V kontexte právnej úpravy obchodných spoločností, najmä spoločností s ručením obmedzeným (s.r.o.), je kľúčové porozumieť procesom a formálnym náležitostiam, ktoré sprevádzajú rozhodovanie spoločníkov. Osobitnú pozornosť si zaslúži situácia, kedy spoločnosť má len jedného spoločníka, ktorý tak vykonáva pôsobnosť valného zhromaždenia. V takýchto prípadoch, ako aj pri rozhodnutiach valného zhromaždenia vo všeobecnosti, hrá významnú úlohu správne spracovanie zápisníc a overenie podpisov, najmä v kontexte dôležitých rozhodnutí, ktoré môžu mať dopad na fungovanie spoločnosti a jej zápis v obchodnom registri.
Rozhodnutia jediného spoločníka: Výkon pôsobnosti valného zhromaždenia
Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“) v ustanovení § 132 jasne stanovuje, že ak má spoločnosť s ručením obmedzeným jediného spoločníka, tento spoločník vykonáva pôsobnosť valného zhromaždenia. Každé rozhodnutie, ktoré spoločník zrealizuje pri výkone tejto pôsobnosti, musí mať písomnú formu a musí ho spoločník podpísať. Pre takéto prípady sa zvyčajne vyhotovuje dokument s názvom „Rozhodnutie jediného spoločníka“.
Tieto rozhodnutia môžu pokrývať široké spektrum záležitostí, ktoré by inak spadali do kompetencie valného zhromaždenia viacerých spoločníkov. Medzi takéto rozhodnutia patrí napríklad:
- Menovanie a odvolávanie konateľov: Jediný spoločník môže rozhodnúť o vymenovaní nového konateľa, ktorý bude vykonávať funkciu popri už existujúcom konateľovi, alebo môže rozhodnúť o nahradení pôvodného konateľa. V prípade, ak sa rozhoduje o viacerých konateľoch, je nevyhnutné v rozhodnutí špecifikovať aj spôsob konania za spoločnosť každého z nich, nakoľko tento údaj sa obligatórne zapisuje do obchodného registra.
- Zmeny v základnom imaní: Jediný spoločník môže rozhodovať o zvýšení alebo znížení základného imania spoločnosti.
- Rozhodovanie o nepeňažných vkladoch: V prípade, ak sa spoločnosť zakladá alebo sa zvyšuje základné imanie prostredníctvom nepeňažných vkladov, rozhodnutie o ich akceptácii a ocenení spadá do právomoci jediného spoločníka.
- Rozšírenie predmetu podnikania: Jediný spoločník môže prijať rozhodnutie o rozšírení predmetu podnikania spoločnosti o ďalšie činnosti. Tieto činnosti môžu byť živnosťami, v takom prípade je následne potrebné získať príslušné osvedčenie o živnostenskom oprávnení od okresného úradu.
- Vstup do likvidácie: Jediný spoločník má právomoc rozhodnúť o vstupe spoločnosti do likvidácie. Toto rozhodnutie má špecifický obsah odlišný od iných rozhodnutí.
- Rozdelenie zisku alebo úhrada strát: O rozdelení zisku rozhoduje valné zhromaždenie na návrh konateľa/konateľov. Jediný spoločník taktiež musí schváliť individuálnu účtovnú závierku a následne rozhodnúť o rozdelení zisku alebo úhrade straty. Pri rozhodovaní o rozdelení zisku je nutné brať do úvahy povinnosť vytvárať rezervný fond. Rezervný fond sa musí každoročne dopĺňať o sumu určenú v spoločenskej zmluve alebo v stanovách, najmenej však vo výške 5 % z čistého zisku, až do dosiahnutia výšky najmenej 10 % základného imania.
- Prevody obchodných podielov: Hoci sa prevod obchodného podielu realizuje zmluvou, v prípade jediného spoločníka, ak sa rozhoduje o prevode na inú osobu, sa vyžaduje súhlas valného zhromaždenia, ktorý v tomto prípade vykonáva jediný spoločník. Ak má dôjsť k prevodu na viacerých spoločníkov, je potrebné rozhodnúť aj o rozdelení obchodného podielu.
V rozhodnutí jediného spoločníka je možné súčasne rozhodnúť aj o iných zmenách v spoločnosti, ktoré sú v jeho právomoci.
Zápisnica z valného zhromaždenia a overenie podpisu predsedu
V prípadoch, keď má spoločnosť viac ako jedného spoločníka, rozhodnutia sa prijímajú na valnom zhromaždení. Výsledky tohto zhromaždenia sa zaznamenávajú v zápisnici. Obchodný zákonník v § 127a ustanovuje náležitosti zápisnice o valnom zhromaždení. Podľa odseku 3 tohto ustanovenia, zápisnicu podpisuje predseda valného zhromaždenia a zapisovateľ. Kľúčovou požiadavkou je, že pravosť podpisu predsedu valného zhromaždenia musí byť úradne osvedčená, ak programom valného zhromaždenia boli rozhodnutia podľa § 125 ods. 1 písm. e), f), i), j) a ods. 2 Obchodného zákonníka, alebo ak sa na zasadnutí valného zhromaždenia člen orgánu spoločnosti vzdal funkcie.
Tieto špecifické rozhodnutia, ktoré vyžadujú osvedčenie podpisu predsedu valného zhromaždenia, zahŕňajú:
- Rozhodnutia týkajúce sa základného imania (zvýšenie, zníženie).
- Rozhodnutia o nepeňažnom vklade.
- Rozhodnutia o vymenovaní, odvolaní a odmeňovaní konateľov.
- Rozhodnutia o zrušení spoločnosti alebo o zmene právnej formy, ak to spoločenská zmluva pripúšťa.
- Rozhodnutia o schválení zmluvy o predaji podniku alebo zmluvy o predaji časti podniku.
- Prípady, kedy sa člen orgánu spoločnosti na zasadnutí valného zhromaždenia vzdal funkcie.
Dôsledky neosvedčeného podpisu
Neosvedčenie pravosti podpisu predsedu valného zhromaždenia v prípadoch, kedy to zákon vyžaduje, môže mať vážne dôsledky. V praxi súdov prvej inštancie sa nedostatok úradného osvedčenia podpisu predsedu valného zhromaždenia (alebo jediného spoločníka v prípade, ak prijíma rozhodnutie sám) často stáva dôvodom na odmietnutie návrhu na zápis zmien údajov do obchodného registra. Toto sa týka najmä zmien vyplývajúcich z rozhodnutí podľa § 125 ods. 1 písm. e), f), i), j) a ods. 2 Obchodného zákonníka, alebo z valného zhromaždenia, na ktorom sa konateľ alebo člen dozornej rady vzdal svojej funkcie.
V súvislosti s touto problematikou sa objavuje právny názor, že ak súdy odmietajú zápis zmien do obchodného registra z dôvodu neosvedčeného podpisu, mali by analogicky postupovať aj v prípade podania žaloby o neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia. V takom prípade by súd mohol rozhodnúť o určení neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ak podpis predsedu valného zhromaždenia na zápisnici nie je úradne osvedčený v prípadoch stanovených zákonom.
Judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako napríklad v rozsudku so spisovou značkou č. 2Obo/112/2001, uvádza, že na návrh oprávnenej osoby súd určí neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami, pričom medzi porušením zákona a napadnutým uznesením musí byť vecná súvislosť. Neosvedčenie podpisu v zákonom stanovených prípadoch predstavuje porušenie zákona.
Prevod obchodného podielu a súvisiace formality
Prevod obchodného podielu je ďalšou významnou transakciou v živote s.r.o., ktorá si vyžaduje dodržanie zákonných postupov. Táto transakcia sa uskutočňuje na základe zmluvy o prevode obchodného podielu.
- Súhlas valného zhromaždenia: V prípade, ak má spoločnosť viac ako jedného spoločníka, na prevod obchodného podielu je spravidla potrebný súhlas valného zhromaždenia, pokiaľ spoločenská zmluva neurčuje inak. Ak má spoločnosť jediného spoločníka, tento spoločník vyslovuje súhlas s prevodom.
- Zmluva o prevode obchodného podielu: Po schválení prevodu je potrebné vyhotoviť písomnú zmluvu. Ak novým spoločníkom má byť tretia osoba mimo spoločnosti, zmluva musí obsahovať aj vyhlásenie tejto osoby o pristúpení k spoločenskej zmluve alebo zakladateľskej listine.
- Zmeny v registri: Po prevode obchodného podielu je nevyhnutné navrhnúť zápis zmeny údajov do obchodného registra. V zápisnici z valného zhromaždenia, kde bol prevod schválený, musí byť táto skutočnosť zaznamenaná.
Dôležité upozornenia týkajúce sa prevodu obchodného podielu:
- Od 1. októbra 2020: Spoločník nemôže previesť svoj obchodný podiel na iného spoločníka alebo inú osobu, ak je ako povinný vedený v registri vydaných poverení na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
- Od 17. júla 2022: V prípade prevodu obchodného podielu zo spoločníka na iného spoločníka sa už neskúmajú nedoplatky na daniach. Z tohto dôvodu nie je potrebné prikladať k návrhu na zápis zmien údajov pri spoločnosti súhlas správcu dane.
Overenie podpisu notárom: Kedy a ako?
Overenie podpisu notárom (alebo na matrike) je úradný úkon, ktorým notár potvrdzuje, že osoba, ktorá listinu podpísala, je skutočne tou osobou, za ktorú sa vydáva. Tento úkon je nevyhnutný pri mnohých právnych úkonoch v podnikaní.
Pri s.r.o. je overenie podpisu potrebné napríklad pri:
- Podpisovom vzore konateľa.
- Súhlase vlastníka nehnuteľnosti so zriadením sídla právnickej osoby.
- Spoločenskej zmluve podpísanej všetkými zakladateľmi.
- Plnomocenstvách.
- Podpisoch predsedu valného zhromaždenia v prípadoch špecifikovaných zákonom (ako bolo uvedené vyššie).
Proces overenia podpisu:
Osoba, ktorej podpis má byť overený, sa musí preukázať platným dokladom totožnosti. Následne pred notárom listinu podpíše, alebo vyhlási, že podpis na listine uznáva za vlastný. Overenie podpisu je možné vykonať u notára alebo na matrike.
Poplatky za overenie podpisu:
- U notára: Závisia od notárskej tarify a typu úkonu.
- Na matrike: Poplatok je 2 eurá za jeden podpis.
Tieto poplatky sú pre firmu daňovo uznateľným nákladom, ak súvisia s podnikaním.
Alternatíva: Kvalifikovaný elektronický podpis (KEP)
Ako alternatíva k overeniu podpisu notárom slúži kvalifikovaný elektronický podpis (KEP). KEP má rovnakú právnu silu ako vlastnoručný podpis a je možné ho použiť na elektronické podávanie dokumentov. Na jeho používanie je potrebný občiansky preukaz s čipom (eID karta) aktivovaný na elektronické služby.
Zápis spoločnosti do obchodného registra
Po vytvorení a podpísaní zakladateľských dokumentov nasleduje zápis spoločnosti do obchodného registra. Tento proces vykonávajú súdy, ktoré vedú obchodné registre. Od nedávna sa agenda zápisu rozšírila aj na notárov. Notársky poplatok za registráciu s.r.o. do obchodného registra predstavuje sumu 165,90 Eur bez DPH. Návrh na zápis s.r.o. do obchodného registra je potrebné podať do 90 dní odo dňa založenia spoločnosti.
Dodržiavanie týchto formálnych náležitostí, vrátane správneho overenia podpisov a vyhotovenia potrebných dokumentov, je kľúčové pre hladký chod spoločnosti a predchádzanie právnym komplikáciám. V tomto kontexte je rozhodnutie jediného spoločníka, rovnako ako zápisnica z valného zhromaždenia, podrobené prísnym pravidlám, ktoré majú zabezpečiť transparentnosť a právnu istotu v obchodných vzťahoch.
tags: #rozhodnutie #jedineho #spolocnika #musi #byt #overene