Podľa mnohých ľudí sa spravodlivosť konečne dočkala zadosťučinenia. Kontroverzný podnikateľ Marian Kočner bol právoplatne odsúdený v kauze zmenky. Jeho príbeh je fascinujúcou mozaikou mediálnej manipulácie, ambiciózneho podnikania a temných zákutí slovenskej spoločnosti. Od čias, keď bol vnímaný ako mediálne atraktívna postava, až po jeho odsúdenie, Kočnerova cesta odráža zložité obdobie transformácie Slovenska po Nežnej revolúcii.
Počiatky a mediálna kariéra
Rodák z Ružomberka, Marian Kočner, sa kedysi rozhodoval medzi štúdiom filmovej scenáristiky a žurnalistikou. Po vyštudovaní krátko pracoval v médiách ako televízny redaktor. „Keď som robil v hlavnej redakcii televíznych novín vnútropolitického spravodajstva, tak moje reportáže boli schvaľované viacerými kontrolami,“ spomínal. Kočner tiež naznačoval, že sa nikdy nebránil ani manuálnej práci. Nežná revolúcia otvorila dvere súkromnému podnikaniu, ktoré dovtedy bolo, alebo skôr malo byť, zakázané. Mnohí podnikatelia využili túto príležitosť a vybudovali úspešné firmy, ktoré fungujú dodnes. Príležitosť využili aj mnohí špekulanti, ktorí zbohatli na dovezenom tovare zo zahraničia, ako napríklad Boris Kollár. „Kočner začínal podnikať snáď ešte pred revolúciou na nejakom družstve. Potom zrejme podnikal vo vtedy výhodnej oblasti výškových prác a neskôr zas dovážal počítače, ktoré dobre predával rôznym štátnym inštitúciám. Vždy vedel prísť k príležitostiam, z ktorých sa dali získať peniaze, a neváhal sa preto spojiť aj s rôznymi polomafiánmi. Často sa riadil osobnými pocitmi,“ opisuje jeho začiatky zdroj.
Kontroverzné kauzy a politické prepojenia
Kočnerova podnikateľská kariéra bola spojená s desiatkami spoločností s ručením obmedzeným a akciových spoločností. Dnes podľa Obchodného registra pôsobí vo ôsmich. Pomocou týchto firiem si medzi sebou predávali napríklad nehnuteľnosti. Trend opisuje, že na Donovaloch Kočner na začiatku vlastnil len Šport hotel a ďalšie menšie apartmány. Trend sa odvoláva na slová NAKA, ktorá tvrdí, že hotely si medzi sebou predávali firmy blízke Kočnerovi.
Technopol a zmenky neboli jediné kauzy spojené s Kočnerom. Bol zapletený napríklad aj v kauze pozemkov pod Kiou, kde si dokonca priniesol obrnený transportér. Ďalšími boli bytovky Glance House, kauza Sasanka, Privatbanka, kauza Bašternák, Gorila, Maják Nádeje, Technopol II.
Kauza, ktorou sa Kočner najviac dostal do podvedomia Slovákov, je Gamatex. Krátko pred voľbami v roku 1998 v sprievode svojej ochranky, pozostávajúcej z členov mafiánskej skupiny Čongrádyovcov, vnikol do priestorov televízie Markíza. Kočner mal v rukách súdne rozhodnutie, ktoré potvrdzovalo, že je väčšinovým vlastníkom televízie. Rusko, podľa Plus 7 dní, uzavrel s Pohankom zmluvu o spolupráci, keď sa pokúšal získať licenciu na vysielanie. Pohanka sa tiež pokúšal získať licenciu, preto sa dohodli, že stiahne svoju žiadosť a Markízu budú v prípade úspechu spoluprevádzkovať. Pohanka neskôr podal na súd, odkiaľ sa prípad dostal ku Gamatexu. Rusko a Kočner sa pritom dobre poznali zo štúdia žurnalistiky na vysokej škole. Nepanovali medzi nimi práve priateľské vzťahy. Podľa Plus 7 dní mal Kočner požičať svojej kamarátke Jeep na výrobu relácie pre Markízu. Rusko mal okomentovať toto zistenie nasledovne: „No, Kočner, ten zlodej z Technopolu?“ Kočner obsadil Markízu 18. augusta 1998, mesiac pred parlamentnými voľbami. Dvom novinárom sa podarilo odvysielať živý vstup, že Markíza aj demokracia čelia ohrozeniu mafie. Markíza bola v tom čase vnímaná ako jediná opozičná televízia na Slovensku. Štátnu STV ovládal vtedajší premiér Vladimír Mečiar (HZDS), ktorý prostredníctvom nej napádal svojich oponentov. „Vážení priatelia, ak ide o ochranu ústavnosti a demokracie, politické strany nesmú pozerať, aký majú program, či ľavicový, pravicový alebo liberálny,“ uviedol Mečiar. Spor o ovládnutie Markízy sa ťahal niekoľko rokov, až do roku 2000, keď Slovenská televízna spoločnosť kúpila spoločnosť Gamatex.
Začiatok kauzy zmeniek siaha k fiktívnemu obchodu s textíliami. Kauzu na základe trestného oznámenia od slovenskej firmy preverovali holandské aj slovenské orgány, no bezvýsledne. Krylov bol v tej dobe už zadržaný nemeckou políciou pre obchod so zbraňami a iné podvody. Nasledovali dnes už dobre známe udalosti, a to zavlečenie alebo únos Michala Kováča mladšieho do Rakúska. Následovala milosť od prezidenta Kováča pre aktérov kauzy, pretože prezident neveril orgánom činným v trestnom konaní, nakoľko sa objavili indície, že svedectvo voči prezidentovmu synovi môže byť účelové. Celá kauza a jej vyvrcholenie sa odohrávali v dusnom politickom prostredí súboja medzi vtedajším prezidentom Michalom Kováčom a premiérom Vladimírom Mečiarom, preto existujú mnohé podozrenia, že kauza bola spolitizovaná ako nástroj proti Kováčovi.
Marian Kočner zvolil podobnú taktiku, ako prvý československý prezident Tomáš Garrigue Masaryk, ktorý pochopil, že informácie sú najväčšia zbraň. Podobne by sa dalo opísať aj Kočnerovo správanie, ibaže jeho cieľom bol iba vlastný prospech. Začal sa objavovať v televízii, bol pravidelným respondentom spoločenskej relácie Smotánka a jej podobných odrôd. Kočner sa stal mediálne atraktívnym pre svoje šokujúce a bezprostredné správanie. Neváhal prezrádzať podrobnosti zo zákulisia politiky a podnikania. Mediálne atraktívne boli aj jeho exotické dovolenky v cudzine, z ktorých pochádza nejedna fotka. Stránky bulváru plnil aj svojimi problémami s nadváhou a vďaka tomu získal prezývku Brucho.
🔴 Na súd privádzajú Mariana Kočnera a ďalších obvinených | Aktuality
Kočner sa pokúsil aj o politickú kariéru. V roku 2006 kandidoval ako nezávislý kandidát na primátora Bratislavy. Obyvateľom hlavného mesta za zapojenie sa do volieb sľuboval účasť v losovaní lotérie s výhrou tri milióny. Stačilo prísť k urnám. Napriek tomu, že nikdy nezískal politickú funkciu, za nitky ťahal v pozadí. K stretnutiu s ním sa priznal Igor Matovič, Richard Sulík (kauza Sasanka), Béla Bugár a množstvo iných. Najčastejšie sa Kočner spája so stranou Smer-SD a predsedom strany Robertom Ficom. Kočner mal podľa informácií Denníka N Fica nazývať „náš šéf“. Kočner sa mal podľa Denníka N pokúšať založiť aj politickú stranu s názvom Cieľ. On a jeho spolupracovníčka Alena Zsuzsová a ďalší ľudia sa mali pokúšať zohnať 10-tisíc podpisov potrebných pre registráciu politickej strany, čo sa im nedarilo. „Nebyť Kaliho, tak nám to v utorok zamietnu a sme fpi.. Si vieš predstaviť tú hanbu? Porád by som sa na to vyj…“ písal Kočner.
Kočner sa nestránil ani uplácaniu sudcov, úradníkov, politikov alebo niektorých novinárov. Jedna novinárka to neskôr priznala, ale tvrdila, že to nerobila za finančnú odmenu, ale pretože považovala Kočnera za kamaráta, ktorému pomáhala. Ďalšou praktikou, ktorú Kočner dobre ovládal, bolo vydieranie prostredníctvom svojich volaviek. Podobnú taktiku Kočner využil aj pri bývalom generálnom prokurátorovi Dobroslavovi Trnkovi, ktorému v jeho pracovni nainštalovali skrytú kameru. S Trnkom ho spája aj kauza Gorila, kde sa mal bývalý prokurátor pokúsiť nahrávkou z Gorily vydierať Jaroslava Haščáka z Penty. Haščák je v súčasnosti obvinený vďaka kauze Gorila. Vyšetrovateľ ho obvinil z korupcie a prania špinavých peňazí. Spolu s ním vyšetrovateľ obvinil aj bývalého riaditeľa kontrarozviedky SIS Ľubomíra Arpáša a jeho manželku Danu, ktorá v minulosti tiež pracovala pre tajnú službu. Naopak, ľudí, ktorí ho kritizovali, sa snažil zdiskreditovať. Vo svojej relácii Na pranieri zverejňoval kompromitujúce informácie o súkromí novinárov. Novinárovi Jánovi Kuciakovi sa aj vyhrážal, že sa mu „špeciálne povenujú“. Práve vraždu Jána Kuciaka mal Kočner spolu s jeho spolupracovníčkou Alenou Zsuzsovou pripraviť.
Majetok a jeho osud
Pri zatknutí Kočnera mu bol zaistený majetok. Ďalej to bolo osem strelných zbraní, medzi ktorými sú štyri pištole, tri revolvery a brokovnica, nešpecifikovaná hotovosť na troch osobných účtoch a 30 kusov korporátnych zmeniek. Ďalší poklad sa policajtom podaril zaistiť, keď im Peter Tóth odovzdal Kočnerove auto KIA. Okrem toho vlastní Kočner aj luxusnú jachtu Ellegance, ktorá je registrovaná na Malte. „Moja jachta, ktorá sa volá Pegas, kotví v malej hotelovej maríne 8 kilometrov od Splitu,“ uviedol pre Topky.sk zdroj, ktorý priniesol správu, že Kočnerova jachta bola istý čas na predaj. Majetok má aj vo firmách. Kočner pravdepodobne vlastní oveľa viac majetku, ako sa mu zaistilo. Kočner mal podľa denníka Sme prostredníctvom motákov inštruovať svoje dcéry: „Andy, nahradíš ma v spoločnosti Správa a inkase pohľadávok.“ Napriek tomu, že Kočner disponoval bohatstvom, svoje výdavky si podrobne zaznamenával. Napríklad manželka ho v rokoch 2014 a 2015 zhodne stála takmer 200-tisíc eur. Milenke doprial takmer toľko ako svojej manželke. Dcéry dostávali vreckové 36-tisíc, plus bonus vo výške 16-tisíc.
„Koniec výletov na jachte, návštev generálnej prokuratúry, sledovania novinárov a ich rodín, koniec odtučňovacích kúr v Indii a koniec šikany nepohodlných, ktorí bojovali proti gaunerom ako Kočner a Rusko,“ píše sa v jednom z komentárov, ktorý odráža pocity mnohých po jeho odsúdení. Marian Kočner sa počas súdneho procesu prirovnal k političke Milade Horákovej a tvrdil, že je nevinný. Špecializovaný trestný súd v Pezinku ale obžalovaného Mariana Kočnera, ako aj Alenu Zsuzsovú, oslobodil v prípade vraždy Jána Kuciaka, avšak v kauze zmeniek bol odsúdený. Jeho príbeh je varovaním pred zneužívaním moci a vplyvu a zároveň svedectvom o tom, že ani mediálna moc a finančné prostriedky nemusia byť vždy zárukou beztrestnosti.
tags: #rozdelenie #samovrahov #byt #nebyt