Pre milióny turistov, ktorí kráčali po posvätných schodoch aténskej Akropoly, bol pohľad na majestátny Parthenón vždy mierne zatienený. Počas dvoch desaťročí totiž dominovali jeho siluete neúprosné línie lešenia - symbol nepretržitej, ale nevyhnutnej rekonštrukcie. Kultová staroveká pamiatka, architektonický zázrak a srdce antického Grécka, je konečne bez lešenia. Áno, čítate správne. Parthenón nie je obyčajná stavba. Je to precízny chrám postavený s úžasnou matematickou presnosťou a optickými ilúziami. Použité materiály sú staré a krehké. Pre budúcich návštevníkov Atén je to nová éra - éra, v ktorej môžu konečne zažiť Parthenón tak, ako ho videli ľudia pred storočiami.
Atény, mesto nasiaknuté mytológiou a históriou, sa hrdo týčia ako kolíska demokracie a kolíska západnej civilizácie. Siahodlhá história Grécka, na ktorú sú Gréci právom pyšní, je stále dôležitou súčasťou ich života a obklopuje ich vo všadeprítomných pompéznych pamiatkach, ako aj zachovalých kláštoroch. Hoci dnešné Atény sú pomerne moderné s praktickými stavbami, kde dominuje biela farba a mramor, ich srdce stále bije v rytme antiky. Atmosféra Atén je príjemná, ozvláštnená rušnými kaviarňami, chodníkmi vedúcimi pomedzi nekonečné pamiatky. Za hlučným a chaotickým zovňajškom má nepopierateľný šarm. Kedysi vyspelé obchodné a umelecké centrum antického Grécka, ktoré mohlo mať až 30 000 obyvateľov, ktorí sa sem dostali z Atén, Ríma, Cypru, Egypta a ďalších miest vtedajšieho sveta. Mesto na prvý pohľad vyzerá ako betónová džungľa a dodnes ho trápi obávaný nefos (smog). Ak strávite miestnu mentalitu, užijete si jedno z najkľudnejších a najzvláštnejších európskych miest.
Zrod Atén a ich božská ochrankyňa
Príbeh o zrode Atén siaha až k legendám a mýtom. Hovorí sa, že prvý aténsky kráľ Kekrop, ako rozhodca určil za víťaza bohyňu Aténu, podľa ktorej je mesto aj pomenované. Hovorí sa o nej, že Grékov a najmä Aténčanov milovala, svojich verných nikdy neopustila a ochraňovala. Bola dcérou najvyššieho boha Dia, ktorá sa podľa mýtov zrodila z jeho hlavy a to hneď v plnej zbroji. V gréckom svete bola bohyňou múdrosti, vojny a spravodlivosti. Pred dvoma a pol tisícročiami boli Atény nádherným mestom, o čom nepochyboval ani Homér, ktorý to o nich tvrdil už predtým. Aj keď tu ľudia žijú už päť tisícročí, samotné mesto sa stalo hlavným mestom až v roku 1834, keď sa Gréci oslobodili spod tureckej okupácie. Tej doby mali len dvetisíc obyvateľov.
Akropola: Srdce antického Grécka
Vápencové návršie aténskej Akropoly sa dvíha do výšky viac ako 150 m nad okolitou atickou nížinou. V smere východ-západ má dĺžku 320 m a v smere sever-juh šírku 156 m. Vďaka svojej vynikajúcej polohe a prirodzenej nedobytnosti bolo obývané už v neolite a počas mykénskej doby, v 15. - 14. storočí pred Kr. sa stalo kráľovským sídlom. Okolo roku 1270 pred Kr. návršie obohnali prvými kyklopskými hradbami, z ktorých sa ešte zachovalo niekoľko stôp. Boli dlhé 760 m, vysoké 10 m a ich hrúbka sa pohybovala v rozmedzí 4 - 6 metrov. Leo von Klenze, Rekonštrukcia aténskej Akropoly, 1846, Pinakothek Museum, Mníchov. Aténski králi opustili svoje rezidencie po nájazde Dórov. Na začiatku 6. storočia pred Kr. sa megarón v Kráľovskom paláci zmenil na chrám venovaný Aténe Polias. Okolo roku 520 pred Kr. v období tyranie, vznikla cesta Via Sacra, ktorá viedla od časti Kerameikos k Akropole a boli položené základy Propylají. Po roku 490 pred Kr. vyrovnali južnú časť návršia kde mal stáť veľkolepý chrám. Ale perzská invázia v roku 480 pred Kr. Obnova sa začala z iniciatívy Themistokla a Kymóna, ktorí dali rozšíriť hradby a vyrovnať terén. Tieto hradby potom chránili plochu s rozmermi 262 x 136 m. Pri tejto udalosti sa sochy a architektonické fragmenty poškodené Peržanmi nahromadili do jednej jamy, tzv. Za Periklovej vlády Akropolu po roku 447 pred Kr. radikálne obnovili. Jeho zásluhou sa na stavbe sústredili najlepší umelci z celého Grécka pod vedením už vtedy slávneho sochára Feidia.
V súčasnosti je Akropola domovom dokonalej zbierky architektonických kúskov z obdobia najväčšieho aténskeho štátnika Perikla, z 5. storočia pred n. l. Na stavbe Akropolis sa podieľali Kallikrates a Iktinos. V preklade z gréčtiny predstavuje Akropola „mesto na kopci“ alebo „výšinné mesto“ a až keď sa dostanete nahor, uvedomíte si jej veľkosť. Akropola nie je stavba, Akropola je kopec, ktorý na sebe nesie niekoľko krásnych spomienok na vznešenú históriu starovekého Grécka. Kráčajte nahor cez monumentálne Propylae. Vynárajú sa prvé stĺpy, maličký, no fotogenický chrám Athény Niké z bieleho pentelského mramoru a o pár krokov za nimi sa otvorí pohľad na slávny Parthenón. Parthenon dnes hrdo stojí nad Aténami, aby tisícky ľudí zdvihlo každodenne hlavu smerom k nebu a na vlastné oči videlo tento nekorunovaný div sveta. V jeho tieni stojí nemenej známy Erechteion. Jeho zadnú stranu krášli 6 ideálov ženskej krásy zhmotnených do mramoru. Nádherné Kyriatidy vytvorené Alkimenesom slúžili ako stĺpy a dnes patria azda k najfotogenickejším momentkám z Akropole. Na Akropole môžete stráviť hodinu, pokojne aj viac, pretože je tu celkom príjemné a máte odtiaľto krásne výhľady na mesto. Keď budete kráčať nadol nazad do mesta, venujte pohľad aj krásnemu divadlu Heroda Atika postaveného na svahu. Nevracajte sa tou istou cestičkou, ale dajte prednosť bočnej ceste z Akropoly, aby ste vychádzali pri Dionýzovom divadle. Na prahu Akropoly si môžete všimnúť aj super moderné Múzeum Akropoly a ak chcete mať zážitok z tohto miesta ešte väčší zastavte sa aj v ňom. Nájdete tu nálezy z tejto oblasti aj vzácne sochy či stopy slávnych metop, ktoré neskončili v Londýne.
Parthenón: Majestátnosť a optické ilúzie
Nádherný Partenón vyniká nad všetky stavby. Stavba chrámu o rozlohe 69,5 m x 30,9 m so 46 dórskymi stĺpmi trvala len pätnásť rokov. Parthenón patril Aténe, neskôr Panne Márii a tiež moslimom, ktorí tu mali aj minaret. V 17. storočí za vojny s Benátčanmi ho zasiahla delová guľa. Začiatkom 19. storočia vzal lord Elgin do Londýna sochárske výzdoby. Našťastie nie všetky, aj keď ich bolo dosť. Najslávnejší chrám starovekého Grécka patril Athéne, ochrankyni mesta. V súboji o Atény porazila Poseidona a darovala mestu olivy na základe čoho veľmi zbohatli. Na svoju bohyňu preto nikdy nezabudli. Parthenonu vdýchli dušu v priebehu 5. storočia pr. Kr., kedy sa dostal do rúk umelcom akými boli Iktínos a Kallikratés. Najoslavovanejší génius tejto stavby bol však Feidias, ktorý zhotovil kultovú sochu Atény zo zlata a slonoviny. Do dejín sa zapísal aj tým, že postavil aj slávnu sochu Dia Olympského. Bola tak fantastická, že sa prebojovala na zoznam 7 starovekých divov sveta! Parthenón si nepamätá vojská nebojácneho Xerxésa, ktorý v roku 480 pr. Kr. vypálil Atény, ale od svojho postavenia a dokončenia v roku 438 pr. Kr. si pamätá všetko čo sa pod Akropolou aj priamo na nej odohralo. Parthenón videl ako upadá grécka demokracia, pamätá si Rimanov, ktorí si na Atény aj helénsky svet robili už pridlho chúťky, pamätá si aj na to, ako sa odrazu zo sveta vytratili grécki aj rímski bohovia a nahradili ich kríže, ktoré sa začali objavovať na nových stavbách, no pamätá si aj polmesiace, Osmanov, sklad pušného prachu a benátsku loď, ktorá vystrelila do jej útrob. Tam pamäť Parthenónu končí, no neskôr sa prebral chrám k životu a dnes opäť ochotne rozpráva svoje príbehy! Parthenón je dnes obeťou svojej vlastnej slávy a obrovskej rekonštrukcie. Bez lešenia ho dnes už žiaľ neuvidíte a väčšina jeho výzdoby zapĺňa sály Britského múzea v Londýne po tom ako si jeho vzácne metopy odniesol domov ako suvenír zvaný „Elginove mramory“ britský šľachtic Thomas Bruce. Niektoré zo zachránených nájdete aj v novom Múzeu Akropole, ale je ich tam len zlomok.
Propyleje a Erechteion: Brány do posvätného okrsku
Úchvatné sú však i Propyleje, vstupná brána z bieleho mramoru, ktorou sa aj dnes vstupuje do chrámového okrsku. Pri bráne sa nachádza malý mramorový chrám Atény Nike. V severnej časti stojí Erechteion, svätyňa, ktorú tvoria stĺpy stvárnené do ženských postáv - „kyriatíd“. Mnohé stavby na Akropolis boli zničené, či už Turkami, ktorí tu skladovali muníciu, pušný prach a mali tu rozmiestnené delá.
Agora: Centrum verejného života a filozofie
Agora bola hlavným aténskym námestím, srdcom verejného života. Bolo to veľké otvorené priestranstvo, kde sa rozoberali sociálne, politické, obchodné a kultúrne aktivity. Aténska demokracia sa zrodila práve tu. Do dnešnej doby sú tu rozvaliny, ktoré kedysi boli verejnými budovami. Niečo skvostné sa tu predsa len zachovalo, a to je Teseion, chrám zasvätený bohovi Hefaistovi z roku 450 pred n. l. Medzi najzaujímavejšie priestory centrálnych Atén patrí Grécka Agora medzi štvrťou Monastiraki a starovekým Kerameikom. Tu na Agore sa tvorila politika, pulzovalo tu srdce verejného života, vznikali tu nápady, ktoré politicky menili tok gréckeho sveta a dodnes je to unikátne miesto, kde sa viete túlať pokojne aj hodinku či dve podľa toho ako veľmi vás zaujíma história. Najkrajšou pamiatkou starej Aténskej Agory je chrám Theseion, ktorý býva často označovaný ako Hefaisteion. O chráme sa hovorí ako o jednom z najlepšie zachovaných chrámov starovekého sveta. Vyberte sa k chrámu a priamo pod ním si vychutnáte panorámu celej Agory, ale dokonca aj pohľad na neďalekú Akropolu. Medzi jednotlivými pamiatkami sa prechádzajú turisti a hoci tu už nie je vznešenosť starovekého, demokratického mesta s občanmi v tóge, stále má toto miesto čo povedať. Postupne tu stretnete ruiny divadla Heroda Attika, torzo sochy Marka Aurélia, niekoľko menších základov niekdajších chrámov, ale aj bývalý Bouleterion, teda miesto, kde sídlila mestská rada, Tholos a neprehliadnuteľnú Attalovu Stou.
Attalova stoa: Svedectvo štedrosti a vzdelania
V zrekonštruovanej Attalovej stoe so symetrickým stĺporadím, ktoré pekne vytvára elegantnú líniu sa dnes nachádza Múzeum antickej Agory. Z vyrytých nápisov sa dozvedáme, že budovu nechal postaviť vládca Pergamonu Attalos II., ktorý ju daroval Aténam za vzdelanie, čo sa mu tu dostalo. Dnes je pekne zrekonštruovaná a vo vnútri je malé múzeum. K videniu tu je niekoľko nesmierne zaujímavých kúskov medzi ktorými vynikajú nálezy črepov, ktorými ostrakizovali slávneho Themistokla. V Stoe sa môžu dnes ľudia prechádzať ako to robili starí Gréci. Hľadieť do tváre starých filozofov, alebo sa nechať inšpirovať a prísť s novými nápadmi. V múzeu na Gréckej Agore nájdete aj vzácne stopy histórie.
Rímske fórum a Hadriánova knižnica: Dedičstvo rímskych cisárov
Dva rozľahlé monumenty datujúce sa do rímskeho obdobia sa nachádzajú v severnej časti od Akropolis a východnej časti od Agory. Rímske fórum ako obchodné centrum Atén v čase Rimanov, postavené za vlády rímskeho cisára Augusta v roku 19. pred n. l. a Hadriánova knižnica postavená rímskym cisárom Hadriánom v roku 132 n. l. Knižnica slúžila aj ako štátny archív a filozofická škola. Hoci sa Atény stali symbolom gréckeho sveta, svoje dôležité postavenie mali aj po tom, ako sa ich pánmi stali Rimania. Mnohí Rimania (aj rímski cisári) obdivovali grécky svet a tak ho vzali pod svoje krídla s tým, že ho môžu doplniť vlastnými predstavami. Aj preto tu okrem gréckej Agory nájdete rímske Fórum, ktoré tu tiež označujú ako rímsku Agoru. Vstup na Agoru zdobí nádherná ruina brány Atheny Archegetis. Postavili ju zo zbierok samotného Caesara a aj nápis na bráne ho spomína. Kráčajte ďalej a natrafíte na ruiny stavieb, kde stál kedysi Odeon či iné funkčné budovy. Najznámejšou stavbou celej Agory je slávna Veža Vetrov. Dnes jej domáci takmer nepovedia inak ako „Aérides“ (vetry). Z mramoru ju postavil v prvom storočí sýrsky astronóm Andronikos Kyrrestes. Meno veže odvodili z reliéfov zachytávajúcich personifikáciu vetrov. Dokopy sa ich tu na reliéfoch objavuje až osem - Boreás, Skeirón, Zefyros, Lips, Notos, Euros, Apéliótés a Kaikiás. Z Rímskej Agory azda ešte stojí za zmienku kolonáda so stĺpmi. Neunikne vám tu ani pohľad na malú osmanskú mešitu Fethiye postavenú v 15. storočí na pamiatku obsadenia mesta Mehmetom II. Fatihom.
Hadriánova knižnica: Vzdelanie a duchovné centrum
Rímsky cisár Hadrián patril spomedzi všetkých rímskych cisárov k najväčším milovníkom gréckej kultúry a tak niet divu, že v Aténach zakopnete o jeho meno viac krát. Najkrajším miestom, ktoré sa s Hadriánom spája je jeho nádherná, okázalá knižnica. Cisár ju nechal postaviť v roku 132 a leží neďaleko Akropoly. V jej stenách sú zapustené stĺpy s korintskými hlavicami a útroby kedysi vypĺňali vzácne spisy, papyrusy a iné dôležité písomnosti. V priebehu stáročí sa žiaľ stratili. V 3. storočí vpády do Atén knižnicu poničili a tak ju o 150 rokov museli opraviť. Toto miesto bolo obľúbené aj počas Byzancie. Nie kvôli svojmu významu, na ten sa zabudlo, ale v priebehu 5. až 12. storočia tu vyrástli tri kresťanské svätostánky.
Kerameikos a Diov chrám: Hrobky minulosti a monumenty bohov
Severozápadne od Akropolis leží Kerameikos, kde sa vyrábala keramika, no nachádzal sa tu aj dôležitý aténsky cintorín. Aj napriek tomu, že sa zdá akoby boli Atény prešpikované len starovekými pamiatkami, nie je to celkom tak. Byzancia sa v Grécku zakorenila na niekoľko dlhých storočí a nechala tu po sebe viac krásy, než si človek predstaví. Medzi najkrajšie byzantské kostolíky Atén patrí kostol zvaný Kapnikarea. Postavili ho niekedy okolo roku 1050 a to z neho robí jeden z najstarších kostolov hlavného mesta! Kedysi na tomto mieste stál staroveký chrám zasvätený pre Athénu alebo Demeter. Paradoxne tu už tento vzácny kostol nemusel stáť. Grécky kráľ Otto I. pri prestavbe Atén nemal problém nechať kostol zrovnať so zemou a intervenovať musel až bavorský kráľ Ľudovít I., ktorý nedovolil, aby svet prišiel o krásnu stavbu. Dnes leží kostol v strede živej štvrte a je miestom stretnutí. Naokolo sú taverny, zmrzlinárne, obchody, butiky a pešia zóna, tak tu zrejme nikdy nebudete sami.
Tento chrám zasvätený bohovi Diovi sa začal stavať v 6. storočí pred n. l. a jeho stavba trvala viac ako šesť storočí. Vo svojej plnej kráse to bol chrám hodný veľkosti najvyššieho gréckeho boha. Meral 108 m x 40 m a zdobilo ho 104 korintských stĺpov. Do dnes sa ich zachovalo len 15. Jeden stĺp leží na zemi, kde padol počas búrky v 19. storočí.
Antické pohrebisko Kerameikos
Ďalším kúskom do starovekej, aténskej skladačky je antické pohrebisko Kerameikos. Pohrebiskom, ktoré sa používalo už od 12. storočia pr. Kr. viedla posvätná cesta z neďalekej Eleuzíny. Tá pokračovala Panathenajskou cestou cez slávnu Dipylskú bránu až hore na Akropolu. Dnes je Kerameikos otvorený turistom a je to veľmi príjemné miesto. Na začiatku stojí neveľké múzeum s krásnymi, starovekými náhrobkami, ktoré sú umeleckými dielami. Vyberte sa napokon cestičkou z múzea a budete kráčať antickým pohrebiskom ozdobeným mnohými kamennými stélami, sochami či náhrobkami. Nezvykne sem zavítať veľa ľudí a tak je tu príjemný pokoj.
Panathenaic Stadium a Lykavittos: Miesta športu a panoramatických výhľadov
Ďalším hrdým znakom Atén je štadión Panathenaic alebo zvaný aj Kalimarmaro. Na tomto mieste pôvodne v 4. storočí pred n. l. aj štadión stál a využíval sa na mystické ceremónie významného festivalu na počesť Atény. Počas vlády rímskeho cisára Hadriana tu bol postavený štadión na gladiátorské hry.
So svojimi 277 metrami je pahorok Lykavittos najvyšším pahorkom v centrálnych Aténach a to ide ruka v ruke s dokonalým výhľadom na celé mesto. Antické Gréci verili, že Lykavittos je skala, ktorú… Ľudí je tu málo, menej ako by si toto čarovné miesto zaslúžilo. Akoby sa turistom nechcelo vyšliapať si pár stoviek metrov až pod pomník rímskeho konzula Filoppapa z 2. storočia a preto tu často niet ani živej duše. Len vietor pohrávajúci sa s borovicami a tichý pohľad na aténsku nádheru.
Filopappos: Výhľad na Akropolu a more
O ríme sa vždy hovorí ako o meste vybudovanom na slávnych pahorkoch. Pri pohľade na dnešné hlavné mesto Grécka sa však zdá, že aj tu je pahorkov viac než dosť. Ak si musíte vybrať len jeden jediný, nech ním je Filopappos. So svojimi 147 metrami je najvyšším pahorkom južnej časti Atén. Starovekí Gréci ho prezývali Mouseion, lebo verili, že práve tu sídlia Múzy. Cesta na vrchol sa kľukatí pomedzi voňavé borovice, cez ktoré sa otvára nádherný výhľad na celú Akropolu. Z hora má človek Atény ako na dlani. Na jednej strane sa v diaľke ligoce more plné malých vlniek s prístavom Pireus v Saronskom zálive a na strane druhej sa nad modernú zástavbu týči pýcha Atén - Akropola s Parthenonom. Človek tu môže presedieť hodinu, dve, ale je takmer isté, že v celých Aténach nenájde príjemnejšie miesto.
Herodeion a Dionýzovo divadlo: Stopy antických predstavení
Pod majestátnou Akropolou stojí jedna z najpôsobivejších stavieb staroveku - antické Herodeion, divadlo s takmer dvojtisícročnou históriou. Hoci patrí k najnavštevovanejším atrakciám v Aténach, jeho brány sa na dlhé roky zatvárajú. Gréci spúšťajú rozsiahlu obnovu, ktorá má zabrániť ďalšiemu chátraniu a zachovať túto vzácnu pamiatku pre ďalšie generácie. Pozrite si, čím je Herodeion také výnimočné. Herodeion bolo vždy miestom, kde sa prelínal duch staroveku s moderným kultúrnym životom. Každé leto zapĺňali tribúny tisíce ľudí - či už kvôli večerným koncertom s magickým výhľadom na nasvietenú Akropolu, alebo jednoducho preto, že chceli na vlastnej koži pocítiť atmosféru amfiteátra, kde každý kus kameňa nesie odkaz minulosti. Teraz však ikonické divadlo na tri a možno aj viac rokov stíchne. Stavba totiž zápasí s hlbokými trhlinami, nadmernou vlhkosťou aj prirodzeným opotrebovaním materiálu, ktoré už nemožno ignorovať.
Odeon Héróda Attika vznikol okolo roku 161 n. l. na podnet bohatého aristokrata Heroda Attika, ktorý ho postavil na počesť svojej manželky Regilly. Kedysi ho zdobila cédrová strecha, monumentálne trojposchodové priečelie a zmestilo sa doň približne päťtisíc divákov. Takmer storočie fungoval v pôvodnej podobe, kým ho v roku 267 zničili Herulovia. Divadlo zostalo v ruinách až do 50. rokov 20. storočia, keď prešlo veľkou rekonštrukciou. Vtedy vzniklo aj súčasné mramorové hľadisko z pentelského mramoru. Práve táto povojnová prestavba však dnes dosahuje hranice svojej životnosti. Odborníci už dlhšie upozorňovali na poškodenia spôsobené mikroorganizmami, eróziou aj na oslabené časti múrov. Zásah je nevyhnutný nielen z estetických dôvodov, ale najmä pre bezpečnosť návštevníkov.
Divadlo Dionýza: Kolíska tragédie
Jedno z najstarších divadiel na svete je divadlo Dionýza, boha vína a plodnosti, ktoré leží z južnej strany Acropolis. Tu sa konali predstavenia dramatikov - velikánov, ako bol Euripides, Sofokles a Aischylos, ktorý sa považuje za „otca tragédie“.
Monastiraki a Plaka: Živé ulice a pulzujúci trh
Aténska štvrť Monastiraki patrí medzi najživšie a najzaujímavejšie miesta Atén. Je to miesto, kde sa minimálne raz (v skutočnosti viac krát) ocitne každý návštevník hlavného mesta. Monastiraki predstavuje námestie, ktoré je v samotnom srdci Atén a teda len kúsok od Hadriánovej knižnice, Akropola rastie nad vašou hlavou a priamo na námestí uvidíte aj byzantský kostolík Pantanassa a krásnu, osmanskú mešitu Tzistarakis z 18. storočia. Dnes je v nej múzeum tradičnej kultúry. Monastiraki je známa štvrť aj pre svoje uličky a blší trh, kde nájdete naozaj všetko. Výhodou Monastiraki je ľahká dostupnosť vďaka tomu, že je tu zastávka metra, no v okolitých uličkách nájdete aj množstvo skvelých podnikov medzi ktorými vyniká tradičná taverna Bairaktaris.
Štvrť Plaka: Únik do čarovných uličiek
Štvrť Plaka ponúka útek pred smogom zaliateho mesta medzi príjemné uličky plné všelijakých obchodíkov. Ak hľadáte suveníry, tak ste na správnom mieste. Priateľskí predavači Vás pozvú do svojich obchodov a o všetkom ochotne porozprávajú. Predvedú maličké maľované vázy plné antických vzorov, knihy, pohľadnice, alebo originálne suveníry v podobe fľašiek naplnených ouzom. Uličky sú plné kvetinovej výzdoby. Na konci jednej z nich stojí na malom námestí Lysikratov pomník. Je kruhového tvaru ozdobený šiestymi korintskými stĺpmi s kupolou na ktorej stojí kamenný kvet. V stredoveku vedľa neho spravili kapucíni knižnicu a dokonca v jej útrobách dokončil svoje dielo Childe Haroldovú púť Lord Byron. Malé kaviarne či reštaurácie vábia návštevníkov podmanivou vôňou šíriacou sa z kuchyne. Gréci si jedlo vždy dokázali dokonale vychutnať a teraz to učia aj svojich hostí.
Syntagma a Národné archeologické múzeum: Moderné symboly a poklady minulosti
Námestie s palácom Syntagma patrí medzi moderné symboly Atén. Dnes sídli vo vnútri ikonického paláca grécky parlament. Veľmi často býva preto kulisou pri všemožných demonštráciách, ktorých v Aténach nikdy nie je dosť. Pred budovou stojí v očakávaní klbko ľudí. Miesto je vyhľadávané nielen kvôli palácu, ale predovšetkým kvôli pohľadu na „Evzones“. Sú to vojaci oblečení v tradičných uniformách pozostávajúcich z topánok, ktoré majú na špičke veľkú čiernu guľôčku, z vysokých bielych podkolienok, slabohnedej uniformy previazanej čiernym opaskom a červenej baretky. Na prvý pohľad veľmi zaujímavé a nevšedné divadlo, ktorému príde na chuť každý návštevník. Za ich chrbtami stojí pomník neznámeho vojaka. Denne mu prichádzajú niekoľko krát zasalutovať. Po ceremónii sa oblak ľudí rozptýli do priľahlých uličiek.
Byť v Aténach a nepozrieť si ani jedno múzeum? Ak by ste si mali vybrať len jedno jediné, pripravte si váš plán tak, aby ním bolo Aténske národné múzeum s jeho archeologickou zbierkou. Ukrýva tak obrovské množstvo pokladov, že tu môžete pokojne stráviť aj niekoľko fantastických hodín. Čaká tu na vás cesta v čase a najznámejšie nálezy z celého Grécka. Mykénske kamenné stély striedajú zlaté šperky, zlaté ozdoby kontrastujú s farebnou keramikou. Jedna vitrína patrí šachtovým hrobom z Mykén so slávnou Agamemnónovou maskou, ale zaujmú aj mykénske dýky okolo ktorých prejdete k zlatým vaféskym šálkam a kykladským idolom. Ich veľkosť je od niekoľkých centimetrov až po idoly vysoké ako dospelý muž. Prechod z jednej miestnosti do druhej často znamená v skutočnosti niekoľko storočí. Ocitnete sa v Grécku archaickej doby s nezameniteľnými plastikami chlapcov (kúros) a dievčat (koré). Sochu archaického koura zo Samu strieda monumentálna bronzová socha Poseidona, či azda samotného Dia nájdeného na myse Sunion. Myslíte, že je to všetko? Nie nie! Ešte stále tu na vás čaká Diadumenos o Polykleita, Chlapec z Antikythéry, Afrodita Knídska či Kapitolská Venuša.
Múzeum Akropoly: Súčasné umenie a minulosť v dialógu
Na prahu Akropoly si môžete všimnúť aj super moderné Múzeum Akropoly a ak chcete mať zážitok z tohto miesta ešte väčší zastavte sa aj v ňom. Nájdete tu nálezy z tejto oblasti aj vzácne sochy či stopy slávnych metop, ktoré neskončili v Londýne. Vstupné: 30 € (zľavnený lístok 15 €). Od 1.11 do 31.3 je vstupné 10 €. POZOR!
Návšteva Atén: Praktické rady a tipy
Ideálne na poznávanie Atén je na jar alebo na jeseň. Pre vycestovanie do Grécka vám stačí občiansky preukaz alebo pas, platný aj 6 mesiacov po návrate. Atény majú električky, autobusy a metro, ktoré premáva aj do prístavu Pireus, odkiaľ je možné loďou cestovať na grécke ostrovy, ale aj do iných krajín.
V rámci kultúrneho kalendára Atény ponúkajú bohatý program počas celého roka. Medzi významné sviatky patria: Nový rok a sviatok Ágios Vassélis (sv. Vasil), Sviatok Zjavenia Pána, oslavujúci pokrstenie Krista v rieke Jordán, Sviatok Zvestovania Panny Márie a Deň nezávislosti. Dôležitým obdobím je aj pôstny čas, ktorý začína Čistým pondelkom a vrcholí Veľkou nocou s Veľkým piatkom, Veľkonočnou nedeľou a Veľkonočným pondelkom. Počas Veľkého piatku sa konajú procesie so sviečkami, kde sa v sobotu o polnoci v kostole hlási zmŕtvychvstanie Krista a od zapálenej sviečky sa prenáša "plameň života" na sviečky veriacich. Sviatok jari a práce pripadá na 1. mája, zatiaľ čo významné národné sviatky sú 25. marca a 28. októbra.
Mimo Atén: Výlety do okolia a mytologické zážitky
Bájna rieka Acheron v oblasti Epirus je ideálna na jednodňový výlet z letovísk Parga a Sivota. Je to kraj nadpozemskej krásy, v ktorom sa zrodili grécke báje. Popri skalnatých brehoch rieky Acheron vzdorovali hrdinovia cudzej nadvláde. Jej rovinatý dolný tok podľa starých mudrcov umýval brehy záhrobia.
Antické Delphi sú bezpochyby veľmi pôsobivé miesto. Ležia na juhozápadnom svahu hory Parnas s výhľadom na pobrežnú nížinu na juhu a údolie Phocis. V súčasnosti je rozsiahlym archeologickým centrom pri malebnej dedinke s rovnakým názvom. Delphi boli zapísané na zoznam svetového dedičstva UNESCO vďaka fenomenálnemu vplyvu v staroveku, o čom svedčia viaceré historické pamiatky. O vzniku tohto územia sa šíria rôzne mýty. Delphi boli od dávnych čias miestom uctievania gréckych bohov, prinášania darov a práve tu sa odohrávali aj najznámejšie veštby staroveku.
Na ostrove Delos, ktorý má dĺžku 5 km a šírku 1,3 km, sa podľa mytológie Leto, milenke boha Dia, narodili boh Apolón a bohyňa Artemis. V archeologickom areáli sa nachádza agora, divadlo, terasa s levmi, chrám boha Apolóna, pokladnica mestských štátov, domy s krásnymi mozaikovými podlahami, ktoré uchvacujú každého milovníka histórie a umenia. V archeologickom múzeu sú vystavené levy, sochy a zlaté šperky.
Moderné Atény: Výzvy a ambície
Hoci sa Atény stali symbolom gréckeho sveta, svoje dôležité postavenie mali aj po tom, ako sa ich pánmi stali Rimania. Mnohí Rimania (aj rímski cisári) obdivovali grécky svet a tak ho vzali pod svoje krídla s tým, že ho môžu doplniť vlastnými predstavami. Aj preto tu okrem gréckej Agory nájdete rímske Fórum, ktoré tu tiež označujú ako rímsku Agoru. Vstup na Agoru zdobí nádherná ruina brány Atheny Archegetis. Postavili ju zo zbierok samotného Caesara a aj nápis na bráne ho spomína. Kráčajte ďalej a natrafíte na ruiny stavieb, kde stál kedysi Odeon či iné funkčné budovy. Najznámejšou stavbou celej Agory je slávna Veža Vetrov. Dnes jej domáci takmer nepovedia inak ako „Aérides“ (vetry). Z mramoru ju postavil v prvom storočí sýrsky astronóm Andronikos Kyrrestes. Meno veže odvodili z reliéfov zachytávajúcich personifikáciu vetrov. Dokopy sa ich tu na reliéfoch objavuje až osem - Boreás, Skeirón, Zefyros, Lips, Notos, Euros, Apéliótés a Kaikiás. Z Rímskej Agory azda ešte stojí za zmienku kolonáda so stĺpmi. Neunikne vám tu ani pohľad na malú osmanskú mešitu Fethiye postavenú v 15. storočí na pamiatku obsadenia mesta Mehmetom II. Fatihom.
Pracovná kríza, zablokované bankové účty, zbedačení ľudia, totálny default. Konkrétna, ambiciózna myšlienka prezentovaná týmito slovami: „On číta Atene vytvárame miesto, ktoré môže predstavovať pokrok, kde sa dá život skutočne dobre žiť, v mimoriadnom prostredí. A kde nové generácie nájdu väčšie príležitosti. Krajina sa tak premiestni na mapu medzinárodných investícií, prinesie to zvýšenie turistickej stopy a rozhodne zdravšie hospodárstvo. Pozývame vás sledovať náš pokrok. Druhé oprávnenie povoľuje výkopové práce na stavbu Obchodné centrum. Výkres tohto projektu je podpísaný AEDAS, aj táto známa štúdia od architektúra a dizajn. Aktualizácia globálnej infraštruktúry. Toto je základný cieľ. "Udržateľnosť“.
Archeologické objavy: Odhalené tajomstvá minulosti
Na starovekom cintoríne v bývalom prístave Fáliro, južne od gréckeho hlavného mesta, sa našlo zhruba 2000 kostier. Približne 2700 rokov staré pozostatky desiatok mladých ľudí, hromadne popravených v starovekých Aténach, budú koncom roka vystavené v novo vybudovaných priestoroch, uviedlo grécke ministerstvo kultúry. Archeológovia v roku 2016 objavili ostatky 79 mužov uložených v troch priekopách, zviazaných do skupín. „Boli v najlepších rokoch a vo veľmi dobrej fyzickej kondícii,“ povedala na tlačovej konferencii Stella Chrisulakiová, vedúca archeologička dohliadajúca na projekt. Kostry, ktoré médiá nazvali „zajatci z Fálira“, boli následne pre ich ochranu premiestnené. Muži žili v 7. storočí pred naším letopočtom, v období nepokojov v starovekých Aténach. Podľa Švédskeho archeologického inštitútu v Aténach, ktorý pomáhal pri skúmaní nálezov, ide o najstaršie známe hromadné pohrebisko popravených ľudí v širšom okolí Atén. Obsahuje desiatky ďalších mŕtvych, ktorí boli zrejme tiež mučení predtým, ako ich zabili. Niektorí sú pochovaní tvárou nadol ako prejav neúcty, iní boli zviazaní za ruky a nohy ako dobytok.
V masíve hory Akropolis sa nachádza niekoľko jaskýň, ktoré tiež boli v minulosti považované za posvätné. V posvätnom obvode sa nachádzali aj vodné hodiny zvané klepsydra. Bolo založené v roku 1878 a nachádza sa v juhovýchodnej časti Akropoly. Uchováva jednu z najdôležitejších častí gréckeho tzv. prísneho umenia (z r. 480 - 450 pred Kr.) a klasického štýlu. V ľavom krídle sú vystavené diela zachránené z Perzského násypu zo 6. storočia pred Kr. V pravom krídle sa nachádzajú postavy z archaického chrámu Atény Polias a architektonické fragmenty klasických budov. Medzi týmito poslednými sú pozoruhodné časti vlysu z Partenónu s panathénajským sprievodom a s dvanástimi najvyššími olympskými božstvami, fragmenty výzdoby Erechteionu a dvadsaťosem tabúľ z balustrády chrámu Atény Niké. Hoci za návštevu múzea či Akropoly sa platí, študenti z krajín Európskej únie s platným ISIC-om a občianskym preukazom majú vstup zadarmo.
tags: #rekonstrukcia #starovekych #aten