Emócie smútku a radosti sú prirodzenou súčasťou bežného života. Hoci schopnosť smiať sa máme vrodenú, s pribúdajúcimi rokmi sa smejeme čoraz menej. Kým deti sa za deň rozosmejú asi štyristokrát, dospelých niečo rozveselí ledva dvadsaťkrát a aj to musia mať veselú povahu. Žijeme v spoločnosti, v ktorej sa dáva dôraz na prežívanie pozitívneho a šťastného života. Mnohí, aby zapadli do tejto šablóny, sa niekedy pretvarujú a len naoko vytvárajú dojem, že sú veselí a šťastní. Udržať dojem pozitivity a šťastia, keď vám je smutno, je vyčerpávajúca a namáhavá práca. Z tohto dôvodu je dobré dopracovať sa ku skutočnému smiechu a radosti. Samozrejme, sú dni, keď dôvodov na radosť je minimum.

Existuje veľa ľudí, pre ktorých je smútok základný pocit, ktorý vstupuje do všetkých ich ďalších pocitov, ako je hnev, frustrácia a strach. Čím hlbšie človek zostáva v pocite smútku, tým ťažšie je pre neho cítiť sa šťastný. Psychoterapeut Carl Jung hovoril: „Ani šťastný život nemôže byť bez miery temnoty a slovo šťastný by stratilo význam, keby nebolo vyvážené smútkom. Je oveľa lepšie brať veci tak, ako prichádzajú, s trpezlivosťou a vyrovnanosťou.“ Hovorí sa tiež, že tí, ktorí boli dlho smutní, vedia si naplno vychutnávať chvíle radosti. Smútok a radosť sa väčšinou striedajú. Najhoršie je, keď človek dlho zostáva v pocite smútku a neexistuje už takmer nič, čo by mu urobilo radosť. Aby sa človek mohol dopracovať k radosti, mal by o smútku vedieť čo najviac.
Rôzne podoby smútku
Smútok nie je monolitický pocit; prejavuje sa v rôznych formách a intenzitách, z ktorých každá vyžaduje odlišný prístup k zvládaniu. Pochopenie týchto rozdielov je prvým krokom k efektívnemu prekonaniu nepríjemných emócií a k návratu k pohode.
1. Krátkodobý smútok
Ide o prechodnú náladu, ktorá po niekoľkých hodinách pominie. Niekedy má tento pocit dôvod, ale niekedy nie. S týmto smútkom je spravidla spojený nedostatok spánku, minimálna fyzická aktivita a nadmerný stres. Najlepší spôsob, ako zvládnuť tento smútok, je znížiť úroveň stresu tým, že si na niekoľko nocí doprajete dobrý spánok, budete aktívni vďaka cvičeniu a nájdete spôsoby, ako prerušiť rutinu. Tento typ smútku je často reakciou na dočasné nepohodlie alebo miernu frustráciu. Nedostatok spánku môže zhoršiť náladu, rovnako ako sedavý spôsob života a chronický stres. Riešením je zamerať sa na základné potreby: dostatočný odpočinok, pravidelný pohyb a hľadanie spôsobov, ako narušiť monotónnosť každodenného života. Krátka dovolenka, nový koníček alebo len zmena dennej rutiny môžu pomôcť vrátiť sa k pozitívnejšiemu naladeniu.
2. Dlhotrvajúci smútok
Tento pocit smútku sa môže aktivovať v dôsledku traumatickej udalosti, napríklad smrťou niekoho blízkeho, stratou zamestnania, rozvodom alebo finančným krachom. Tento pocit smútku vo vás môže vyvolať pocit bezmocnosti a zraniteľnosti a neprechádza za pár hodín. Kľúčom k zvládnutiu tohto smútku je nájsť spôsoby, ako tieto pocity spracovať a nie ich potlačiť. Jeden zo spôsobov, ako to zvládnuť, je porozprávať sa o nich a podeliť sa o ne s niekým, kto vás môže potešiť, podporiť a poradiť. Ak žijete v dobre fungujúcej rodine alebo máte empatických priateľov, môžete tento druh smútku prekonať. Dlhotrvajúci smútok je často spojený so stratou alebo významnou životnou zmenou. Je dôležité neignorovať tieto pocity, ale aktívne ich spracovávať. Otvorená komunikácia s blízkymi, terapeutická podpora alebo účasť v podporných skupinách môžu poskytnúť cennú pomoc. Prijatie a zdieľanie bolesti je nevyhnutné pre uzdravenie.
3. Depresia
Ak sa cítite smutní, bezmocní, necítite nádej, nemôžete jesť ani spať a nemáte energiu dlhšie ako jeden alebo dva mesiace, pravdepodobne máte depresiu. Depresia je komplikovaná a môže sa líšiť od človeka k človeku. Ak máte niektoré z týchto príznakov, je najrozumnejšie, aby ste sa poradili s lekárom. Depresia je vážny zdravotný stav, ktorý presahuje bežný smútok. Prejavuje sa pretrvávajúcou stratou záujmu o aktivity, zmenami v spánku a chuti do jedla, únavou, pocitmi bezcennosti a v niektorých prípadoch aj samovražednými myšlienkami. V takýchto prípadoch je nevyhnutné vyhľadať odbornú lekársku pomoc. Liečba môže zahŕňať psychoterapiu, medikamenty alebo kombináciu oboch.
Psychológ vysvetľuje príznaky depresie
Cesta k radosti a šťastiu
Šťastie je výborným liekom na smútok. Neexistuje žiadny iný liek, ktorý by fungoval lepšie. Znie to tak ľahko, ale nie je ľahké to dosiahnuť. Šťastie je na svojej základnej úrovni pocit, ktorý vzniká v dôsledku toho, že vo svojom živote robíte veci, ktoré robíte skutočne radi. Odborníci odporúčajú, že ak nám je smutno, mali by sme konať a vykonávať činnosti, ktoré vám prinášajú radosť. Ľuďom robia radosť napríklad stretnutie s priateľmi, prechádzky, návšteva wellness, spoločná večera s rodinou, návšteva kina alebo čítanie knihy. Zistite, ktoré činnosti vo vás vyvolávajú pocity šťastia. Nikdy sa nemôžeme vyhnúť pocitom smútku, bolesti alebo sklamania. Môžete sa s nimi však vysporiadať konštruktívnymi spôsobmi, ktoré vám pomôžu vyhnúť sa nadmernému utrpeniu.

1. Identifikujte a vykonávajte činnosti, ktoré vám prinášajú radosť
Prvá vec, ktorú musíte urobiť, je identifikovať, aké činnosti, ktoré robíte alebo by ste chceli robiť, vám prinášajú radosť a cítite sa pri nich šťastní. Keď sa cítite smutní, je lepšie, keď začnete robiť tieto obľúbené činnosti, ako nerobiť nič. Tieto aktivity môžu byť jednoduché ako počúvanie obľúbenej hudby, prechádzka v prírode, alebo zložitejšie ako venovanie sa kreatívnemu koníčku. Dôležité je, aby ste sa na ne aktívne sústredili a nechali sa nimi pohltiť.
2. Prejavujte vďačnosť
Každodenné vyjadrovanie vďačnosti a aktívne oceňovanie ľudí vo vašom živote, ktorí sú pre vás dôležití, sú veľmi jednoduché, ale účinné techniky, ktoré vás dokážu preniesť zo smútku k radosti. Sústreďte sa na všetky oblasti svojho života - rodinu, zdravie, lásku, školu, zamestnanie, vzťahy, voľný čas, záľuby, šport, kultúru, jedlo, prírodu. Zoznam vecí, za ktoré sme vďační je naozaj nekonečný. A nezabúdajte, vždy je za čo ďakovať! Veď vďačnosť je večná a nadčasová hodnota. Nikdy nestráca na význame. Vďačnosť je cesta, ako priniesť do svojho života viac dobrého a svoj život výrazne obohatiť. Vytvorenie si denníka vďačnosti, kde si každý deň zapíšete aspoň tri veci, za ktoré ste vďační, môže výrazne zmeniť vašu perspektívu.
3. Prijmite realitu
Akceptovanie vecí, ktoré nemôžete zmeniť a konanie vecí, ktoré zmeniť môžete, sú kľúčové pre to, aby ste vo svojom živote našli radosť a pokoj. Existujú totiž veci, ktoré v žiadnom prípade nemôžeme ovplyvniť, a tak je zbytočné trápiť sa nad nimi. Keď prijmete realitu takú, aká je, prestanete sa trápiť nad tým, čo ovplyvniť vôbec nemôžete. Zamerajte svoju energiu na to, čo máte pod kontrolou, a nechajte ísť to, čo nemôžete zmeniť. Toto prijatie neznamená rezignáciu, ale skôr múdre smerovanie energie.
4. Robte skutky láskavosti
Pomoc druhým predstavuje skvelý spôsob, ako sa vo vás cítiť lepšie. Najviac radosti nám často robia spontánne láskavosti. Pokúste sa urobiť päť dobrých skutkov alebo rôznych láskavostí počas dňa a budete určite šťastnejší. Napríklad urobte starenke, ktorá žije v susedstve nákup, kamarátku pozvite na kávu, susedovi postrážte deti. Mnoho experimentov potvrdzuje, že nálada ľudí, ktorí robia dobré skutky, je oveľa lepšia ako u ľudí, ktorí sa dobrými skutkami nezaoberajú. Prečo to tak je? Láskavosť vás veľmi rýchlo privedie k pocitom radosti a šťastia. Dobré skutky nielenže pomáhajú druhým, ale tiež zvyšujú hladinu endorfínov v našom tele, čo vedie k pocitu pohody a šťastia.
5. Vopred si predstavte svoj deň
Skôr než otvoríte oči, predstavte si nastávajúci deň. Uvoľnite sa a buďte vďační za každého človeka, ktorého počas dňa stretnete. Spomeňte si aspoň na 5 vecí, ktoré na každej z tých osôb oceňujete. Táto technika, známa aj ako vizualizácia pozitívneho dňa, pomáha nastaviť myseľ na pozitívny rámec a pripraviť sa na príjemné interakcie. Môže to zahŕňať aj predstavenie si, ako úspešne zvládnete potenciálne výzvy.

6. Používajte techniku suchého zipsu
Neuropsychológ Rick Hanson vymyslel termín syndróm suchého zipsu a teflónu. Tvrdí, že pre matku prírodu je dôležitejšie naše prežitie než radosť z nejakej konkrétnej udalosti, a preto máme sklony pamätať si negatívne zážitky omnoho intenzívnejšie než tie pozitívne. Ohrozenie diviakom má na nás väčší vplyv než spev vtáčika. Negatívne zážitky sa teda na nás nalepia ako suchý zips, usídlia sa nám vo vedomí, kde ich dookola vyhodnocujeme, a to často práve vtedy, keď sa snažíme zaspať. Našťastie, človek dokáže vzorec opätovného upadania do negatívneho myslenia zmeniť. Čím dlhšie si podržíme pozitívny okamih vo vedomí, tým viac neurónov bude medzi sebou prenášať informácie, čo v našom mozgu vytvára vhodné prostredie pre pocit šťastia. A preto, ak chcete, aby sa vo vás pozitívne zážitky zachytili, musíte sa na ne sústrediť aspoň 20 sekúnd. Hanson tvrdí: „Čím viac budú vaše neuróny vysielať pozitívne informácie, tým pevnejšie prepojenie neurónovej štruktúry budú vytvárať.“ Najlepšie to môžete urobiť tak, že si budete písať pozitívne zážitky do denníka vďaky, nakreslíte si obrázok, porozprávate o zážitkoch iným ľuďom. Táto metóda pomáha prekonať prirodzenú tendenciu mozgu uprednostňovať negatívne informácie a vedome posilňovať pozitívne spomienky.
7. Odstráňte zo života vetu: „Budem šťastný (á), keď …“
Veľa ľudí si myslí, že ak vyhrá lotériu, potom bude šťastný. Alebo si povie, že bude šťastný, keď pôjde na exotickú dovolenku, postaví dom, kúpi nové auto… Ale to nie je pravda. V dnešnej spotrebiteľskej spoločnosti je ľahké chytiť sa do pasce porovnávania svojho šťastia s materiálnymi ziskami a úspechmi ostatných. Radovať sa treba hneď, a to aj z tej najmenšej maličkosti. Nevnímajte pocit šťastia ako niečo, čo len príde. Takto sa dostanete do pasce snívania. Šťastie by ste mali pociťovať v prítomnej chvíli. Možno vás tiež povzbudia slová čínskeho filozofa Lao-C, ktorý povedal: „Ak budeš čakať, že ťa naplní šťastím niekto iný, nikdy sa ti to nesplní. Ak vaše šťastie závisí od peňazí, nikdy nebudete so sebou spokojní. Uspokojte sa s tým, čo máte, radujte sa z toho, čo dobré sa okolo vás deje.“ Premena tohto nastavenia mysle znamená presunúť fokus z budúcnosti na prítomnosť a uvedomiť si, že skutočné šťastie nie je cieľ, ale proces.
Bisexualita a vnímanie v spoločnosti
Téma sexuality je často obklopená nepochopením a predsudkami. Bisexualita, ako jedna z foriem sexuálnej orientácie, nie je výnimkou. Je dôležité pochopiť, že sexuálna orientácia je komplexná a individuálna záležitosť, ktorá sa nedá jednoducho zredukovať na módnu záležitosť alebo odmietnuť ako neexistujúcu.
Niektorí odborníci pojem bisexualita neuznávajú a prirovnávajú ho skôr k módnej záležitosti. Napriek tomu si až tri štvrtiny z nás intímnosti s inou ženou dokážu predstaviť, každá piata ich dokonca už zažila. V čom vidíme zásadný rozdiel? To prezradili nielen ženy - bisexuálky, ale aj muži. Skúsenosti ľudí naznačujú, že vnímanie a prežívanie sexuálnych vzťahov s ľuďmi rôznych pohlaví sa môže líšiť.
Mužské pohľady:
- „Možno vás to ani neprekvapí, ale muži to vedia oveľa lepšie robiť ústami.“
- „Som muž a doposiaľ som randil iba s niekoľkými mužmi, za to s množstvom žien. Musím priznať, že ženy sú citlivejšie tolerantnejšie k faktu, že som bisexuál. Aj muži to síce znášajú, ale ženám pripadám viac atraktívny.“
- „Som 21-ročný chlapec a mám vážny vzťah s iným mužom. Po celý život som bol presvedčený, že som hetero alebo bisexuál. Chodil som so ženou aj s mnohými mužmi. Nikdy ma nepriťahovala ženská sexualita ale stavba tela ako taká. Najlepšie na mužoch je ich ochlpenie. Milujem, keď prechádzam prstami po partnerovej hrudi. Šaliem z toho.“
- „Pri sexe som si uvedomil, že keď spím s mužmi, pozorujú oni mňa, pri ženách som v úlohe pozorovateľa ja. V intímnych chvíľach s mužom sa cítim pod drobnohľadom a to mi nebýva vždy príjemné. No keď som so ženou, v tejto pozícii sa ocitám ja. Pamätám si partnerkin dych, hlas, vôňu, výraz tváre … cítim sa byť súčasťou jej sveta.“
- „S dievčatami je to občas príliš zložité. Majú neustálu potrebu overovať si vlastnú výnimočnosť, vyžadujú pozornosť, komplimenty. S tým som sa u mužov nestretol. A možno som len grobian.“
- „Spával som aj s mužmi aj so ženami, najväčší rozdiel vidím v milostnej predohre. Ženy očakávajú krásnu, dlhú predohru, no zvyčajne ju len prijímajú. Ženy by mali v tomto smere rozhodne prejaviť viac úsilia, muži by ho istotne ocenili, pretože po predohre túžia rovnako.“
Ženské pohľady:
- „Jedna vec je istá. S osobou rovnakého pohlavia dosiahnete orgazmus oveľa rýchlejšie, no záleží na konkrétnej osobe, ako a či je sex vôbec dobrý.“
- „Ženy si vytvárajú vlastný lubrikant. Pri sexe s mužom musím obvykle použiť gél.“
- „Zistila som, že muži chcú vždy po sexe spať, hoci len na chvíľku. So ženami sa viete maznať a potom ísť robiť čokoľvek iné, ak je deň. So ženami si môžete pomýliť oblečenie alebo byť aspoň na pochybách, ktorý kúsok patrí ktorej. To sa s opačným pohlavím nestáva.“
- „Lesbické vzťahy som mala uplynulých 15 rokov, bisexuálkou som posledný rok. Ak by som to mala zhrnúť: Chodenie so ženou: Jemné bozky, objatia, nežné všetko. Sex je kľudný, prirodzený, plný romantiky. Je podstatne jednoduchšie zamilovať sa do rovnakého pohlavia, intimita medzi dvoma ženami býva neskutočne nádherná, partnerky navyše ovládajú spoločný emocionálny jazyk. Je ale náročnejšie nadviazať prvý kontakt so ženou, pretože sa správajú pasívne, udržujú si odstup a neprejavujú záujem. Chodenie s mužom: Tvrdšie bozky, tvrdší sex. Je úžasne jednoduché spoznať, čo muž po fyzickej stránke chce. Avšak zistiť to isté z hľadiska emócií dá zabrať. Začať konverzáciu, respektíve spraviť prvý krok smerom k mužovi, je v porovnaní so ženami jednoduchšie.“
- „Ženy sú otvorenejšie, čo sa vážnejších tém týka (s výnimkou môjho súčasného priateľa). Je to veľmi príjemné, pretože pri otvorených debatách o sexe sa postupne vytráca nervozita, čo vie byť i nesmierne vzrušujúce. A nie je nič krajšie, ako sledovať ženu, ktorá práve dosiahla orgazmus.“
Tieto výpovede poukazujú na rozmanitosť skúseností a vnímania sexuálnych vzťahov. Je dôležité rešpektovať individuálne prežívanie a nepodliehať stereotypom.
Individuálna zmena a hľadanie vlastnej cesty
V kontexte sexuality je dôležité spomenúť aj individuálne cesty zmeny, ak jednotlivec túži po zmene svojej orientácie. Príbeh jednotlivca, ktorý bol gay a rozhodol sa zmeniť, ilustruje, že vnútorné presvedčenie a túžba po zmene môžu byť silnými motivátormi.
„Zdravim vas tuto temu som zalozil preto aby som vam dokazal ze ked niekto chce tak ide zmenit vsetko ano viem niekto mi tu zacne vypisovat ze som blbec a hocijake urazky a ze nic sa neda zmenit no to ma netrapy a zmenit sa da len ked pevne chces a ked mas cloveka alebo daku vec co ti pomoze zmenit sa dufam tu bude par ludi co mi uveri a par ludi co na svoj vek maju rozum . takze ano bol som gay ale nechcel som bit uz som s chalanom skusal vsetky tie veci co robia gayovia no teraz ma hrizie svedomie a tie veci som olutoval a povazujem to za uchylnost to co som robil chodil som na pokec hladal som chalanov na ulet no bol som blbec uz par mesiacov som spoznal jedneho cloveka co mi zmenil uplne zivot sice som toho cloveka spoznal virtualne je to slavny clovek a paci sa mi co robi na svete ten clovek ma uplne zmenil a ani o tom nevie. ja uz niesom gay necitim sa gay a to co som robieval uz nikdy robit nebudem ked niekto chce daco zmenit tak to ide dokazete zmenit aj vlastne bunky teraz uz si hladam babu a v buducnosti chcem normalnu rodinu a deti co sa tyka pokecu som si ho zrusil a uz tam vobec nechodim a ani si nevytvaram dalsi nick .“
Tento príbeh zdôrazňuje, že osobná transformácia je možná, ak je podložená silnou vnútornou motiváciou a často aj vplyvom externých faktorov alebo osôb. Je dôležité rešpektovať individuálnu cestu každého jednotlivca a jeho právo na sebaurčenie a zmenu, ak po nej túži.
Psychológ vysvetľuje príznaky depresie
Zdroje:J.D.Pamplona Roger: Vychutnaj životK. Neršpor: Léčivá moc smíchu
tags: #som #bibisexual #mam #byt #smutny