboru v odbore výstavby.