Severovýchodne od okresného mesta Stropkov sa nachádza obec Veľkrop, ktorá sa v minulosti pýšila titulom súčasť stropkovského panstva. Prvé písomné zmienky o tejto malebnej dedinke pochádzajú z listiny kráľa Žigmunda z roku 1408. No to, čo robí Veľkrop skutočne jedinečným a pre mnohých prekvapujúcim fenoménom, je jeho vojnový cintorín. V porovnaní s inými vojnovými cintorínmi v regióne, ktoré sú skôr menšie čo sa týka počtu pochovaných obetí, ten vo Veľkrope vyniká svojou monumentálnosťou. S odhadovaným počtom 8 662 pochovaných obetí by sa stal najväčším vojnovým cintorínom z obdobia prvej svetovej vojny na celom severovýchodnom Slovensku. Tento impozantný priestor má tvar veľkého obdĺžnika s rozmermi 48 krát 70 metrov, čo predstavuje celkovú rozlohu 3 360 metrov štvorcových.
Počiatky a vznik cintorína: Svedectvo bojov prvej svetovej vojny
História vzniku vojnového cintorína vo Veľkrope úzko súvisí s búrlivým obdobím prvej svetovej vojny. Cintorín začal vznikať postupne po skončení bojov, ako výsledok niekoľkých etáp exhumovania tiel z okolitých oblastí a čistenia bývalého bojiska. Zdrvujúci počet pozostatkov pochovaných na tomto mieste naznačuje intenzitu bojov, ktoré sa v regióne odohrali. Aj keď samotná zložka o cintoríne poskytuje len zlomky informácií, ďalšie archívne dokumenty, vrátane náčrtu, jasne dokazujú, že tento cintorín nebol dielom improvizácie. Bol postavený profesionálnymi armádnymi jednotkami, ktorých hlavnou úlohou bola výstavba vojnových cintorínov a všetky s tým spojené práce. Predpokladá sa, že na výstavbe sa podieľalo špecializované "kriegsgräber komando", teda jednotka určená na správu vojnových hrobov.
Z roku 1916 sa zachovali cenné zlomky informácií o exhumačných prácach. V období od septembra do októbra toho istého roku bolo v okolí Veľkropu exhumovaných celkovo 72 hrobov. Pozostatky obetí boli následne prenesené na cintorín pri obci Veľkrop. Presný počet exhumovaných obetí z tohto obdobia je 131. Pôvodné hroby sa nachádzali na rôznych miestach v okolí, napríklad na kóte 336 severozápadne od Varechoviec, medzi Veľkropom a Soľníkom, južne od obce Makovce, na kóte 450 pri Veľkrope a tiež západne od spomínanej kóty. Tieto informácie poukazujú na rozsiahle a systematické zberné práce po skončení bojov.
Vývoj a ďalšie etapy: Medzivojnové exhumácie a starostlivosť
História cintorína sa však nezačala a neskončila s obdobím prvej svetovej vojny. Ďalšie exhumácie a presuny pozostatkov prebiehali aj v medzivojnovom období, čo svedčí o pretrvávajúcej snahe o zhromaždenie a dôstojné pochovanie všetkých obetí. V roku 1924, pod odborným dohľadom miestnych žandárov, boli exhumované ďalšie obete z pôvodných hrobov nachádzajúcich sa nad obcou Makovce. Tieto pozostatky boli taktiež prenesené na cintorín vo Veľkrope. Celkovo bolo vtedy exhumovaných 17 obetí. V roku 1933 sa uskutočnil ďalší presun, tentokrát troch obetí z obce Soľník na cintorín vo Veľkrope.
V medzivojnovom období mala starostlivosť o cintorín na starosti žandárska stanica v Malej Poľane, neskôr túto úlohu prevzala stanica v Stropkove. Pozemok pre cintorín bol darovaný bývalým vlastníkom, čo naznačuje snahu o vytvorenie trvalého a dôstojného miesta odpočinku.
Čo sa týka celkového počtu hrobov na cintoríne, podľa dostupných údajov by sa malo nachádzať 127 hrobov. Z toho je 55 jednotlivých hrobov a 72 hromadných šachiet. Tento údaj je v súlade s počtom hrobov zobrazených na archívnom náčrte, čo potvrdzuje konzistentnosť historických záznamov.
Identita obetí: Záhada a túžba po poznaní
Žiaľ, o obetiach pochovaných na tomto cintoríne existuje veľmi málo konkrétnych údajov. Z celkového počtu je známa identita len desiatich vojakov, pričom všetci boli príslušníkmi rakúsko-uhorskej armády. Väčšina z nich slúžila v 39. pešom pluku. Drvivá väčšina z celkového počtu obetí na tomto cintoríne by mali byť neznámi ruskí vojaci. Presnejšie údaje o ich identite sa momentálne nedajú získať. Historici, ktorí sa venujú problematike vojnových cintorínov, však aktívne pátrajú po ďalších dokumentoch v archívoch doma aj v zahraničí, najmä v Rakúsku a Rusku, keďže práve tieto národnosti by mali tvoriť väčšinu pochovaných.
Z archívnych zdrojov pochádza aj novší údaj z roku 1923 o počte exhumovaných osôb na vojenskom cintoríne vo Veľkrope, ktorý uvádza číslo 10 700. Hoci tento údaj nie je v úplnosti podložený, je dôležitým indikátorom potenciálnej veľkosti cintorína a počtu jeho nebohých obyvateľov.
Celá história východného frontu prvej svetovej vojny | Vojnový dokument | Pre spiacich
Obnova a záchrana: Dobrovoľníci v boji s časom a zanedbaním
Napriek tomu, že vojnový cintorín vo Veľkrope je významným historickým fenoménom, dlhé roky chátral, čo sa nepochybne podpísalo na jeho stave. V poslednom období sa však začali realizovať rekonštrukčné práce. Obnova takého rozsiahleho a zanedbaného cintorína však nie je jednoduchá úloha. Vyžaduje si nielen obrovské množstvo práce, ale aj štedrý rozpočet.
Impozantná poloha cintorína na svahu nad dedinou mu dodáva na majestátnosti a po úspešnej rekonštrukcii by sa mohol stať dominantou obce i celého okresu. Práve preto sa do ťažkého boja so zanedbaným cintorínom pustili dobrovoľníci. Pracujú na ňom od júla 2010 a odvtedy sa na jeho obnove vystriedalo nespočetné množstvo nadšencov. Medzi nimi boli dobrovoľníci z Klubu vojenskej histórie Beskydy, Zväzu vojakov Slovenska, Klubu Humenné, ale aj zahraničné partnerské organizácie z Poľska, Maďarska a Českej republiky.
Práce si vyžadovali boj s nepriazňou počasia, od letných horúčav v júli a auguste až po chladné novembrové dni. V roku 2010 dobrovoľníci z Klubu vojenskej histórie Beskydy, s podporou obce Veľkrop, kompletne vyčistili plochu cintorína a jeho bezprostredné okolie. Odstránili náletové dreviny a popadané konáre, plochu viackrát pokosili. Osadený bol provizórny centrálny drevený kríž a jednoduchá informačná tabuľa. Každý z dobrovoľníkov odpracoval desiatky hodín a v priebehu roka sa cintorín zmenil na nepoznanie.
Medzinárodná spolupráca a pokrok v obnove
Začiatkom roka 2011 práce na cintoríne pokračovali. V apríli sa na ploche cintorína stretli dobrovoľníci z partnerských organizácií z Českej republiky, Maďarska a Poľska. Vďaka podpore z Ministerstva vnútra SR bolo možné pristúpiť k celkovej obnove cintorína. Ďalšia brigáda sa konala od 14. do 16. júla 2011. Veľkým problémom pri údržbe boli zvyšky náletových drevín a najmä množstvo pňov po stromoch, ktoré na ploche cintorína rástli. Po neúspešných pokusoch o ich ručné odstránenie, ktoré by si vyžiadali mesiace práce, si dobrovoľníci privolali na pomoc kolesový báger. Stroj úspešne odstránil pne aj s koreňovým systémom. Brigádnici následne dočistili okolie a upravili ho do pôvodného stavu.
Druhý stavebný stroj začal s prípravou na vykladanie centrálnych kamenných chodníkov. Do upravenej plochy bol navezený štrk, ktorý poslúži ako lôžko na ukladanie kameňa. Brigádnici pristúpili k výstavbe centrálnych kamenných chodníkov, pričom sa im podarilo dokončiť približne desať metrov. V tejto činnosti sa pokračovalo aj na ďalších brigádach. Rekonštrukcia vojnového cintorína vo Veľkrope sa ešte len začala a vyžadovala si zabezpečenie financií na stavebný materiál. Dobrovoľníkov čakala ešte dlhá cesta, no ich odhodlanie bolo silné. Cieľom bolo do roku 2014 spoločnými silami zrekonštruovať tento vojnový cintorín.
Vojnový cintorín vo Veľkrope: Medzinárodné pietne miesto
Proces obnovy vojnového cintorína vo Veľkrope sa stal symbolom medzinárodnej spolupráce a odhodlania. Od roku 2009 Klub vojenskej histórie Beskydy a obec Veľkrop spoločnými silami realizujú obnovu tohto monumentálneho pietneho miesta. Vďaka podpore Ministerstva vnútra SR, rakúskej organizácie Čierny kríž, Nadácie VÚB banky, Nadácie SPP, konzulátu Ruskej federácie a viacerých sponzorov, sa podarilo upraviť už polovicu plochy cintorína. Podporu dobrovoľníckych brigád zabezpečil Visegrad Fund, Nadácia Meriedian a mnoho súkromných darcov.
Od roku 2011 sa do obnovy pravidelne zapájajú dobrovoľníci z krajín V4, ktorí na ploche cintorína odpracovali tisíce pracovných hodín. V roku 2015 sa nepodarilo získať dostatok finančných prostriedkov na zakúpenie stavebného materiálu, a preto práce pokračovali celý rok 2015 a aj v nasledujúcom roku. V tomto období sa uskutočnili tri medzinárodné brigády, na ktorých sa prvýkrát zúčastnili aj dobrovoľníci z Rumunska. Na cintoríne pribudli nové informačné panely, ktoré približujú bojovú činnosť pri Veľkrope, históriu cintorína a proces jeho obnovy. Panely obsahujú text v slovenčine, angličtine, nemčine, ruštine a maďarčine, s cieľom sprístupniť informácie širokej medzinárodnej verejnosti. Do konca roka pribudli aj navigačné šípky k cintorínu.
Obnova cintorína trvala od roku 2010 a podieľalo sa na nej viac ako 200 dobrovoľníkov zo Slovenska, Maďarska, Českej republiky, Poľska, Ukrajiny a Rumunska. V roku 2014, pri príležitosti 100. výročia vypuknutia prvej svetovej vojny, dobrovoľníci počas sezóny odpracovali 1200 hodín. V tomto roku si pripomíname, že až 70 000 mužov zo Slovenska narukovalo a zahynulo ďaleko od svojho domova, zatiaľ čo 8662 mužov z celej Európy našlo posledné miesto odpočinku práve vo Veľkrope.
Záverečné práce a budúcnosť pietneho miesta
V septembri sa Klub vojenskej histórie Beskydy ukončil práce na najväčšom vojnovom cintoríne na Slovensku z obdobia prvej svetovej vojny v obci Veľkrop. Pietne miesto bolo sprístupnené pre verejnosť. Snahou bolo obnoviť cintorín v duchu pôvodného projektu z vojnových čias, s využitím prírodných materiálov a na základe zachovaných dobových nákresov a náčrtov. Náklady na obnovu sú odhadované na desiatky tisíc eur, pričom 99 percent rozpočtu bolo použitých na materiál. Práce boli komplikované aj náročným terénom, keďže cintorín sa nachádza nad obcou.
Z celkového množstva pochovaných vojakov sú známe mená len 11 z nich. Obnovu cintorína podporilo viacero organizácií, vrátane obce Veľkrop, Ministerstva vnútra SR, rôznych firemných nadácií a rakúskeho Čierneho kríža. V súčasnosti prebieha zápis cintorína do zoznamu národných kultúrnych pamiatok a snahou je prihlásiť toto pietne miesto do nominačného procesu na Európske kultúrne dedičstvo, vzhľadom na jeho medzinárodný charakter.
Po posvätení cintorína pravoslávnym prešovským arcibiskupom a metropolitom Rastislavom, sa potvrdilo, že toto pietne miesto je najväčším vojnovým cintorínom na Slovensku a jedným z najväčších vo východnej Európe z obdobia prvej svetovej vojny. Udržanie jeho dôstojného stavu do budúcnosti predstavuje pre obec Veľkrop veľký záväzok, najmä vzhľadom na jeho minulosť, kedy bol dlhé roky zanedbávaný. Vojnový cintorín vo Veľkrope je tak nielen pietnym miestom, ale aj dôležitou kultúrno-historickou pamiatkou, ktorá si zaslúži pozornosť a starostlivosť.
tags: #rekonstrukcia #vojnoveho #cintorina #velkrop