Spiš, región bohatý nielen na históriu, ale aj na umenie vo verejnom priestore, čelí v súčasnosti výzvam, ktoré ohrozujú jeho cenné diela. Od monumentálnych sôch socialistického realizmu až po menej nápadné, no o to interaktívnejšie plastiky, umenie v regióne odráža spoločenské a politické zmeny. Historické pramene a súčasné výskumy poukazujú na zanedbaný stav mnohých diel, avšak aj na iniciatívy, ktoré sa snažia o ich záchranu a propagáciu.
Zmapované poklady: Projekt U-points a dedičstvo socialistického realizmu
Historicko-umelecký výskum Zuzany Juháziové v spolupráci s Galériou umelcov Spiša, zameraný na výtvarné diela vo verejnom priestore od druhej polovice 20. storočia, odhalil bohatstvo a rozmanitosť umenia v regióne. Projekt U-points, ktorý vznikol ako vedecko-výskumná činnosť galérie, poukazuje na diela, ktoré boli kedysi neoddeliteľnou súčasťou urbanistického priestoru. "Nič podobné som na celom Spiši nenašla," hovorí historička umenia Zuzana Juháziová o pohyblivej plastike Miroslava Bonka z roku 1985. Táto unikátna kovová plastika s otáčavými platňami, zobrazujúca aj umelcove ruky, je plne funkčná a dodnes vyžaduje ľudskú interakciu. Jej smutný príbeh však odráža osud mnohých iných diel - budova, pri ktorej sa nachádza, je popísaná a prostredie schátrané.
V období 50. rokov 20. storočia sa na Spiši, rovnako ako inde na Slovensku, tvorili monumentálne pomníky a pamätníky v duchu socialistického realizmu. Najviac diel vo verejnom priestore vznikalo pred rokom 1989 v rámci architektonických komplexov - na staniciach, pri obchodných centrách, školách, no predovšetkým na sídliskách. „Na celom Spiši môžeme sledovať výrazné prepojenie objektu s urbanistickým priestorom,“ zdôrazňuje Zuzana Juháziová. Táto schéma sa najviac prejavuje vo väčších mestách ako Spišská Nová Ves, Kežmarok či Poprad. V Spišskej Novej Vsi je tento vplyv dodnes viditeľný najmä pri sídliskách Tarča a Mier, budovaných v 60. a 70. rokoch minulého storočia. Zuzana Juháziová dodáva, že kvalita týchto diel nespočívala len v ich estetickej funkcii či ozvláštnení strohej architektúry, ale mnohé slúžili aj ako orientačné prvky, pričom celý priestor im podliehal.
Od Milencov k pamätníkom: Premeny a úpadok
Výskum Zuzany Juháziové zahŕňal aj podrobné prechádzanie archívov a porovnávanie dokumentácie s dnešnou realitou. Príkladom je dielo "Milenci" od Vojtecha Matušinca z roku 1971, ktoré sa nachádza pri bývalej zotavovni a ubytovni v Tatranských Matliaroch. Dnes je táto oblasť zarastená krovinami a prechádza ňou hlavná cesta, čo zásadne zmenilo pôvodné prostredie diela. „Je smutné, že diela vo verejnom priestore akoby vôbec neexistovali. Stávajú sa z nich prekážky,“ hovorí historička umenia Zuzana Juháziová. Dodáva, že niektoré sochy sú dokonca presúvané kvôli parkoviskám.
Realizácia umeleckých diel na Spiši zaznamenala útlm počas 80. rokov, pričom najväčší pokles nastal po roku 1989, kedy diela vznikali už len príležitostne. „V minulosti prebiehalo územné plánovanie. Do neho zapájali najmä domácich umelcov a umelkyne, ktorých význam siahal neraz za hranice Československa. Aj pre samotných umelcov boli tieto zákazky vecou prestíže,“ uvádza Juháziová. Súčasný spôsob tvorby diel je zásadne odlišný. „Teraz je to najmä o iniciatíve jednotlivcov, ktorí si sami za tým musia ísť. Sami sa musia ponúkať.“ Výsledkom sú často diela vzniknuté na základe iniciatív miestnych, prevažne insitných umelcov, ako napríklad kovové plastiky hudobníkov v Spišskom Hrhove, Pamätník Milana Rastislava Štefánika v Spišskej Belej či Pamätník holokaustu v Krompachoch. Mnohé z týchto diel však podľa Juháziové „pôsobia ako päsť na oko“. Príkladom je Pamätník krompašskej vzbury z roku 1971 od Juraja Bartusza, osadený pred budovou bývalej správy Pohronskej železničnej spoločnosti na pripomienku tragických udalostí z 21. februára 1921, ktoré sa odohrali priamo na mieste, kde socha stojí.
Ladislav Kacvinský vytvoril Pamätník 700, ktorého súčasná podoba odráža plynutie času a možno aj zmeny v prístupe k umeleckým dielam vo verejnom priestore.
Dezolátny stav a snahy o záchranu
Podľa Zuzany Juháziové je približne 80 percent diel v regióne v dezolátnom stave. „Až na pár výnimiek nie je problémom Spiša to, že by sa diela umiestňovali do skladov, ale že sa nám rozpadajú pred očami,“ hovorí. Diela zvetrávajú vplyvom poveternostných podmienok a bývajú poškodené aj mechanicky. V menších mestách a dedinkách sa často pristupuje k svojpomocným opravám, ktoré však dielu skôr ublížia. V Starej Ľubovni sa obyvatelia na iniciatívu mesta snažia situáciu riešiť označením sôch kovovým štítkom so základnými údajmi, aj keď samotné opravy neboli realizované. Záujem o starostlivosť o diela existuje aj vo väčších mestách, avšak prekážok je viac, čo komplikuje ich ochranu.
Kultúrna politika miest zohráva kľúčovú úlohu. V Spišskej Novej Vsi bolo oznámené, že financie na obnovu diel nie sú k dispozícii. Ďalším významným problémom je majetkovo-právne nevyrovnanie diel, čo spôsobuje nejasnosti v otázke zodpovednosti za ich údržbu. „Bola som prekvapená, že aj napriek tomu, že dielo bolo umiestnené na dopravnom uzle, tak sa k nemu prakticky žiadna dokumentácia nezachovala,“ uvádza Juháziová, čo naznačuje potenciálne problémy pri riešení vlastníckych práv.
Príkladom pozitívneho prístupu je súkromník v Poprade, ktorý na stene budovy obchodného centra Sinitra, čakajúcej na rekonštrukciu, udržiava monumentálnu mozaiku od Petra Pollága.
Súpisy diel a inšpirácia z iných regiónov
Podobné súpisy sochárskych diel vo verejnom priestore, aký realizovala Zuzana Juháziová na Spiši, vznikli v posledných rokoch aj v iných slovenských mestách ako Bratislava, Banská Bystrica, Košice či Piešťany. Všetky tieto projekty majú spoločnú ambíciu: zmapovať diela, doplniť ich o základné informácie a zasadiť ich do širšieho kontextu. V Banskej Bystrici bol na základe zoznamu Stredoslovenskej galérie schválený zoznam pamätihodností mesta. V Bratislave historička umenia Sabina Jankovičová aktualizuje existujúci súpis diel v spolupráci s mestom, aby bolo jasné, ktoré sochy potrebujú ošetrenie či reštaurovanie. V Českej republike úspešne funguje iniciatíva Sochy a města, ktorá mapuje celé územie štátu v spolupráci s ministerstvom kultúry.
„Nechceli sme robiť žiadne kunsthistorické súdy. Išlo nám o to, urobiť súpis všetkých diel v regióne, a to diel s nižšou umeleckou hodnotou, aby sme mali základ, na ktorom by sa dalo v budúcnosti stavať,“ vysvetľuje Zuzana Juháziová. V rámci projektu bol usporiadaný online kolokvium s odborníkmi zo Slovenska a Česka s cieľom poukázať na tieto diela a dostať ich do povedomia verejnosti. Banerová výstava v mestskom parku v Spišskej Novej Vsi slúži ako ďalší nástroj propagácie.
Obnova kultúrnych pamiatok: Prípad Mariánskeho morového stĺpa
V Spišskej Novej Vsi prebieha aj obnova významnej národnej kultúrnej pamiatky - Mariánskeho morového stĺpa so sochou Nepoškvrnenej Panny Márie - Immaculatou. Od marca sa v rámci dobrovoľnej zbierky vyzbieralo takmer 5 000 eur, pričom k iniciatíve sa pridalo aj vedenie mesta a poslanci. Podstatnú časť nákladov vo výške 128 536 eur financuje samotné mesto. Obnova zahŕňa reštaurovanie Immaculaty a rekonštrukciu podstavca. Akademický sochár Štefan Kovaľ z Vyšných Ružbách s kolektívom vyhral súťaž na reštaurátorské práce. Pôvodná socha bude po reštaurovaní umiestnená v interiéri Radnice, zatiaľ čo na pôvodné miesto sa osadí jej verná kópia z prírodného materiálu. Súčasťou prác je aj obnova stĺpa, balustrády, schodišťa, kamennej dlažby a kovových prvkov. Vynovená socha by mala byť verejnosti sprístupnená koncom októbra. Proces obnovy sa začal v roku 2008, kedy mesto prevzalo pamiatku do svojej správy.
Živé sochy a festivaly: Oživenie verejného priestoru
Spišská Nová Ves sa vďaka umeleckej skupine BIG NAMES a festivalu "Živé sochy" pravidelne premieňa na galériu pouličného umenia. Toto podujatie, ktoré sa koná už niekoľko rokov, láka návštevníkov na stretnutia so známymi osobnosťami, desiatkami umelcov a bohatý sprievodný program. V roku 2025 sa festival po prvýkrát rozšíril na tri dni a ponúkol okrem iného aj špeciálnu živú sochu busty Donatella v Múzeu Spiša. Návštevníci sa mohli stretnúť s postavami z histórie, filmu a divadla, ako aj s umeleckými motívmi. Súčasťou programu bolo aj otvorenie chodníka filmových lokalít na Spiši, ktorý zavedie záujemcov na miesta známe z natáčania svetoznámych filmov, ako napríklad Spišský hrad.
V minulosti, pri príležitosti šiesteho ročníka festivalu, sa predstavilo približne 100 účinkujúcich, vrátane medzinárodných hostí z Nemecka, Brazílie, Poľska a Anglicka. Headlinerom bol Marián Labuda mladší, ktorý stvárňoval sám seba, a návštevníci mohli stretnúť aj známe osobnosti v podobe Coco Chanel, Alberta Einsteina či slovenských športovcov. Program sa odohrával na námestí, ktoré je najväčším šošovkovitým námestím v Európe, a zahŕňal aj bábkové divadlo a hudobné vystúpenia pre rodiny s deťmi.
Festivaly ako "Živé sochy" a iniciatívy ako U-points ukazujú potenciál oživenia verejného priestoru a pripomenutia si dôležitosti umenia v každodennom živote. Hoci výzvy v oblasti ochrany a obnovy existujúcich diel pretrvávajú, snaha o ich záchranu a prezentáciu je kľúčová pre zachovanie kultúrneho dedičstva regiónu Spiš.
tags: #rekonstrukcia #sochy #v #snv