Sima Martausová, umelkyňa, ktorá si získala srdcia poslucháčov svojou autentickosťou a otvorenosťou, stelesňuje jedinečný prístup k hudbe a životu. V dobe, kedy sa mnohí umelci snažia nasledovať aktuálne trendy a prezentovať sa v istom "cool" svetle, Sima kráča vlastnou cestou, hľadajúc predovšetkým úprimné spojenie s ľuďmi a hlbší zmysel vo svojom umení. Jej tvorba, často inšpirovaná vnútornými prežitkami a pozorovaním sveta, rezonuje s poslucháčmi naprieč generáciami, čo potvrdzuje aj úspech jej debutového albumu.
Prirodzenosť ako základný kameň tvorby
Charakteristickým znakom Simy Martausovej je jej nefalšovaná prirodzenosť. Namiesto toho, aby sa snažila prispôsobiť módnym vlnám a zaujať umelé pózy, Sima uprednostňuje hľadanie priateľov a autentické spojenia. Práve táto úprimnosť ju odlišuje od mnohých iných umelcov. V čase, kedy internet často zaplavuje vlna kritiky a nenávisti voči iným, Sima predstavuje príklad tolerancie a prijatia.
Jej korene siahajú do Považskej Bystrice, no dnes žije v Bratislave, kam dochádza za rodičmi. Zábavne zvykne spomínať, že jej rodičia bývajú pod mostom pri štvrtom stĺpe, nakoľko nad ich domčekom sa klenie diaľničný viadukt. Keď Sima vyrastala, tento monument ešte nevrhal tiene na ich pozemok. Detské spomienky na otca, ktorý v aute neustále počúval hudbu Nedvědovcov, sú jedným z mála hudobných vplyvov z rodinného prostredia, nakoľko nikto iný sa hudbe vážnejšie nevenoval. Hudba si k Sima našla cestu sama, rovnako ako k nej dnes prirodzene prichádzajú témy jej textov. Niekedy ju natoľko pohltia, že jej doslova nedajú spať, a to, o čom ešte včera nebola pesnička, o tom už dnes môže spievať. Sima vníma svet s otvorenými očami, neustále objavuje nové veci a učí sa z nich vyberať to dobré, čím si otvára bránu do budúcnosti.
Inšpirácia z ciest a vnútorných impulzov
Sima opisuje, ako ju pobyt v prírode, konkrétne vo francúzskych Alpách v lokalite La Salette, výrazne ovplyvnil a spojil sa s počiatkami jej tvorby. S gitarou, na ktorú sa vtedy ešte len učila hrať, tam zložila svoje prvé pesničky. Tento zážitok ilustruje, ako ju inšpirácia dokáže zasiahnuť aj počas bežných výletov.
Proces tvorby je u Simy často nepredvídateľný. Niekedy dokáže zložiť aj dve pesničky za deň, ktoré z nej akoby samé vyšli. Inokedy však dokáže stráviť aj mesiac bez toho, aby zložila jedinú novú skladbu. Existujú však aj momenty, kedy ju tvorivý impulz prebudí v noci. Spomína na pieseň s názvom "8:30", ktorú zložila po tom, ako sa o ôsmej ráno zobudila po tom, ako išla spať o piatej ráno. Potreba zaznamenať myšlienku bola taká silná, že musela vstať a zapísať si ju.
Bratislava: Prekvapivý domov a hudobná scéna
Hoci Sima pochádza z Považskej Bystrice, momentálne žije v Bratislave, kam chodí domov zhruba raz za dva týždne navštíviť rodičov a sestru. Hovorí, že okrem prírody a rodiny ju v Považskej Bystrici už veľa vecí neťahá, nakoľko jej priatelia sú väčšinou na školách alebo v práci inde.
Pôvodne sa Sima bála presťahovania do Bratislavy, mala dokonca sny o jej veľkosti a potenciálnych nebezpečenstvách, ktoré so sebou prináša život vo veľkomeste. Avšak jej obavy sa rozplynuli po tom, ako spoznala dobrých ľudí a dostala sa do skvelej partie. Zázrakom sa jej podarilo zohnať aj dobrú kapelu, vďaka čomu nemá z Bratislavy žiadne negatívne pocity a veľmi sa jej tam páči. Jediným aspektom, ktorý vníma ako rýchly, je tempo života v meste, no aj to považuje za pozitívne, podobne ako kratšie zelené svetlá na semaforoch.
Sima momentálne zdieľa podnájom so svojou kamarátkou v Starom Meste. Verejnú dopravu uprednostňuje pred autom, ktoré si občas požičia od rodičov.
Vznik kapely a hudobná spolupráca
Zoznámenie Simy s jej kapelou bolo výsledkom iniciatívy Jožka Šeba. Sima cítila, že hudba je jej najväčšou vášňou a chcela sa jej venovať naplno. Po približne mesiaci v Bratislave, počas skúšok v divadle, oslovila Jožka Šeba, ktorý manažoval aj Janu Kirschner. Simu zaujal Janin úspech, ktorý dosiahla bez podpory bulváru, a verila, že Jožko jej môže pomôcť podobne.
Jožko Šebo si medzitým pozrel Siminu tvorbu, zapáčila sa mu a zoznámil ju s hudobníkmi. Následne išli do štúdia s cieľom nahrať jednu pesničku a zistiť, ako to pôjde. Celý proces bol spontánny. Sima priniesla pieseň, zahrala ju na gitare a kapela sa okamžite chytila, pričom ju dokončili v druhej slohe a následne nahrali "naostro".
Simini spoluhráči sú od nej zväčša starší, no ona ich tak nevníma. S niektorými z nich, ako napríklad s Maťkom Zajkom a Ajdžim, chodí na kávičky do talianskej kaviarne a vníma ich ako rovesníkov. Oceňuje ich najmä preto, že ju učia, čo je dobré - vďaka nim objavuje kvalitnú hudbu, dobré jedlo, a učí sa vyberať si a dopriať si. Tento "labužnícky" postoj sa odráža aj v jej textoch.
Tvorivý proces: Od inšpirácie k textom
Sima priznáva, že má tendenciu skladať skôr "usadenejšie" veci, no v poslednom mesiaci vzniklo viacero energickejších pesničiek. Niektoré z týchto nových, veselších skladieb už s kapelou hrala na poslednom turné. Počúva svoje vlastné pesničky, akoby ich spieval niekto iný, a uvedomuje si, že to, o čom spieva, nemusí vždy plne zodpovedať jej aktuálnemu životu. Svoje túžby a ideály však považuje za hodnotné, aj keď si je vedomá svojej nedokonalosti a potreby ďalšieho rastu.
Jednou z jej najnovších skladieb je "Božie trofeje", ktorá sa venuje jej vlastným chybám a slabostiam. Sima sa rozhodla otvoriť sa a priznať svoje nedostatky, pričom vyjadruje vďačnosť za pády, chyby a nedokonalosti, ktoré ju učia a umožňujú jej rásť. Preferuje nedokonalosti v živote, podobne ako si v obchode vyberá najkrivšie jablká. Tento postoj odzrkadľuje jej otvorenosť a prijatie vlastnej ľudskosti.
Úspech a vďačnosť za podporu
Debutový album Simy Martausovej dosiahol v predajnosti dvojnásobnú platinu, čo považuje za takmer zázrak. Neočakávala, že bude mať takú skvelú kapelu a nahradí CD. Za úspech v rádiách vďačí nielen samotným rádiám, ktoré jej tvorbu prijali (ako Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, Regina, rádio Viva, Devín a lokálne rádiá), ale predovšetkým ľuďom, ktorí sú ochotní jej hudbu počúvať.
Rado, ktorý sa podieľal na manažmente albumu, zdôrazňuje, že úspech spočíva v samotnej pesničke a v tom, čo prináša. Verí, že to bolo niečo nové, čo na slovenskej hudobnej scéne dlhšie chýbalo a s čím sa ľudia dokázali stotožniť. Podľa neho Simina hudba predstavuje odklon od tradičnej slovenskej hudby a prináša niečo osviežujúce. Jeho úloha spočívala v manažovaní, podpore vzniku albumu, zabezpečení hudobníkov a v neustálom presvedčení o potenciáli Siminho projektu, čo je kľúčové pre posúvanie vecí vpred. Zdôrazňuje, že za tým nie je nič zákulisné - Sima priniesla svoju tvorbu, ktorá bola ponúknutá ľuďom, a tí rozhodli, že sa im páči.
Univerzálne posolstvo pre všetky generácie
Sima si na koncertoch všíma, že jej publikum je veľmi rôznorodé - od starších ľudí a detí až po jej rovesníkov a ľudí v jej rodičovskom veku. Každý si v jej hudbe zrejme nájde niečo svoje. Zábavné je pre ňu vidieť, ako si šesťročné dievčatko spieva jej text o parkovaní, alebo pieseň "Pamela", ktorá hovorí o túžbe po zmene a podobnosti s inými. Toto naznačuje, že jej posolstvo rezonuje naprieč rôznymi vekovými skupinami a životnými skúsenosťami.
Vzťah k hudobným nástrojom a ďalšie umelecké aktivity
Sima má silný vzťah k značke gitár Dowina. Po výhre svojej prvej gitary Dowina Jumbo na hudobnej súťaži počas vysokej školy si k tejto značke vytvorila silné puto. Je veľmi spokojná aj so svojou novou gitarou Dowina Grand Auditorium. Hoci vyskúšala aj iné značky, ako Takamine a Cort, k Dowine ju to ťahá najviac. Oceňuje jej zvuk, pocit pri hre, a celkovú estetiku nástroja. Vyznáva sa, že nikdy by nepovedala, že sa dokáže tak nadchnúť pre svoj hudobný nástroj. Pri výbere novej gitary jej pomáhal Pišta Lengyiel.
Okrem spevu sa Sima venuje aj herectvu v Radošinskom naivnom divadle. Momentálne sa s kapelou sústredí na nahrávanie nových pesničiek, pričom do Vianoc by mohlo byť hotových niekoľko nových skladieb. Okrem koncertovania sa Sima aj naďalej zdokonaľuje v hudobných zručnostiach. Maťko Zajko ju doučuje hru na gitare a Sima sa prihlásila do ZUŠ-ky na klavír, aby sa naučila čítať noty.
Budúcnosť tvorby a reflexia minulosti
Sima plánuje venovať sa novým pesničkám a postupne ich nahrávať. Okrem toho sa pripravuje na nadchádzajúce koncerty a neustále sa učí nové veci.
Reflexia nad minulosťou, ako napríklad výstavbou diaľničného viaduktu v Považskej Bystrici, ktorá kedysi prinášala stavebný ruch a prach, ale dnes už predstavuje pohodlnú súčasť jej rodného mesta, je témou, ktorá by sa mohla stať aj námetom pre videoklip.
Pieseň "Normálny život" sa podľa informácií z rozhlasu hrala päť mesiacov intenzívne a stále získavala pozitívne reakcie od poslucháčov, ktorí sa pýtali na jej autora a vyjadrovali záujem o jej hudbu. Toto potvrdzuje, že jej tvorba oslovila širokú verejnosť.
Sima si rada kupuje originálne CD a počúva hudbu z CD prehrávačov, dokonca aj z klasického "jazvečíka" s anténkou. Jej hudba, ktorá sa hráva v rádiách, je pre ňu dôkazom toho, že jej posolstvo nachádza ucho u poslucháčov.
Jej obdiv k tvorbe Jany Kirschner, ktorá je "iná" a "premyslená", naznačuje Simin vlastný záujem o kvalitnú a originálnu hudbu. Vzťah k iným umelcom a ich tvorbe ju inšpiruje a formuje jej vlastný umelecký pohľad, pričom vždy hľadá cestu k autenticite a hlbšiemu vyjadreniu. V konečnom dôsledku Sima Martausová reprezentuje umelkyňu, ktorá sa nebojí byť sama sebou a zdieľať svoje vnútorné svety s ostatnými, čím vytvára silné a trvalé spojenia.