Viktor Nižňanský, narodený 25. apríla 1953 v Piešťanoch, je osobnosťou, ktorá sa výrazne zapísala do histórie moderného Slovenska najmä svojou prácou na reforme verejnej správy a presadzovaní princípov decentralizácie. Jeho kariérna dráha, od urbanistického plánovania až po pozície vládnych splnomocnencov a vedúceho Úradu vlády SR, svedčí o hlbokom porozumení štátnej správy a jej potrebách. Dňa 1. januára 2023 bol Viktor Nižňanský ocenený štátnym vyznamenaním Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti územnej samosprávy, čo len potvrdzuje jeho významný prínos.
Rané roky a formovanie osobnosti
Viktor Nižňanský vyrastal v Piešťanoch v rodine, ktorá mu napriek náročným historickým okolnostiam, aké zažili jeho rodičia po druhej svetovej vojne a komunistickom prevrate, dokázala vytvoriť relatívne pokojné detstvo. Jeho rodičia sa snažili nezaťažovať ho minulosťou, ktorú sami prežili, a tým uľahčili jeho cestu k formovaniu vlastného názoru. „Detstvo bolo fajn a naši pre nás vytvorili relatívne kľudné podmienky aj tým, že nás nezaťažovali alebo nechceli nás zaťažovať minulosťou, čo oni zažili, nechceli to prenášať na ďalšie generácie, tak nám to tak akože uľahčili. Ale zároveň si človek musel postupne vytvárať názor sám,“ spomína Nižňanský. Toto prostredie mu umožnilo rozvíjať sa nielen akademicky, ale aj športovo. V mladosti sa venoval plávaniu a vodnému pólu, kde sa zoznámil aj so svojou budúcou manželkou.
Vzdelanie a začiatky profesijnej kariéry
Po maturite na Strednej všeobecne vzdelávacej škole v Piešťanoch, kde pôvodne túžil študovať architektúru, Viktor Nižňanský nastúpil na Stavebnú fakultu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, kde absolvoval štúdium ekonomiky a riadenia. Po ukončení vysokej školy v roku 1976 nastúpil do Stavoprojektu Piešťany, kde sa venoval urbanistickej a ekonomickej analýze rozvoja miest a regiónov. Jeho práca v urbanistickom ateliéri zahŕňala ekonomické prepočty pre výstavbu, územné plánovanie a riešenie špecifických zadaní, ako bola napríklad intenzifikácia zástavby. Za metodiku, ktorú pri riešení tohto zadania uplatnil, získal celoštátne ocenenie, čo svedčí o jeho včasnom profesijnom talente. Neskôr, v roku 1986, prešiel na Útvar hlavného architekta mesta Piešťany, kde sa venoval odbornej posudzovacej činnosti v rámci územného plánu.
Neúčasť v komunistickej strane a Nežná revolúcia
Významným momentom v živote Viktora Nižňanského bolo jeho odmietnutie vstúpiť do Komunistickej strany Československa v roku 1989, napriek silnému politickému tlaku. Toto rozhodnutie, ktoré urobil s vedomím možných profesionálnych dôsledkov, sa ukázalo byť kľúčovým v kontexte nadchádzajúcich spoločenských zmien. Po Nežnej revolúcii v novembri 1989 sa Viktor Nižňanský aktívne zapojil do procesu transformácie. Spolu s kolegami z ateliéru patril medzi prvých, ktorí vyšli do ulíc Piešťan s transparentmi, a v rámci hnutia Verejnosť proti násiliu (VPN) inicioval vznik skupiny architektov a projektantov, ktorá formulovala odborné stanoviská k problémom v ich oblasti. Vydávali noviny „Piešťanská verejnosť“ a organizovali diskusné fóra.
Začiatky práce na územnosprávnom členení a komunálnej reforme
Po prvých slobodných komunálnych voľbách v roku 1990 pôsobil Viktor Nižňanský ako poradca primátora Piešťan, kde sa venoval presadzovaniu ekonomickej stratégie mesta a rokovaniam s potenciálnymi zahraničnými investormi. V tomto období tiež začal intenzívnejšie pracovať na otázkach územnosprávneho členenia Slovenskej republiky, téme, ktorej sa profesionálne venoval nasledujúce tri desaťročia.
V roku 1991 sa stretli primátori Trenčína, Novej Dubnice, Bánoviec nad Bebravou, Nového Mesta nad Váhom a Trenčianskych Teplíc, aby vytvorili spolok, ktorý neskôr tvoril základ Klubu primátorov a následne Únie miest Slovenska. V tom čase odborný tím okolo Mariána Minaroviča vypracoval prvý ucelený dokument, tzv. „Župný variant“ alternatívneho návrhu územnosprávneho členenia, ktorý bol založený na princípe prirodzených regiónov. Viktor Nižňanský sa na tomto projekte aktívne podieľal, pričom pôvodný návrh šestnástich žúp sa neskôr zredukoval na pätnásť.
V roku 1991 sa Viktor Nižňanský stal zakladajúcim členom klubu Rotary International v Piešťanoch, kde pôsobil niekoľko desaťročí a dvakrát bol zvolený za jeho prezidenta. V tom istom období založil v rámci Združenia miest a obcí stredného Považia v Trenčíne Regionálne komunálne centrum, ktoré sa venovalo strategickým dokumentom pre rozvoj regiónov, vrátane cestovného ruchu.
V deväťdesiatych rokoch sa Viktor Nižňanský tiež zúčastnil na stážach vo Švajčiarsku zameraných na fungovanie švajčiarskej demokracie, pričom neskôr podobné pobyty organizoval aj pre slovenských starostov a primátorov. V roku 1993 spoluzaložil česko-slovenskú iniciatívu Biele - Bílé Karpaty, ktorá sa venovala rozvoju miestnej ekonomiky a cestovného ruchu. Získané skúsenosti z praxe ho utvrdzovali v presvedčení, že pre efektívne financovanie lokálnych a regionálnych projektov je nevyhnutná decentralizácia štátu.
Snaha o reformu verejnej správy a decentralizáciu
V roku 1994 Viktor Nižňanský vstúpil do Demokratickej strany, ktorá prijala jeho a Úniou miest navrhovaný „Župný variant“ územnosprávneho členenia. Táto koncepcia sa neskôr dostala do programu Slovenskej demokratickej koalície (SDK). Po roku 1998, s nástupom novej vlády, sa Viktor Nižňanský stal kľúčovou postavou v procese reformy verejnej správy. V rokoch 1999 - 2001 pôsobil ako splnomocnenec vlády SR pre reformu verejnej správy, kde sa usiloval o zmenu územnosprávneho členenia podľa „Župného variantu“, ktorý kopíroval prirodzené krajinné celky a podporoval identitu regiónov.
Hoci sa pôvodný návrh dvanástich žúp v parlamente neprešiel, schválenie menšieho počtu územných celkov umožnilo začať decentralizáciu štátnej správy. V roku 2002 Viktor Nižňanský prijal ponuku Ivana Mikloša a opäť sa stal splnomocnencom vlády SR, tentokrát pre decentralizáciu verejnej správy. Počas jeho pôsobenia sa podarilo zrealizovať mnoho kľúčových krokov v rámci reformy. V tomto období tiež aktívne pôsobil v mimovládnom sektore, keď v roku 2000 spoluzaložil neziskovú organizáciu Propolis zameranú na komunálne projekty a v roku 2007 založil v Piešťanoch Komunálne výskumné a poradenské centrum, ktoré sa dodnes venuje pokračovaniu v decentralizácii Slovenska.
Analytik Konzervatívneho Inštitútu M. R. Štefánika Dušan Sloboda vyzdvihol prínos Viktora Nižňanského v tomto kontexte: „Za tridsať rokov existencie samostatného Slovenska zažila táto krajina príliš málo reformných vlád a primálo osobností, ktoré mali potrebné systémové zmeny pripravené, premyslené a dokázali spustiť ich realizáciu. Viktor Nižňanský s jeho reformou verejnej správy, ktorou sa odštartovala počas Dzurindových vlád tak potrebná decentralizácia štátu, je jednou z týchto osobností.“
Pohľad na súčasné výzvy a budúcnosť samosprávy
Viktor Nižňanský sa aj naďalej aktívne vyjadruje k otázkam reformy verejnej správy a decentralizácie. Poukazuje na dlhodobé problémy Slovenska s efektivitou spravovania štátu, ktoré sa prejavujú v regionálnych rozdieloch, nedostupnosti služieb a emigrácii obyvateľov. Podľa jeho slov, potenciál rastu ekonomiky Slovenska prostredníctvom decentralizácie patrí medzi najväčšie v štátoch OECD. Zdôrazňuje, že pred zmenami v územnom členení je potrebné prehodnotiť rozdelenie kompetencií medzi štátnou správou, územnou samosprávou a súkromným sektorom, ako aj pokračovať vo fiškálnej decentralizácii.
K nedávnym únikom informácií o možnej novej reforme územného členenia Slovenska sa Viktor Nižňanský vyjadril kriticky, označujúc ju skôr za podklad na diskusiu ako za pripravený návrh. Poukazuje na nezvládnutie manažmentu procesu reformy a potrebu jasného politického zadania, ktoré by definovalo, akým štátom má Slovenská republika byť v 21. storočí. „To, čo preniklo na verejnosť nebolo, podľa mňa, vôbec určené na verejnú diskusiu. Navyše, materiál zverejnili v úplne nevhodnom období. Nepovažujem to za návrh reformy verejnej správy, ale podklad, ktorý mal slúžiť na diskusiu o jednej z možných zmien územnosprávneho usporiadania miestnej štátnej správy a územnej samosprávy smerujúci k zvýšeniu jej efektívnosti,“ uviedol pre Pravdu.
V súvislosti s piatimi krajmi, ktoré Slovensko má dnes, Viktor Nižňanský pripomína, že ich súčasný model je problematický. „Buď ich zrušme, alebo z nich spravme silné regióny so silnejšími právomocami,“ navrhuje s tým, že by mohli prevziať niektoré úlohy centrálnej vlády. Upozorňuje na to, že súčasné kraje nemajú vlastné financie ani dostatočné právomoci a sú v podstate len predĺženou rukou štátu.
Jeho dlhodobým cieľom zostáva posilnenie postavenia obcí a regiónov, obnova princípu subsidiarity a ekvivalencie a zvýšenie vplyvu občanov na lokálnej úrovni, čo považuje za základ pre prosperujúci a demokratický štát. „Silný centralizmus mení štát na neefektívny kolos, ktorý ‚kradne z budúcnosti‘ regiónov a občanov,“ dodáva s presvedčením, že decentralizácia je nielen cestou k efektívnejšiemu spravovaniu štátu, ale aj k vyššej kvalite života a spokojnosti občanov.
Počas rokov 2010 - 2012 zastával funkciu vedúceho úradu vlády SR premiérky Ivety Radičovej, kde sa venoval organizačným zmenám úradu a zavádzaniu protikorupčných nástrojov. Je autorom a spoluautorom viacerých publikácií, ktoré sa zaoberajú reformou verejnej správy, decentralizáciou a rozvojom miestnej samosprávy, vrátane publikácie „30 DÔVODOV prečo pokračovať v decentralizácii a zmeniť vertikálnu deľbu moci“. Viktor Nižňanský tak zostáva kľúčovou postavou v diskusiách o budúcnosti správneho usporiadania Slovenska, pričom jeho dlhoročné skúsenosti a odborné poznatky sú neoceniteľné pre formovanie modernej a efektívnej verejnej správy.
tags: #rekonstrukcia #statu #viktor #niznansky