Kultúrny dom v Šali, dlhoročné centrum spoločenského a kultúrneho života mesta, prešiel v posledných rokoch zásadnou rekonštrukciou. Tento proces, hoci náročný a poznačený nečakanými výzvami, priniesol budove moderný vzhľad, vylepšené technológie a zvýšený komfort pre návštevníkov. Jeho história siaha až do 60. rokov minulého storočia, no dnešná podoba reflektuje potreby 21. storočia.
Od základného kameňa k prvým podujatiam: Kronika výstavby
História Kultúrneho domu v Šali je úzko spojená s rozvojom mesta a jeho priemyselným podnikom. Úvodný projekt budovy vznikol už 28. augusta 1963. Samotná výstavba bola dlhodobý proces, ktorý sa začal v roku 1968 v rámci výstavby sídliska Váh. Pozemné stavby Nitra mali na starosti nielen bytovú výstavbu, ale aj túto kultúrnu inštitúciu. Stavebný dozor zabezpečoval odbor výstavby podniku Duslo.
V prvých rokoch výstavba stagnovala. Zásadná zmena a urýchlenie nastali v roku 1971 pod impulzom nového vedenia podniku Duslo. V auguste 1973 bola dokončená prvá časť kultúrneho domu - Estrádna sála a vstupná hala so šatňou. Zriaďovateľom sa stal Závodný výbor ROH pri podniku Duslo. V tom istom mesiaci nastúpili do prevádzky prví zamestnanci, pričom riaditeľom sa stal Ľudovít Marinčák. Dňa 8. septembra 1973 sa v Estrádnej sále konali oslavy 15. výročia položenia základného kameňa Duslo Šaľa. Bola to vôbec prvá spoločenská akcia v budove, na ktorej vystúpila populárna speváčka Eva Kostolányiová. Kolektív odborných pracovníkov sa neskôr rozšíril o Jána Kubu a pracovníkov údržby pod vedením Tomáša Moroviča. V roku 1974 bola do funkcie vedúcej kina prijatá Katarína Vašková.
Po takmer dvadsiatich rokoch pod správou podniku Duslo Šaľa prešiel kultúrny dom začiatkom 90. rokov na krátku dobu do ekonomického prenájmu. V rokoch 1973 a 1974 boli postupne odovzdané do prevádzky ďalšie priestory: divadelná sála (kino), bábková sála, reštaurácia, klubovňa, šatne, skladové priestory a byt domovníka.
Kultúrny dom ako centrum diania: Od kín po celoslovenské prehliadky
Kultúrny dom v Šali bol dlhé roky významným centrom kultúrneho života. V roku 1974 bola do funkcie vedúcej kina prijatá Katarína Vašková. Takmer dvadsať rokov patril kultúrny dom pod podnik Duslo Šaľa, čo umožňovalo pestrú ponuku podujatí bez finančných obmedzení. V tomto období sa v Šali vystriedali takmer všetci poprední umelci a speváci Slovenska, vrátane Karla Gotta, Hany Hegerovej, Mariky Gombitovej, Nely Pociskovej, Soni Horňákovej, Dušana Grúňa, Oľgy Szabovej, Ivana Hlasa, Petra Nagya, ale aj zahraničné skupiny ako Puhdys z NDR v roku 1974. Návštevu v šalianskom kultúrnom dome absolvoval dokonca aj prezident Etiópie. V priestoroch sa konalo mnoho firemných podujatí, organizovaných najmä podnikom Duslo, čo prilákalo aj mnohých slovenských politikov.
Jedným z významných míľnikov bol presun celoslovenskej prehliadky detských divadelných predstavení do Šale. Pôvodne sa mala konať v Trnave, no po páde balkóna na tamojšom divadelnom javisku sa organizátori rozhodli pre Šaľu. Počas troch mesiacov sa piaty ročník tejto prehliadky, ktorá dnes nesie názov Zlatá priadka, úspešne zorganizoval práve v Šali. Táto udalosť ukázala, že mesto dokáže vytvoriť výborné zázemie pre kultúrne podujatia.
Xaver Chromek, ktorý v kultúrnom dome pôsobil 30 rokov od jeho začiatku, si s láskou spomína na bohatý kultúrny život. Vo svojom príhovore počas otvorenia zrekonštruovanej budovy previedol prítomných cez zaujímavé míľniky a mená, ktoré formovali históriu kultúrneho domu. Spomenul aj úsmevné momenty, ako napríklad lepenie mozaiky v najväčšej zime, pri ktorom sa zistilo, že materiál nebol použitý. Spomína si aj na problémy s úzkymi sedačkami v kinosále, ktoré boli prekážkou komfortu, no napriek tomu mala Šaľa panoramatické kino. Divadelná sála bola vyhľadávaná pre svoje rozmery a slúžila aj na nácviky divadelníkov z Trnavy.
Rekonštrukcia: Výzvy a realizácia
Príprava na rekonštrukciu kultúrneho domu v Šali sa začala už na jeseň 2019, no legislatívne procesy spôsobili posun začiatku prác až na koniec roka 2020. Zhotoviteľom prác sa stala šalianska spoločnosť Menert, spol. s r. o., ktorá zvíťazila vo verejnom obstarávaní s cenou 3,7 milióna eur. Výsledok verejného obstarávania zverejnil Úrad pre verejné obstarávanie.
Rekonštrukcia sa zamerala na exteriérovú aj interiérovú časť budovy. V rámci projektu zníženia energetickej náročnosti budovy v exteriéri prebehla výmena zasklenej fasády, okien a dverí, zateplenie murovaných a betónových obalových častí fasády, ako aj rekonštrukcia strechy a jej doplnkových konštrukcií. Na rekonštrukciu exteriéru budovy získalo mesto dotáciu z eurofondov vo výške 800 000 eur.
V interiéri došlo k rekonštrukcii kinosály, estrádnej sály, spoločných priestorov, vestibulov, únikových schodísk a suterénu. Súčasťou zákazky bola aj dodávka a montáž 256 kusov čalúnených sedačiek do kinosály, vrátane všetkých súvisiacich úkonov a dopravy. Tieto sedačky, ktoré dodala česká spoločnosť Kinoexport, s. r. o., stáli 60 000 eur. Audiovizuálny fond prispel na ich výmenu sumou 36 000 eur.
Spoločnosť Menert hodnotí celý projekt ako veľmi náročný. Riaditeľ Miroslav Wöllner poukázal na problémy spojené s nedostatkom materiálov a chybami v projekte. Projekt, ktorý mal pôvodne päť rokov, sa musel prispôsobiť zmenám predpisov. Pandémia COVID-19 ovplyvnila nielen priebeh prác, ale aj dodávateľov a subdodávateľov. Tieto faktory viedli k predĺženiu projektu a navýšeniu nákladov. Pôvodne plánovaná cena 3,7 milióna eur sa navýšila o približne 10 %, čo predstavuje dodatočných 340 000 eur.
KEDY OŽIJE KULTÚRNY DOM V ŠALI?
Zmenou v interiéri prešiel hlavný vchod, šatne, kinosála, estrádna sála a priestory pred nimi. Celá budova dostala novú vzduchotechniku a zlepšila sa technika kúrenia, čo by malo prispieť k zníženiu prevádzkových nákladov. Úpravou prešlo aj okolie kultúrneho domu. Opravy sa však nedočkala bábková sála a kancelárie.
Slávnostné otvorenie a nové možnosti
Napriek pandemickým obmedzeniam a zvýšeným nákladom sa podarilo rekonštrukciu úspešne dokončiť. V stredu 4. mája sa pred zrekonštruovaným kultúrnym domom prestrihla páska, čím sa symbolicky otvorili jeho brány pre verejnosť. Slávnostného otvorenia sa zúčastnili pozvaní hostia, vedenie mesta, bývalí riaditelia a prevádzkovatelia kultúrneho domu, primátori aj zástupcovia zhotoviteľa a projektanta.
Požehnanie šalianskym dekanom Petrom Nagyom nasledovalo slávnostné prestrihnutie pásky primátorom Jozefom Belickým, bývalým riaditeľom kultúrneho domu Xaverom Chromekom a súčasným riaditeľom Františkom Botkom. Hostia si následne v kinosále vyskúšali nové, moderné sedačky a pozreli si krátky film o premene budovy. Súčasťou otvorenia bol aj kultúrny program, na ktorom vystúpili deti zo ZUŠ v Šali a folkloristi s tanečníkmi z TK Jumping.
Nové usporiadanie kinosály síce znamená takmer o stovku menej sedačiek, no tie sú podstatne pohodlnejšie a modernejšie. Vytvorené boli aj dve miesta pre vozičkárov, ktorí majú k dispozícii bezbariérový vstup a špeciálne toalety. V estrádnej sále pribudla nová podlaha a moderný svetelný prvok v podobe farebného LED pásu. Zmenou v interiéri prešiel aj hlavný vchod, šatne a priestory pred sálami.
Vedenie mesta odovzdalo počas otvorenia pamätné plakety bývalým vedúcim, prevádzkovateľom, primátorom a zhotoviteľovi a projektantovi stavby. Tieto pamätné listy a plakety v podobe symbolickej tehličky boli ocenením ich práce a prínosu k rozvoju kultúrneho domu.
Po dvoch rokoch ticha spôsobeného pandémiou sa do Domu kultúry v Šali vracia život. V máji sú naplánované prvé podujatia, vrátane Májovej veselice, ktorá ponúkne program pre všetky vekové kategórie. Lístky na podujatia si možno zakúpiť v pokladni MsKS, ktorá sa presťahovala do vynovenej budovy, alebo online. Kino bude fungovať pravdepodobne od začiatku júna, o čom bude mesto včas informovať.
Rekonštrukcia kultúrneho domu v Šali predstavuje významný krok vpred pre mesto, ktorý mu umožní naďalej slúžiť ako centrum kultúry a spoločenského života, pripravené na nové výzvy a udalosti.
tags: #sala #kulturny #dom #rekonstrukcia