Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej len „BSM“) je špecifický právny inštitút, ktorý vzniká automaticky s uzavretím manželstva a predstavuje majetkové spojenie oboch manželov. Po zániku manželstva, či už rozvodom, alebo iným spôsobom, toto spoluvlastníctvo zaniká a nastáva fáza jeho vyporiadania. Toto vyporiadanie je kľúčové pre jasné usporiadanie majetkových vzťahov a predchádza mnohým potenciálnym sporom.
Podstata a vznik bezpodielového spoluvlastníctva manželov
Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov je upravené v Občianskom zákonníku. Tento právny vzťah nemôže existovať samostatne, ale je v nerozlučnej spojitosti s manželstvom, teda vzniká uzavretím manželstva. Zásadný rozdiel medzi podielovým a bezpodielovým spoluvlastníctvom manželov je ten, že zatiaľ čo vlastníctvo v podielovom spoluvlastníctve je rozdelené na podiely napr. ½ a ½, tak v BSM je každý z manželov 100% vlastníkom celej veci. Bežné veci týkajúce sa spoločných záležitostí môže vybavovať každý z manželov a tento právny úkon zaväzuje k právam a povinnostiam oboch manželov spoločne a nerozdielne. V ostatných veciach je potrebný súhlas obidvoch manželov, inak je právny úkon neplatný.
Predmetom BSM je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva. Hlavným zdrojom BSM sú najmä príjmy a úspory z práce a podnikania. Zaraďujeme sem nielen hnuteľné veci a nehnuteľné veci, ale aj pohľadávky a dlhy. Do BSM nepatria veci získané dedičstvom alebo darom, veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov. Veci, ktoré slúžia výkonu povolania len jedného alebo obom z manželov (auto, vybavenie práce a podobne). Veci získané reštitúciou.
Rozsah BSM možno zúžiť, manželia sa môžu napríklad dohodnúť tak, že výnosy, úžitky z veci, ktorá je vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov, budú naďalej jeho výlučným vlastníctvom. Manželia sa môžu dohodnúť, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vznikne až ku dňu zániku manželstva. Každá z týchto dohôd musí byť urobená len vo forme notárskej zápisnice spísanej notárom a uzatvorenej manželmi pred notárom. Manželia sa môžu voči inej osobe na každú z týchto dohôd odvolať len vtedy, ak im takáto dohoda známa. Pokiaľ sa tieto dohody týkajú nehnuteľností, musia mať písomnú formu a nadobúdajú účinnosť vkladom do katastra.
Zánik bezpodielového spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie
Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zväčša zaniká zánikom manželstva. Zánik bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva má za následok, že manželia prestávajú nadobúdať veci do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov a každý nadobúda majetok do svojho vylúčeného vlastníctva, prípadne môžu nadobudnúť vec do podielového spoluvlastníctva. Zánik bezpodielového spoluvlastníctva manželov a jeho vyporiadanie nenastávajú súčasne. Po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa musí vykonať vyporiadanie majetku patriaceho do BSM, teda rozdelenie spoločného majetku.
V prípade existencie dohody o vyporiadaní BSM nie je dôvod podávať návrh na vyporiadanie BSM súdom, za predpokladu, že dohoda sa týka celého majetku: „existencia platnej dohody o vyporiadaní BSM bráni vyhoveniu návrhu na vyporiadanie súdnym rozhodnutím, a teda ako platná dohoda o vyporiadaní BSM, tak i prípadné súdne rozhodnutie takú dohodu nahrádzajúce sa musí týkať všetkého majetku tvoriaceho bezpodielové spoluvlastníctvo, ktorý existoval v čase zániku tohto spoluvlastníctva.“ (Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.06.2016, sp. značka: 6 Cdo 2/2016).
Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva je prioritným spôsobom vyporiadania majetkových vzťahov medzi manželmi podľa ustanovenia § 149 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“). K dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva môže dôjsť až po zániku bezpodielového spoluvlastníctva (ďalej len „BSM“). Obsahom dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva je usporiadanie majetkových vzťahov medzi manželmi k veciam, ktoré za trvania manželstva patrili do BSM.
Manželia majú absolútnu voľnosť, aby sa dohodli na spôsobe vyporiadania ich majetkových vzťahov. Dohodou o vyporiadaní BSM nedochádza ani k prevodu ani k prechodu vlastníckeho práva. Toto tvrdenie opierame aj o rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 22.08.2014, sp. značka: 25 Sp/31/2014: „Súd sa stotožnil s názorom navrhovateľa, že v danom prípade pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva nedochádza k odplatnému ani bezodplatnému prevodu a ani prechodu nehnuteľností. V rámci vyporiadania dohodou podľa § 149 ods.
Predpokladá sa, že manželia vykonajú vyporiadanie BSM predovšetkým dohodou. Nestačí, ak si každý z manželov ponechal po rozvode manželstva niektorú časť zo spoločne nadobudnutého majetku, ale je nutné písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali.
Súdime sa o majetok po rozvode | JUDr. Milan Ficek - Právna poradňa Ficek & Partners #05
Lehota na vyporiadanie BSM a jej následky
Okrem najskoršieho možného okamihu uzatvorenia dohody je zákonom ohraničený najneskorší okamih jej uzatvorenia. Dohodu o vyporiadaní BSM je možné uzavrieť najneskôr v 3-ročnej prekluzívnej lehote. „Okolnosť, že si každý z rozvedených manželov ponechal po rozvode manželstva niektoré veci zo spoločného majetku (hoci v približne rovnakej hodnote), neodôvodňuje ešte bez ďalšieho záver, že medzi nimi bola uzavretá dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva.“ (Rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. ).
To, že lehota je prekluzívna znamená, že jej uplynutím právo zaniká. Z uvedeného vyplýva, že po 3 rokoch nastupuje zákonná fikcia vyporiadania podľa ustanovenia § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka a to tak, že hnuteľné veci ostávajú vo vlastníctve toho, kto ich užíval pre svoju potrebu alebo potrebu rodiny. „Ak manželia po dobu troch rokov od rozvodu užívali spoločný byt aj s bytovým zariadením tak, že každý z nich užíval vyčlenené časti bytu a zvyšok bytu užívali spoločne bez toho, aby si vyporiadali bezpodielové spoluvlastníctvo dohodou alebo aby podali na súd návrh na jeho vyporiadanie, došlo k vyporiadaniu hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v spoločnom byte zo zákona tak, že veci užívané vo vyčlenených častiach bytu nadobudol každý z nich do výlučného vlastníctva a veci v spoločne užívaných častiach bytu nadobudli do podielového spoluvlastníctva.“ (Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. ).
Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké.
V prípade, ak nedôjde k vyporiadaniu dohodou, môže ktorýkoľvek z manželov podať návrh na súd, aby ten vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo podľa zásad ustanovených v § 150 Občianskeho zákonníka. Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí.
V zmysle ustanovenia § 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Zákon o súdnych poplatkoch“) sa poplatníkom rozumejú „obe strany sporu (ďalej len „strana“) v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo jedna z nich podľa rozhodnutia súdu“.
Formálne náležitosti dohody o vyporiadaní BSM a zápis do katastra nehnuteľností
V zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka sa pre dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva nevyžaduje písomná forma, okrem prípadu, ak je predmetom vyporiadania nehnuteľnosť. Ak by dohoda v prípade existencie nehnuteľnosti nebola uzatvorená v písomnej forme, spôsobovalo by to neplatnosť tejto dohody. Ak je predmetom dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva nehnuteľnosť je nevyhnutné aplikovať aj ďalšie ustanovenia Občianskeho zákonníka najmä ustanovenie § 133 ods. Napriek tomu, že ustanovenie § 133 ods. Pri aplikácii ustanovenia § 149a Občianskeho zákonníka musí mať dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva písomnú formu. Ak by forma právneho úkonu nebola dodržaná v zmysle ustanovenia § 40 ods.
Následne je potrebné dohodu o vyporiadaní BSM zapísať do katastra nehnuteľností vkladom. V zmysle ustanovenia § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Katastrálny zákon“) okresný úrad, katastrálny odbor, bude dohodu o vyporiadaní BSM skúmať z hľadiska podstatných náležitostí, formy realizácie úkonu, z hľadiska náležitosti prejavu vôle (zrozumiteľnosť, určitosť, slobodná vôľa), súladnosti so zákonom či dobrými mravmi atď. Ustanovenie § 42 ods. 3 Katastrálneho zákona stanovuje prípady, v ktorých sa vyžaduje overenie podpisov s ustanovením osôb, ktorých sa táto povinnosť týka. Výpočet týchto subjektov zahŕňa aj manželov pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, preto sa pre účely zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bude vyžadovať osvedčenie podpisu. Môže ísť o overenie notárom alebo overenie na ktorejkoľvek matrike.
Je potrebné podať návrh na vklad vlastníckeho práva na kataster a doložiť aj zmluvu na základe ktorej došlo k prevodu (dohoda o vyporiadaní BSM). Stačí keď návrh podá jeden z účastníkov dohody.
Osobitné situácie a daňové dôsledky
Dobrý deň, v prvom rade je potrebné vedieť, že daňová povinnosť z príjmu fyzickej osoby vlastníkovi nehnuteľnosti vzniká pri prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Vo Vašom prípade, však nedochádza ku klasickému prevodu vlastníckeho práva. Obaja ste vlastníkmi oboch nehnuteľnosti (pri prvom byte podielovým a pri druhom bezpodielovým). V takom prípade, ak dôjde medzi Vami k uzatvoreniu dohody o určitom spôsobe vyporiadania BSM a podielového spoluvlastníctva, nepôjde o prevod vlastníckeho práva. Ide iba o premenu podstaty Vášho majetku (tzn. že nehnuteľný majetok premeníte na peňažný majetok). Váš majetok sa týmto úkonom žiadnym spôsobom nerozširuje, iba dochádza k jeho premene. Z toho dôvodu ani jednému z Vás nevznikne daňová povinnosť v zmysle zákona o dani z príjmu fyzických osôb.
V prípade, ak jeden z manželov nadobudne podiel na nehnuteľnosti na základe dohody s tretí osobou a bola vyplatená finančná náhrada z prostriedkov BSM, tento podiel sa stáva súčasťou BSM. To isté platí v prípade, že k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva došlo súdnym zmierom uzavretým v zmysle § 99 Občianskeho súdneho poriadku.
V rámci každého vyporiadania podielového spoluvlastníctva sa pri nehnuteľnostiach vychádza z aktuálnej trhovej hodnoty nehnuteľnosti. Preto nie je rozhodujúce za koľko ste dom nadobudli do svojho vlastníctva. V rámci vyporiadania podielového spoluvlastníctva je nutné v súčasnosti zistiť trhovú hodnotu nehnuteľnosti a prípadný zostatok spoločného úveru. Pri úvere tiež nie je rozhodujúce koho pomocou bol tento úver nadobudnutý, ale kto je voči banke ako veriteľovi evidovaný ako dlžník. Bežne sa postupuje tak, že hodnota nehnuteľnosti sa vydelí 2 a zároveň sa vydelí aj zostatok úveru. Po odpočítaní polovice zostatku úveru od polovice hodnoty nehnuteľnosti zistíte, na akú sumu máte nárok pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Je možné pritom zohľadniť aj spôsob platenia splátok.
Pokiaľ ide o dlhy manželov, dohoda o vyporiadaní BSM má vo vzťahu k tretím osobám charakter akéhosi postúpenia záväzku na jedného z manželov, ktoré však vo vzťahu k nim nemá žiadnu právnu relevanciu.
V prípade, ak ste po rozvode dostali vyplatenú sumu za byt, ale na katastri je stále zapísané pôvodné spoluvlastníctvo, je potrebné podať na katastrálny úrad návrh na vklad vlastníckeho práva na základe predloženej a notársky overenej dohody o vyporiadaní BSM. Bez tohto kroku kataster o zmene vlastníctva nevie a teda ju ani nezapíše. Po vyplatení sumy a predložení platnej dohody o vyporiadaní BSM na kataster, už nie ste vlastníkom nehnuteľnosti, aj napriek tomu, že zápis na liste vlastníctva nebol aktualizovaný.
V prípade, ak nedôjde k vyporiadaniu dohodou, môže ktorýkoľvek z manželov podať návrh na súd, aby ten vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo podľa zásad ustanovených v § 150 Občianskeho zákonníka.
Vzhľadom na komplexnosť právnych vzťahov a časté nejasnosti, je vždy odporúčané vyhľadať odbornú právnu pomoc pri riešení vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
tags: #spoluvlastnicky #podiel #kataster #bsm