Bezpodielové a podielové spoluvlastníctvo: Rozdiely a špecifiká

Slovenská právna úprava rozlišuje dve základné formy spoluvlastníctva - podielové spoluvlastníctvo a bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM). Hoci obe formy predstavujú vlastnícky vzťah viacerých osôb k tej istej veci, ich charakter, vznik, pravidlá nakladania a vyporiadania sa výrazne líšia. Pochopenie týchto rozdielov je kľúčové pre správne nakladanie s majetkom, najmä v kontexte manželských vzťahov a dedenia.

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM)

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov je špecifickým druhom spoluvlastníctva, ktorý môže vzniknúť výlučne medzi manželmi. Je to základná forma usporiadania majetkových vzťahov medzi manželmi, ktorá sa zakladá na princípe, že všetok majetok nadobudnutý počas trvania manželstva patrí obom manželom spoločne a nerozdelene, bez určenia konkrétnych podielov. Pojmovým znakom BSM je tzv. bezpodielovosť, ktorá vyjadruje, že miera účasti manželov na spoločnom majetku nie je vyjadrená podielmi ako v prípade podielového spoluvlastníctva. Každý z manželov má v BSM vlastnícke právo k celej veci, pričom jeho právo je obmedzené rovnakým vlastníckym právom druhého manžela.

Čo patrí do BSM?

Do bezpodielového spoluvlastníctva patrí všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva (veci existujúce a uchopiteľné) a čo nadobudol každý z manželov za trvania manželstva. Teda od vzniku manželstva sobášom až po jeho zánik (rozvodom, smrťou, vyhlásením za mŕtveho) alebo po zrušenie BSM súdom za trvania manželstva.

Existujú však aj výnimky, ktoré do BSM nepatria:

• Veci získané dedičstvom alebo darom: Ak jeden z manželov získa majetok dedičstvom alebo darom, tento majetok sa nestáva súčasťou BSM, ale zostáva vo výlučnom vlastníctve toho manžela, ktorému bol darovaný alebo ktorý ho zdedil. To platí aj v prípade, ak manželia dostanú dar spoločne, napríklad svadobný dar v podobe auta. V takomto prípade môže byť dar v ich podielovom spoluvlastníctve alebo vo výlučnom vlastníctve toho, komu bol dar určený.
• Veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov: Ide napríklad o pracovné nástroje, špecializované vybavenie alebo oblečenie na výkon povolania, ktoré sú nevyhnutné len pre jedného z manželov.
• Veci získané reštitúciou: Majetok vydaný v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ak mal tento manžel vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo mu bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
• Majetok nadobudnutý výlučne z prostriedkov jedného manžela: Pokiaľ si jeden z manželov kúpil napríklad nehnuteľnosť výlučne za svoje vlastné peňažné prostriedky, ktoré mal pred uzavretím manželstva, ide o transformáciu jeho výlučného majetku a táto nehnuteľnosť zostáva v jeho výlučnom vlastníctve.

Zrušenie a vyporiadanie BSM

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniká spolu so zánikom manželstva. Po jeho zániku je potrebné majetok v BSM vyporiadať. Vyporiadanie sa týka nielen aktív (majetku), ale aj pasív (dlhov), ako sú úvery a hypotéky.

Existujú tri základné formy vyporiadania BSM:

1. Dohodou bývalých manželov: Toto je najideálnejší a zákonmi preferovaný spôsob vyporiadania. Manželia si môžu majetok vyporiadať podľa svojich predstáv a potrieb. Dohoda o vyporiadaní BSM sa musí vzťahovať na všetok majetok a na všetky veci, ktoré patrili do BSM. V prípade, ak sa dohoda týka nehnuteľnosti, musí mať písomnú formu a jej účinnosť nastáva vkladom do katastra nehnuteľností. Podpisy na zmluve o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, ak sa týka nehnuteľnosti, musia byť osvedčené. Ak dohoda nie je spísaná v písomnej forme, alebo ak sa netýka celého majetku, môže sa jeden z manželov domáhať súdneho vyporiadania zvyšného majetku, čím sa dohoda stáva neplatnou.
2. Súdnym rozhodnutím: Ak sa manželia nedokážu dohodnúť, na návrh niektorého z manželov rozhodne súd. Konanie o vyporiadaní BSM je klasické sporové konanie. Súd pri rozhodovaní vychádza z princípov vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Pri spoločnej nehnuteľnosti môže súd prikázať nehnuteľnosť jednému manželovi, ktorý musí druhého vyplatiť. Súdne vyporiadanie je finančne náročné, keďže účastníci musia uhradiť súdny poplatok (vo výške 3 % z hodnoty vyporiadaného majetku) a trovy advokáta. Súdne konania zároveň trvajú dlhšie.
3. Zo zákona: Ak do troch rokov od zániku manželstva nedošlo k vyporiadaniu BSM dohodou alebo súdnym rozhodnutím, platí, že sa manželia vyporiadali podľa zákona. Pokiaľ ide o hnuteľné veci, platí stav, v akom každý z nich veci pre potreby svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatné hnuteľné veci a nehnuteľné veci platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. Tento spôsob vyporiadania je považovaný za najmenej vhodný.

Dohody o zúžení alebo rozšírení BSM

Manželia sa môžu počas trvania manželstva dohodnúť na zúžení alebo rozšírení BSM. Tieto dohody musia byť urobené vo forme notárskej zápisnice spísanej notárom.

• Zúženie BSM: Manželia sa môžu dohodnúť, že určitý majetok, ktorý by inak patril do BSM, nebude jeho súčasťou. Typickým príkladom je hypotéka, kde sa jeden z manželov rozhodne zodpovedať za úver a nadobudnutú nehnuteľnosť len sám. V takom prípade úver aj nehnuteľnosť patria iba jednému z nich.
• Rozšírenie BSM: Manželia sa môžu dohodnúť, že určitý majetok, ktorý by podľa zákona nepatril do BSM (napríklad dar alebo dedičstvo), bude jeho súčasťou. Napríklad, ak jeden z manželov zdedí automobil, ale chce, aby bol jeho vlastníkom aj partner, dohodou môžu auto zaradiť do BSM.

Dôležité je, že dohody o zúžení alebo rozšírení BSM sa môžu týkať len majetku, ktorý manželia ešte len nadobudnú. Dohodu je potrebné uzavrieť pred kúpou či iným nadobudnutím takéhoto majetku.

Podielové spoluvlastníctvo

Podielové spoluvlastníctvo predstavuje vlastnícky vzťah viacerých osôb (minimálne dvoch) k tej istej veci, pričom každý spoluvlastník má určený konkrétny podiel na spoločnej veci. Podiel vyjadruje mieru práv a povinností každého spoluvlastníka vo vzájomných vzťahoch a zároveň predstavuje jeho hlasovacie právo pri rozhodovaní o spoločnej veci. V praxi sa podiely vyjadrujú zlomkom (napr. 1/2, 1/4) alebo v percentách (napr. 50%, 25%).

Spoluvlastníci môžu so svojím podielom nakladať podľa vlastného uváženia (napríklad ho predať, darovať), ale pri niektorých úkonoch, ktoré sa týkajú celej veci, je potrebný súhlas ostatných spoluvlastníkov. Bežné veci týkajúce sa spoločného užívania veci môže vybavovať každý z manželov, v ostatných sa vyžaduje súhlas oboch pod sankciou relatívnej neplatnosti.

Vznik podielového spoluvlastníctva

Podielové spoluvlastníctvo vzniká rôznymi spôsobmi, najčastejšie:

• Dedením: Ak zomrie vlastník majetku a jeho dedičia sú viacerí, stávajú sa spoluvlastníkmi.
• Kúpou alebo iným nadobudnutím: Viacerí ľudia sa môžu spoločne dohodnúť na kúpe alebo inom nadobudnutí veci.
• Stavbou: Postavenie stavby spoločnou činnosťou viacerých osôb môže viesť k vzniku spoluvlastníctva, ak sa o tom uzavrie dohoda.
• Vydržaním: V určitých prípadoch môže dôjsť k vzniku spoluvlastníctva vydržaním.

Zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

Podielové spoluvlastníctvo je možné zrušiť a vyporiadať dohodou spoluvlastníkov alebo rozhodnutím súdu na návrh niektorého z nich.

Najčastejšie spôsoby vyporiadania sú:

1. Rozdelením spoločnej veci: Toto je najpreferovanejší spôsob, ak je to technicky a právne možné. Pri rozdelení nehnuteľnosti musia vzniknúť samostatné veci, ktoré sú spôsobilé na zápis do katastra. Napríklad pozemok môže byť rozdelený na menšie parcely. Pri stavbe je delenie zložitejšie a obmedzené na vertikálne delenie alebo delenie na jednotlivé byty a nebytové priestory.
2. Predajom veci a rozdelením výťažku: Ak nie je možné vec reálne rozdeliť, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť na jej predaji a následnom rozdelení získanej sumy podľa veľkosti ich podielov.
3. Prikázaním veci jednému spoluvlastníkovi za náhradu: Súd môže prikázať celú vec jednému spoluvlastníkovi, ktorý je povinný ostatných spoluvlastníkov vyplatiť zodpovedajúcu hodnotu ich podielov.

V prípade pozemkových spoločenstiev (urbárov) platia špeciálne pravidlá podľa zákona o pozemkových spoločenstvách, ktoré obmedzujú možnosť zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva s cieľom zamedziť drobeniu pozemkov.

Kombinácia oboch foriem spoluvlastníctva

Je možná aj kombinácia podielového a bezpodielového spoluvlastníctva. Napríklad manželia môžu spoločne vlastniť podiel na pozemku (napr. 1/8) v rámci podielového spoluvlastníctva, zatiaľ čo zvyšné podiely patria iným spoluvlastníkom. Taktiež môže jeden manžel vlastniť podiel na pozemku (napr. 1/8) a jeho manželka iný podiel (napr. 3/8), ak tieto podiely získali napríklad darovaním, ktoré sa nestáva súčasťou BSM.

Vlastníctvo nehnuteľnosti, či už v podielovom alebo bezpodielovom spoluvlastníctve, prináša špecifické požiadavky, najmä písomný charakter disponovania s nehnuteľnosťou pod hrozbou neplatnosti a vznik vlastníckeho práva zápisom do katastra nehnuteľností. Pochopenie rozdielov medzi týmito dvoma formami spoluvlastníctva je nevyhnutné pre správne právne a majetkové usporiadanie.

tags: #spoluvlastnictvo #bez #podielove #a #podielove