Banská Štiavnica, ako najstaršie banské mesto na území dnešného Slovenska, nesie stopy svojej bohatej histórie v každom svojom kúte. Počiatky jej stredovekej formácie sa datujú na prelome 12. a 13. storočia. V polovici 16. storočia, na vrchole stredoveku, čelilo vtedajšie Uhorsko, vrátane stredoslovenských banských miest, hrozbe osmanskej okupácie. V súvislosti s potrebou ochrany hospodársky kľúčových oblastí bolo aj v Banskej Štiavnici vybudované rozsiahle renesančné opevnenie. Jedným z kľúčových prvkov tejto fortifikácie bola Piargska brána, postavená v roku 1554. Táto brána pôvodne zabezpečovala ochranu vstupu do mesta od juhozápadu, smerom od Levíc.
Historický vývoj a transformácia Piargskej brány
Pôvodná Piargska brána bola súčasťou mestského hradbového systému, ktorý pozostával z dvojnásobného venca opevnenia, vytvoreného vzájomným pospájaním obvodových murív jednotlivých domov. Hlavné komunikačné trasy boli uzatvorené piatimi bránami. Ako jediná sa do dnešných čias zachovala práve Piargska brána. Pôvodne ju tvorila nízka hranolová veža s priechodom v prízemí, zo strán chránená dvoma valcovitými baštami. Spodná časť brány slúžila ako prejazd, zatiaľ čo horné poschodie bolo obytné, poskytujúc zázemie strážcom alebo členom vojenskej posádky. Brána, ktorá kedysi spolu s Novým zámkom chránila cestu do Banskej Štiavnice od Pukanca a Štiavnických Baní (pôvodne Vindšachty, neskôr Piargu), bola postavená v roku 1554 v renesančnom štýle.
Po približne 150-ročnej existencii, v barokovej etape, objekt prešiel významnou transformáciou a zmenil svoj charakter. Neznámy architekt prestavby ju adaptoval na reprezentatívny vstup do mesta. Nové výtvarné poňatie fasád bolo kľúčové pre tento zámer. Hoci asymetrický vstupný portál do prejazdu zostal nezmenený, architekt rafinovane rozšíril priečelie mimo obrys stavby, aby dosiahol symetrický vzhľad plastickej výzdoby na južnej fasáde. Veľkoleposť bola umocnená aj líniami hradbových múrov po oboch stranách, zakončených valcovými baštami s helmicovými strieškami. Tento reprezentatívny vstup do mesta pravdepodobne vítal významné návštevy z cisárskeho dvora v roku 1764, vrátane princa Jozefa (budúceho cisára), princa Leopolda a sasko-tešínskeho vojvodu Alberta. Jedna z dvoch pôvodných valcových bastiónov bola zbúraná počas druhej svetovej vojny.
Počas etáp konsolidácie a opätovne nastupujúcej prosperity v novoveku bolo viacero prvkov mestskej fortifikácie zbúraných, čiastočne kvôli zvyšujúcej sa dopravnej záťaži a potrebám plynulosti a bezpečnosti premávky. Okrem iných boli zbúrané aj Belianska brána a Dolná (Krupinská brána). Piargska brána si však napriek týmto zmenám zachovala svoju jedinečnosť.
Problémy minulých obáv a potreba komplexnej obnovy
V 20. storočí bola Piargska brána využívaná na obytné účely, neskôr sa dostala do správy pamiatkarov. Avšak počas tzv. komplexnej obnovy, ktorá bola v objekte realizovaná na prelome 70. a 80. rokov 20. storočia, boli zrealizované viaceré nevhodné stavebné zásahy a technológie. Tieto zásahy viedli k poškodeniu, znehodnoteniu a redukcii pamiatkových hodnôt objektu. Technológie a materiály, ktoré boli použité, boli zdrojom zvýšeného vlhnutia objektu a stali sa štartérom závažných stavebných porúch. Tieto problémy si vyžiadali dôkladné preskúmanie a plánovanie novej obnovy.
Novodobá obnova: Vedecký prístup a rešpekt k pamiatke
Zámerom rozsiahlej obnovy, ktorej príprava a realizácia prebiehala v rokoch 2017 - 2022, bolo získať na základe odborných špecializovaných výskumov nové poznatky o pôvodnom výraze brány po barokovej prestavbe. Kľúčové bolo tiež identifikovať príčiny porúch a navrhnúť ich sanáciu. Cieľom obnovy bola maximálna ochrana a konzervácia originálnych komponentov objektu, obnova celistvosti výrazu exteriéru aj interiéru a adaptácia objektu na apartmánové bývanie, ktoré by spĺňalo súčasné kritériá.
Náročná obnova sa realizovala programovo po etapách. Na príprave a realizácii sa podieľal rozsiahly tím aktérov, ktorí efektívne a tvorivo spolupracovali: pamiatkari, výskumníci, projektant, stavebná spoločnosť, reštaurátori a umeleckí remeselníci. Súčasťou procesu obnovy každého historického objektu sú však aj prekvapenia, nálezy a situácie, ktoré si vyžadujú nové rozhodnutia a aktualizácie plánov.
Piargska brána prekvapila nálezmi viacerých súčastí historickej „čiernej“ kuchyne, ktorá svedčí o jej pôvodnom využití. Prekvapivým zistením bolo aj to, že pod omietanými stropmi na poschodí sa zachovali pôvodné historické drevené trámové stropy. Tieto objavy obohatili poznanie o histórii a funkcii brány.
História Piaristickej školy Františka Hanáka ||film||
Kľúčové aspekty obnovy a zachované prvky
Dôležitou súčasťou obnovy bolo celostné „ozdravenie“ objektu od nevhodných novodobých materiálov na báze cementu, komplexná sanácia vlhkosti a obnova strechy. Tieto kroky boli nevyhnutné pre dlhodobú stabilitu a ochranu pamiatky.
Obnova elegantnej fasády a charakteristických členitých štítov strešnej atiky si vyžadovala erudovanú prácu reštaurátorov. Každá z hlavných fasád má okrem plastickej výzdoby aj výnimočný prvok, ktorý umocňuje ich jedinečnosť. Na južnú fasádu sa po 90. rokoch vrátila kópia výtvarne výnimočného reliéfu z dielne Dionýza Stanettiho (originál je v expozícii lapidária Starého zámku). Na severnej fasáde bola úspešne zreštaurovaná plastika svätca, ktorá dotvára celkový historický obraz brány.
Piargska brána, posledná banskoštiavnická mestská brána v renesančno-barokovom štýle, je v súčasnosti stavebne stabilizovaná a plne funkčná. Vďaka komplexnému prístupu tímu zodpovedného za obnovu sa opäť stala ikonickým objektom, ktorý reprezentatívne a originálne zdobí siluetu vstupu do Banskej Štiavnice, aby mohla vítať svojich obyvateľov a návštevníkov. Transformácia brány z pôvodne čisto fortifikačnej stavby na reprezentatívny a uvítací objekt predstavuje významnú časť dedičstva tohto historického mesta a svedčí o jeho schopnosti adaptácie a uchovávania svojej identity.
Napriek technickým aspektom obnovy, Piargska brána v Banskej Štiavnici naďalej evokuje silné emócie a spomienky. Ako uvádza jeden z obyvateľov na sociálnej sieti: „Ďakujem za krásne spomienky na Piargsku bránu. Banská Štiavnica je pre mňa srdcová záležitosť. Mal som z BS svoju najväčšiu lásku môjho života, ktorá bohužiaľ už nie je medzi nami! Vždy sa rád vraciam na miesta, kde sme spolu trávili krásne a nezabudnuteľné chvíle našej nekonečnej lásky!“ Tieto osobné svedectvá potvrdzujú, že historické stavby nie sú len kamennými svedkami minulosti, ale aj miestami, kde sa odohrávajú ľudské príbehy a kde sa uchovávajú hlboké spomienky. Banská Štiavnica je dodnes zdrojom zážitkov jej návštevníkov, a Piargska brána je neodmysliteľnou súčasťou tejto živej histórie.
tags: #rekonstrukcia #piargska #brana #banska #stiavnica