Boris Filan, muž mnohých talentov a vášní, je osobnosťou, ktorá zanechala nesmazateľnú stopu v slovenskej kultúre. Spisovateľ, básnik, textár, scenárista a neúnavný cestovateľ, ktorý sa narodil 30. júna 1949 v Bratislave, oslávil v júni svoje významné životné jubileum. Jeho autorské rozpätie siaha od nezabudnuteľných textov piesní, ktoré sa stali hitmi skupín ako Prúdy a Elán, cez scenáre k filmom a televízne či rozhlasové relácie, až po pútavú prózu a cestopisné knihy.
Po stopách otca a s vlastnou víziou
Boris Filan sa narodil do rodiny, ktorá mala k umeniu blízko. Jeho otec, Ľudovít Filan, patril k popredným slovenským režisérom a scenáristom 60. a 70. rokov 20. storočia. Táto umelecká atmosféra v rodine nepochybne ovplyvnila mladého Borisa. Svoje vzdelanie v oblasti filmovej a televíznej dramaturgie a scenáristiky zavŕšil na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave v roku 1972. Po štúdiách nastúpil do Československej televízie v Bratislave, kde v rokoch 1973 až 1987 pracoval ako dramaturg v literárnej redakcii a redakcii zábavných programov.
Počas svojho pôsobenia v televízii stál za vznikom viacerých úspešných relácií. Svojím divákom sa pripomenul ako autor a moderátor televíznej talkshow „Gala Borisa Filana“, ako aj relácií „Ligapasáž“ a „Cesta okolo seba“. Svoj talent na slovo a humor uplatnil aj v rádiu Okey, kde mal vlastnú talkshow „Tri opice“.
Textár, ktorý napísal soundtrack k životom generácií
Boris Filan je bezpochyby jedným zo zakladateľov modernej textárskej piesňovej tvorby na Slovensku. Jeho pero vytvorilo nespočetné množstvo textov, ktoré sa stali neoddeliteľnou súčasťou slovenskej hudobnej scény. Najvýraznejšie sa jeho tvorba spája so skupinou Elán, pre ktorú napísal texty k mnohým hitom, ktoré dodnes znejú v rádiách a na koncertoch. Medzi ne patria skladby ako „Aj keď bez peňazí“, „Stužková“, „Hodina slovenčiny“, „Neviem byť sám“, „Tanečnice z Lúčnice“, „Smrťka na pražskom orloji“ či „Sestrička z Kramárov“.
Spolupráca s Elánom neostala len pri textoch. Boris Filan je autorom scenára k hudobnému filmu „Rabaka“, v ktorom skupina Elán hrala titulnú úlohu a ktorý v roku 1989 režíroval Dušan Rapoš. Tieto filmové a hudobné projekty len potvrdzujú jeho všestrannosť a schopnosť prepojiť rôzne umelecké disciplíny.
Okrem Elánu písal texty aj pre ďalších významných slovenských interpretov. Pre Pavla Hammela zľudoveli piesne „Čas malín“ a „ZRPŠ“, ktoré taktiež nesú Filanove autorské podpisy. Pre Roba Grigorova napísal text k piesni „Dvaja“ a pre skupinu Modus a Janka Lehotského prispel textom k piesni „Veľký sen mora“.
O svojom odklone od čisto textárskej tvorby Boris Filan povedal: „Už ako textár nežijem a nemyslím.“ Toto vyjadrenie naznačuje jeho túžbu posúvať sa ďalej a venovať sa iným formám umenia, ktoré mu umožňujú vyjadriť sa komplexnejšie.
Cestovateľ telom aj dušou
Boris Filan nie je len majstrom slova, ale aj vášnivým cestovateľom. Svoje zážitky z ciest pretavil do mnohých kníh, ktoré čitateľov prenášajú do rôznych kútov sveta. Jeho cestopisná séria „Tam Tam“ sa stala populárnou a zahŕňa tituly ako „Tam Tam“ (1993), „Tam Tam 2“ (1995), „Tam Tam 3“ (1999), „Nočný Tam Tam“ (2002), „Posledný Tam Tam“ (2004) a „Tam Tam Plus“ (2007). Tieto knihy nie sú len suchým opisom miest, ale skôr osobnými reflexiami, postrehmi a humornými anekdotami z jeho ciest.
Jeho cestovateľské reportáže často spájajú jeho pozorovacie schopnosti s láskou k detailom a nečakaným zážitkom. V knihe „Káva od Felliniho“ (2017) napríklad spojil svoje tulácke zážitky s potešením z miestnych jedál a objavovaním prekvapivej histórie, pričom ju predstavil spolu so svojím synom Oliverom a talianskym výtvarníkom Marcom Gerbim.
Prozaik, ktorý vidí svet cez „Wewerku“ a Bratislavu
Popri písaní textov a cestopisov sa Boris Filan úspešne etabloval aj ako prozaik. Jeho knižný debut v roku 1991 tvorila zbierka poviedok „Paternoster“, ktorá sa dotýkala tém hudby, lásky a basketbalu. V tom istom roku vydal s výtvarníkom Alanom Lesykom rozprávkovú knihu „Puki“.
Jedným z jeho najvýraznejších prozaických diel je román „Wewerka“ (2006), ktorý sa stal fenoménom. Kniha, opisujúca príbeh dievčaťa hľadajúceho svoju identitu a miesto vo svete, si získala obrovskú popularitu pre svoju autentickosť, humor a pohľad na svet z netradičnej perspektívy. Filan pri písaní čerpal z rozhovorov s mnohými „wewerkami“, ktoré stretol počas svojej práce v centre pre drogovo závislú mládež. Tento román sa stal inšpiráciou pre mnohých a vyvolal „wewerkomániu“ aj v školských triedach.
BORIS FILAN: Ako išlo oko na vandrovku (Knižný TRAILER)
Bratislava, mesto jeho narodenia a života, je častou témou jeho kníh. Román „Bratislavské krutosti“ (2008) a jeho voľné pokračovanie „PrešpoRock“ (2010) a „Raba Suli. Bratislava III.“ (2011) ponúkajú čitateľom pohľad na mesto cez optiku jeho pamiatok, príbehov a postáv. Tieto knihy sú dôkazom jeho hlbokého vzťahu k metropole a jeho schopnosti zachytiť jej atmosféru.
Ďalšími zaujímavými prozaickými dielami sú napríklad „Ľubošova finta“ (2005), zbierka poviedok a príležitostných rozprávaní, alebo ľúbostný román „Klimtov bozk“ (2008), ktorý bol ocenený ako Kniha roka 2009. V roku 2022 sa zameral na svoje dlhoročné priateľstvo a spoločné zážitky s Jožom Rážom v knihe „Cigary idú do neba“.
Ocenenia a uznanie
Boris Filan je držiteľom mnohých významných ocenení, ktoré svedčia o jeho prínose do slovenskej kultúry. Za svoju publicistickú aktivitu získal v roku 1994 cenu Egona Erwina Kischa. V roku 2009 mu bola udelená cena Zlaté pero za najhodnotnejšie pôvodné dielo s knihou „Dole vodou“, a jeho ľúbostný román „Klimtov bozk“ sa stal Knihou roka 2009. V januári 2011 sa stal laureátom Krištáľového krídla za rok 2010 v kategórii publicistika a literatúra za knihu „PrešpoRock“. V novembri 2014 bol ocenený Veľkou cenou SOZA za celoživotné dielo.
Osobné prepojenie a pohľad na svet
Boris Filan je ženatý s herečkou Ingrid Žirkovou a je otcom dvoch synov. Jeho osobný život, rovnako ako jeho tvorba, je naplnený vzťahmi a zážitkami. V rozhovoroch často zdôrazňuje hodnotu priateľstva, ktoré považuje za „príbuzných, ktorých si sami vyberáme“. Spomína na kľúčové postavy svojho života, ako boli prastrýko, Paľo Hammel, Jožo Ráž a Vašo Patejdl, ktorí ho ovplyvnili a dali jeho životu zmysel v ťažkých obdobiach, ako bola napríklad normalizácia.
Jeho pohľad na svet je charakteristický nadhľadom, pozitívnym vnímaním vecí a schopnosťou nachádzať krásu v obyčajných maličkostiach. Na otázku, odkiaľ berie toľko pokoja a optimizmu, odpovedá: „Nápady chodia ku mne, ja ich iba zapisujem.“ Jeho tvorba je balzamom na dušu pre mnohých čitateľov, ktorí v nej nachádzajú pochopenie, humor a inšpiráciu.
Boris Filan, svojou rozprávačskou vášňou, citom pre jazyk a schopnosťou prepojiť rôzne formy umenia, zostáva jednou z najvýraznejších postáv slovenskej kultúry. Jeho dielo je živým svedectvom o sile slova, krásach cestovania a hĺbke ľudských vzťahov.