Prezidentský palác, známy aj ako Grasalkovičov palác, a budovy Úradu vlády Slovenskej republiky v centre Bratislavy sú nielen dôležitými historickými a reprezentačnými objektami, ale aj miestami, ktoré si vyžadujú neustálu starostlivosť a modernizáciu. V posledných rokoch prebiehajú rozsiahle rekonštrukcie a plány na ich obnovu, ktoré majú zabezpečiť zachovanie ich architektonickej hodnoty, ako aj moderné prevádzkové a bezpečnostné štandardy. Tieto projekty, financované z rôznych zdrojov vrátane Plánu obnovy a odolnosti, prispievajú k lepšej reprezentácii krajiny a vytváraniu kvalitného pracovného prostredia.
Prezidentský palác: Od barokovej rezidencie k sídlu hlavy štátu
Grasalkovičov palác, postavený v druhej polovici 18. storočia grófom Antonom Grassalkovičom, je osovo symetrická rokoková budova na Hodžovom námestí. Autorom projektu bol Andrej Mayerhofer, pričom niektoré zdroje uvádzajú ako autora F. A. Hillebrandta. Palác pôvodne stál na voľnom priestranstve pred vtedy ešte opevneným mestom. V jeho priestoroch koncertoval aj hudobný skladateľ Joseph Haydn.
V prvej polovici 40. rokov 20. storočia bol palác upravený podľa návrhu Emila Belluša na sídlo prezidenta Slovenskej republiky v rokoch 1939 - 1945. Od 50. rokov ho využívali deti a mládež Bratislavy na svoju záujmovú činnosť pod názvom Ústredný dom pionierov a mládeže Klementa Gottwalda. V dnešnej dobe je Grasalkovičov palác známy najmä pod názvom Prezidentský palác, keďže sa po rekonštrukcii v roku 1996 stal sídlom prezidenta Slovenskej republiky. Rekonštrukcia trvala viac než tri roky a stála takmer 280 miliónov korún (9,29 milióna eur). Prezident Michal Kováč prevzal symbolický kľúč od paláca 30. júna 1996.
Súčasťou paláca je rozsiahla záhrada upravená vo francúzskom štýle, ktorá nadväzuje na rozsiahlu záhradu bývalého letného arcibiskupského paláca. Koncom 90. rokov 20. storočia prebehla rozsiahla rekonštrukcia záhrady, ktorá do veľkej miery prinavrátila pôvodný výzor parku. V roku 1978 tu bola osadená fontána Radosť zo života.
Aktuálna rekonštrukcia exteriéru a sprístupnenie verejnosti
V súčasnosti prebieha rekonštrukcia exteriéru Prezidentského paláca, ktorá si vyžiada takmer 1,2 milióna eur. Práce zahŕňajú obnovu fasády, ktorá má byť hotová do konca novembra a zabezpečenie nočného osvetlenia do 20. decembra. Kancelária prezidenta SR zdôraznila, že rekonštrukcia bola plánovaná ešte pred nástupom Zuzany Čaputovej do funkcie. Na obnovu vonkajšej fasády paláca bola vybraná firma Pamarch, pričom práce majú stáť necelých 570-tisíc eur vrátane DPH. Súčasťou rekonštrukcie je aj nočné osvetlenie, ktoré realizuje firma Bellatrix. Podľa vyjadrenia tlačového odboru sa stav paláca od roku 1996 zhoršil natoľko, že bolo nutné pristúpiť k jeho obnove. Palác poškodili aj jeho rekonštrukcie zo šesťdesiatych a deväťdesiatych rokov minulého storočia. „Vtedajšie omietky s vysokým obsahom cementu zle prenášali pnutia pôvodného tehlového muriva, ktorého spojivo je z mäkkej vápennej malty,“ uviedla Kancelária prezidenta SR. Pre rekonštrukcie z minulosti už bolo nemožné zistiť pôvodnú farbu paláca z 18. storočia, a preto bolo využité porovnávanie s dobovými analógiami. Na potreby výberu bolo vytvorených viac ako 30 farebných kombinácií, aby sa nová farebnosť čo najviac priblížila farebným možnostiam 18. storočia.
Okrem rekonštrukcie exteriéru je dôležitým aspektom aj sprístupňovanie paláca verejnosti. V roku 2025 privítal Prezidentský palác takmer 12-tisíc návštevníkov. Dominovali medzi nimi žiaci základných a materských škôl, študenti stredných a vysokých škôl, nechýbali ani seniori, odborné a profesijné skupiny, zástupcovia ozbrojených zložiek, verejnej správy, mimovládnych organizácií či medzinárodných inštitúcií. Prehliadky absolvovali aj zahraničné delegácie, krajania žijúci v zahraničí a účastníci odborných konferencií.
Počas roka sa v sídle hlavy štátu uskutočnilo 58 organizovaných prehliadok, na ktorých sa zúčastnilo takmer dvetisíc návštevníkov z celého Slovenska aj zo zahraničia. Prezidentský palác v rámci nich navštívilo 1 139 detí a študentov, a 797 dospelých. Súčasťou viacerých návštev boli aj krátke osobné stretnutia s prezidentom Petrom Pellegrinim.
Významným momentom sprístupnenia Prezidentského paláca verejnosti bol Deň otvorených dverí, ktorý sa konal 30. augusta 2025 v rámci spoločného podujatia s Národnou radou SR. „Do sídla hlavy štátu prišlo približne 10-tisíc návštevníkov, čo predstavuje jednu z historicky najvyšších účastí,“ informovala Kancelária prezidenta SR (KP SR). Verejnosť mala možnosť počas celého dňa spoznať reprezentačné priestory Prezidentského paláca a zúčastniť sa na sprievodnom programe pre všetky vekové kategórie. Deň otvorených dverí oficiálne otvoril prezident Peter Pellegrini na prednom nádvorí Prezidentského paláca, kde sa konala prehliadka Čestnej stráže prezidenta s plnými poctami, následne sa stretol s návštevníkmi v areáli aj interiéri paláca.
Takto to bolo na dni otvorených dverí v prezidentskom paláci.
Vplyv developerských projektov na okolie paláca a Banskobystrickú ulicu
V mnohých európskych metropolách sa v blízkosti najvýznamnejších šľachtických palácov alebo historických verejných budov vyformovali prestížne štvrte so vzácnymi domami a vyrovnanou mierkou zástavby. O Bratislave to celkom neplatilo. V susedstve Grassalkovichovho paláca, kde na sklonku 19. storočia na Banskobystrickej ulici prevládali skôr nižšie objekty a ulica bola na začiatku 20. storočia popisovaná ako úzka, vyrástla zmiešaná zástavba domov rozličnej mierky, od jednopodlažných po trojpodlažné. O atraktívnej staromestskej ulici hovoriť nemožno, keďže jej druhú stranu tvorili hospodárske stavby, patriace k palácu. Do 21. storočia vstúpila Banskobystrická ako pomerne narušená. Niektoré domy boli odstránené či opustené, v čoho dôsledku tu jestvovali prieluky.
V druhej dekáde sa však rozbehli viaceré developerské projekty, ktoré tento obraz začali meniť. Jeden vznikol na nároží s Jozefskou, druhý pod názvom Metropolitan Star využil pozemok, siahajúci až po Námestie 1. mája. Tieto developmenty spájal vyšší štandard bývania či prítomnosť aktívneho parteru. Na rohu Banskobystrickej a Jozefskej bola po niekoľkých pokusoch zriadená populárna kaviareň, v Metropolitan Star je prevádzka, poskytujúca jedlé kytice. Ulica tak už má takmer dobudované domoradie - s jedinou výnimkou. Je ňou pozemok na Banskobystrickej 14. V minulosti sa tu nachádzal funkcionalistický jednopodlažný dom so šikmou strechou, asanovaný v roku 2023.
Za zámerom stojí prostredníctvom Z8 Capital Partners s.r.o. podnikateľ Roman Fečík, ktorý v minulosti pôsobil aj ako generálny riaditeľ Poštovej banky. Okrem toho je však vášnivým zberateľom umenia a prevádzkovateľom Roman Fecik Gallery. Pozemok v atraktívnej lokalite plánuje využiť nielen pre rozvoj bývania, ale aj pre zriadenie nových priestorov pre galériu. Čoskoro tak v tejto lokalite vznikne šesťpodlažný objekt (pri pohľade z Banskobystrickej) s dvomi najvyššími ustupujúcimi podlažiami. Budova tak výškovo priamo nadviaže na Vilu Bielu. Umiestnené tu bude aj jedno podzemné podlažie. Je tak očividné, že pôjde o mimoriadne exkluzívne a priestorovo rozsiahle bývanie. V predaji ponúkané nebude. „V projekte sú len tri bytové jednotky a tie sú už teraz rezervované, takže nebudú ponúkané formou inzercie,“ hovorí pre YIM.BA Roman Fečík. Projekt tak pravdepodobne nezíska ani web, keďže takúto formu prezentácie nepotrebuje. Verejne prístupná však bude galéria, hoci v súlade s konceptom Roman Fecik Gallery sa sústredí najmä na zberateľov, nie na širokú verejnosť. „Galéria bude primárne výstavným priestorom, neplánujeme v nej prevádzkovať kaviareň ani kníhkupectvo,“ približuje Fečík. Architektonické riešenie spracovala projektová kancelária Arding. Investor vizualizácie nezverejnil, hoci redakcia YIM.BA má k dispozícii hmotovú štúdiu, ktorá naznačuje, že objekt bude disponovať pravidelným rastrom plnej a presklenej fasády a oknami s francúzskymi balkónmi. Dokončenie Galérie Banskobystrická očakáva investor v prvom kvartáli roka 2027. Po jej dobudovaní bude ulica definitívne scelená v plnej dĺžke.
Bratislava sa tak zbavuje ďalšej prieluky, ktorých zostáva v centre mesta pomerne dosť. Ide o dôsledok prudkého rozvoja v minulosti, ktorý viedol k asanácii mnohých starších ulíc či domov, nie však už k ich náhradám. V posledných rokoch ale možno predsa len sledovať rastúcu tendenciu k urbanizácii dosiaľ nevyužitých pozemkov. Postupne totiž klesá objem disponibilných plôch pre výstavbu väčších projektov v priamom centre mesta. Ceny nehnuteľností zároveň dosiahli úroveň, keď sa oplatí stavať aj náročnejšie obytné domy. Vďaka týmto zmenám rastie objem dostavieb, nadstavieb, prístavieb či prestavieb, ako aj novostavieb na mieste prázdnych plôch alebo starších budov. Takéto typy projektov sa aktuálne realizujú na Malom trhu, Lazaretskej, Ul. 29. Staré Mesto tak postupne získa ucelenejší ráz. Mnoho z pripravovaných zámerov má vysokú architektonickú úroveň a viac než dobre dotvorí existujúce prostredie. Okrem bývania budú viaceré objekty obsahovať aj priestor pre obchodné prevádzky či služby, čo vytvorí potenciál pre aktiváciu a oživenie ulíc. Čo sa týka Banskobystrickej, tá potvrdí významnú pozíciu prestížnej ulice v susedstve dôležitých verejných budov a priestorov. Tejto polohe však nesekunduje verejný priestor ani stav cyklistickej infraštruktúry, hoci ide o dôležitú spojnicu centra a Hlavnej železničnej stanice.
Bezpečnostné opatrenia a ekologické iniciatívy v Prezidentskom paláci
V posledných rokoch došlo v paláci aj k zmenám súvisiacim s implementáciou tzv. idey Zero waste, teda produkovania čo najmenšieho množstva odpadu. Na dosiahnutí tohto cieľa pracuje Inštitút cirkulárnej ekonomiky. Navrhnuté riešenia by mali viesť k zníženiu produkcie odpadu až o 85%. Z kancelárií boli odstránené jednorazové plastové poháre, fľaše a výdajníky vody, na toaletách vymenili papierové obrúsky za uteráky. V záhrade paláca pribudol kompostér a zamestnanci absolvovali školenia. Poradca prezidentky republiky pre životné prostredie Juraj Rizman uviedol: „Máme tu zelené plochy, uvažujeme, že by sme tu vyhlásili bezpesticídovú zónu.“
Čo sa týka bezpečnostných opatrení, prebieha projekt úprav areálu s cieľom zvýšiť zabezpečenie budovy a priľahlých plôch. V rámci projektu sa pripravuje nový objekt vrátnice s chráneným parkoviskom vo východnej časti zadného nádvoria, ktorý má slúžiť na presun pracoviska bezpečnostnej kontroly osôb priamo ku vchodu do areálu. Vo západnej časti nádvoria vznikne prístrešok nad vstupom do Grasalkovičovho paláca. Tieto opatrenia vyvolali nesúhlas mestskej časti Bratislava - Staré Mesto, ktorá tvrdí, že stavba nerešpektuje charakteristické princípy existujúcej zástavby a vnáša do nej neprijateľný kontrast.
Úrad vlády SR: Rekonštrukcia historických a moderných budov
Úrad vlády Slovenskej republiky (ÚV SR) sídli v historickom areáli v centre Bratislavy, ktorý zahŕňa barokový Letný arcibiskupský palác a modernú prístavbu z roku 1979. Napriek významnej funkcii areálu sa doňho v posledných rokoch investovalo len málo, čo sa prejavovalo zlým stavom exteriérových priestranstiev a administratívnej budovy.
Obnova areálu a nových objektov Úradu vlády
V roku 2023 bol schválený projekt na obnovu záhrady a exteriérových priestorov, ktorý zahŕňa výstavbu novej vstupnej budovy na Spojnej ulici pre návštevy a zamestnancov ÚV SR. Táto budova bude slúžiť na segregovaný vstup do areálu. Okrem toho sa zrealizuje rekonštrukcia vnútroareálových spevnených plôch a komunikácií, revitalizácia parkovej zelene, nový závlahový systém, osvetlenie a prvky záhradnej architektúry, vrátane glorietu, fontány a jazierka. Koncepcia vychádza z čiastočnej obnovy historickej situácie záhrady a nadväzuje na barokovú podobu priestoru. Klasicizujúci charakter bude mať aj nová vstupná budova.
Rekonštrukcia administratívnej budovy Úradu vlády
V súčasnosti prebieha aj obnova Administratívnej budovy ÚV SR, ktorá je rozdelená do dvoch etáp. Prvá etapa zahŕňa zateplenie obvodového plášťa, strechy a výmenu okien a dverí s cieľom zlepšiť stavebno-technický stav a znížiť energetickú náročnosť. Zhotoviteľom projektu je spoločnosť KAMI Profit. Druhou etapou je rekonštrukcia technického zariadenia, interiéru budovy a jej technologických častí, pričom predpokladaná hodnota zákazky je 6,1 milióna eur. Financovanie oboch etáp bude realizované z Plánu obnovy a odolnosti.
Rekonštrukcia Karáčoniho paláca
Naplno sa rozbehla aj rekonštrukcia Karáčoniho paláca na Štefánikovej ulici, ktorý spravujú Úrad vlády SR a Kancelária prezidenta SR. Ide o rozsiahlu rekonštrukciu národnej kultúrnej pamiatky, ktorá zahŕňa kompletnú obnovu fasády, čiastočnú obnovu priestorov, zateplenie stropu, sanáciu vlhkosti spodných podlaží a odstránenie novodobej prístavby. Obnoviť sa má aj oplotenie Grasalkovičovej záhrady. Projekt kladie dôraz na udržateľnosť s využitím ekologických materiálov a technológií. Celková hodnota zákazky predstavuje 8 615 658 eur s DPH a zhotoviteľom je Metrostav Slovakia a.s. Financovanie pochádza z Plánu obnovy a odolnosti. Po dokončení renovácie sa do paláca presunú zamestnanci Úradu vlády SR, ktorí v súčasnosti pracujú v prenajatých priestoroch. Úrad zároveň nepredĺži nájomnú zmluvu na priestory v budove Park One, ktorá dosiahla hodnotu 13,7 milióna eur.
Finančné prostriedky z Plánu obnovy a odolnosti na rekonštrukcie
Úrad vlády (ÚV) SR a Kancelária prezidenta (KP) SR budú prijímatelia financií z plánu obnovy na rekonštrukciu Karáčoniho paláca v Bratislave, administratívnej budovy ÚV v Bratislave, účelového zariadenia ÚV Villy Klotildy v Starom Smokovci a účelového zariadenia ÚV Domu hostí v Košiciach. Celková výška investícií z Plánu obnovy a odolnosti SR predstavuje vyše 19,7 milióna eur s DPH. Súčasne sa uvažuje so spolufinancovaním zo štátneho rozpočtu vo výške 1,8 až dva milióny eur s DPH.
Karáčoniho palác v Bratislave je národnou kultúrnou pamiatkou. Podľa materiálu sa bude realizovať kompletná rekonštrukcia fasády, čiastočná obnova priestorov, zateplenie stropu, sanácia vlhkosti spodných podlaží či sa odstráni novodobá prístavba. Obnoviť sa podľa návrhu má aj oplotenie Grasalkovičovej záhrady.
Rekonštruovať sa má aj administratívna budova ÚV SR na Námestí slobody v Bratislave. Z materiálu vyplýva, že pôjde o obnovu obvodového plášťa, strechy a výmeny otvorových konštrukcií, rekonštrukciu technického zariadenia budovy a modernizáciu inštalácií. "Opatrenia zásadným spôsobom prispejú k zníženiu spotreby energie na prevádzku budovy a zlepšia stavebno-technický stav budovy," uvádza sa v návrhu.
Z plánu obnovy bude financovaná aj obnova Villy Klotildy v Starom Smokovci, ktorú tvoria dve budovy. Predmetom obnovy bude výmena strechy, zateplenie podkrovia, výmena otvorových konštrukcií a rekonštrukcia fasády, zateplenie strešného a obvodového plášťa, rekonštrukcia technického zariadenia budovy, zdroja tepla, vzduchotechniky a sanácie vlhkosti.
Úrad vlády taktiež plánuje obnoviť Dom hostí na Mánesovej ulici v Košiciach. Pôjde o stavebné a technické úpravy, zateplenie, výmenu okien a balkónových dverí, rekonštrukciu elektroinštalácie a vodoinštalácie, nové oplotenie či revitalizáciu parku.
Vláda takisto schválila návrh, ktorým boli ako priami prijímatelia v rámci mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti určené Krajské prokuratúry v Žiline a v Prešove. Opatrenie má zjednodušiť proces čerpania prostriedkov pre rekonštrukcie budovy Krajskej prokuratúry v Prešove a budovy Okresnej prokuratúry v Poprade. Financovanie oboch projektov je zabezpečené prostredníctvom Plánu obnovy a odolnosti. Rekonštrukcia Krajskej prokuratúry v Žiline bude hradená vo výške obstarávacích nákladov bez DPH, pričom časť DPH bude financovaná z rozpočtu Ministerstva dopravy SR. „Celková výška investície na túto obnovu predstavuje 1.842.756 eur,“ dodal predkladateľ materiálu. V prípade Krajskej prokuratúry v Prešove sa plánuje refundácia investičných nákladov na rekonštrukciu budovy Okresnej prokuratúry Poprad.
Lovecký zámoček Hohenlohe v Tatranskej Javorine
V roku 2025 sa pre verejnosť otvoril aj Lovecký zámoček Hohenlohe v Tatranskej Javorine. V období od januára do apríla sa uskutočnilo 45 riadnych vstupov, na ktorých sa zúčastnilo 813 návštevníkov. Väčšinu z nich tvorili občania Slovenskej republiky, doplnení hosťami z Poľska a Českej republiky.
Transparentná komunikácia a dostupnosť fotografií
Kancelária prezidenta v roku 2025 pokračovala aj v otvorenom sprístupňovaní fotografickej dokumentácie z programu prezidenta prostredníctvom platformy Flickr. Na oficiálnom účte KP SR bolo počas roka zverejnených 4 136 fotografií, ktoré spolu zaznamenali 266 585 zhliadnutí. Zverejňované fotografie zachytávajú domáce aj zahraničné pracovné cesty prezidenta, štátne a oficiálne návštevy, regionálne výjazdy, pietne akty, spoločenské a kultúrne podujatia, ako aj program v Prezidentskom paláci. Fotografickú dokumentáciu programu prezidenta zabezpečujú pre KP SR dvaja autori - dlhoročný profesionálny fotograf z médií Michal Smrčok a mladý fotografický talent z východného Slovenska Dominik Demčák. Najobľúbenejšou fotografiou na Flickri KP SR v roku 2025 sa stal záber z účasti prezidenta SR na oslavách 950. výročia prvej písomnej zmienky o obciach Hliník nad Hronom a Bzenica. „Kancelária prezidenta SR dlhodobo kladie dôraz na transparentnú a otvorenú komunikáciu. Všetky fotografie sú voľne dostupné a bezplatne použiteľné pre médiá aj širokú verejnosť, bez potreby osobitného súhlasu, pri zachovaní uvedenia zdroja.
Tieto rozsiahle investície do obnovy a modernizácie prezidentských a vládnych budov prispejú k lepšej reprezentácii krajiny a vytvoreniu kvalitného pracovného prostredia pre zamestnancov. Zároveň sa tým zachovávajú a obnovujú cenné historické pamiatky. V súvislosti s týmito rekonštrukciami sa uskutočňuje aj každoročný Deň otvorených dverí v Prezidentskom paláci, ktorý sa koná na výročie inaugurácie.
tags: #rekonstrukcia #prezidentskeho #palaca #zmluvne #podmienky