Rekonštrukcia a modernizácia verejného osvetlenia: Cesta k úsporám a efektívnosti

V snahe o zníženie prevádzkových nákladov a zvýšenie energetickej efektívnosti sa slovenské obce a mestá čoraz častejšie obracajú na modernizáciu svojich systémov verejného osvetlenia. Táto snaha je podporená aj finančnými prostriedkami zo štrukturálnych fondov Európskej únie, ktoré umožňujú realizovať rozsiahle projekty s výraznou mierou návratnosti. Hoci záujem o tieto zdroje bol značný, nie všetky obce uspeli v získaní grantov. Celkovo 400 obcí prejavilo záujem o rekonštrukciu verejného osvetlenia s využitím štrukturálnych fondov, pričom podarilo sa to 117 z nich. Rozdelený balík financií vo výške vyše 23 miliónov eur však nie je okamžite k dispozícii.

Proces získavania a administrácie grantov

Proces získavania nenávratných finančných príspevkov (NFP) je často zložitý a časovo náročný. Ministerstvo hospodárstva SR, ako poskytovateľ pomoci z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, poverilo vyhodnocovaním projektov a ich administráciou Slovenskú inovačnú energetickú agentúru (SIEA). Každý z 246 projektov, ktoré prešli formálnou kontrolou, bol posudzovaný interným a externým hodnotiteľom. Konečné hodnotenie týchto odborníkov rozhodlo o zaradení projektu do finálneho rebríčka. Na hranicu 70 bodov, ktorá oddeľovala úspešných žiadateľov od tých, ktorí neuspeli, nedosiahlo 52 projektov. Napriek tomu, že podpora mohla pokryť až 95 % oprávnených nákladov, nie všetkým projektom, ktoré spĺňali kritériá, sa ušiel príspevok kvôli vyčerpaniu alokovanej sumy. Správy o nepridelení NFP boli adresované 77 mestským a obecným úradom.

Po podpise zmlúv o nenávratnom finančnom príspevku čaká úspešných uchádzačov ďalší krok - výber dodávateľov prostredníctvom verejného obstarávania. Tí, ktorí už realizátorov vybrali, musia zdokladovať súlad priebehu obstarávania s príslušnými predpismi. Prvé finančné prostriedky z eurofondov získajú až po predložení faktúr za zrealizované projekty alebo ich časti.

Technické kritériá pre modernizáciu verejného osvetlenia

Projekty rekonštrukcie verejného osvetlenia museli spĺňať štyri základné technické kritériá, aby mohli byť podporen

• Vysoká účinnosť svetelných zdrojov: Využívanie svetelných zdrojov s minimálnym merným svetelným tokom 87 lm/W, ktorý zabezpečuje vysokú účinnosť spotreby elektriny.
• Minimálne krytie svietidiel: Dodržanie minimálneho krytia elektrickej a svetelno-technickej časti svietidla IP 65, čo znamená zvýšenú odolnosť voči vniknutiu nečistôt a znížené nároky na údržbu.
• Regulácia intenzity osvetlenia: Implementácia systémov umožňujúcich reguláciu intenzity osvetlenia, napríklad stmievanie v noci, na maximalizáciu úspor energie.
• Nulové svetelné emisie: Zamedzenie vyžarovania svetla smerom do horného polpriestoru svietidla. Toto kritérium vychádzalo z pripravovaných európskych predpisov a aj keď neskoršie nariadenie Európskej komisie z marca 2009 nebolo tak striktné, stále sa kládol dôraz na minimalizáciu svetelných emisií, najmä pri vysoko zaťažených komunikáciách.

Okrem týchto kritérií mali projekty spresniť aj energetický prínos, prevádzkové náklady a environmentálne súvislosti. Energetický prínos mal vyplývať z opisu technického zhodnotenia stavu sústavy verejného osvetlenia pred realizáciou projektu a technickej špecifikácie navrhovaných zásahov.

Výzvy pri príprave projektov

Časová náročnosť a odborná príprava projektov sa ukázali ako významná prekážka pre mnohé obce. Nedostatočná kapacita skúsených projektantov viedla k tomu, že niektoré projekty boli pripravené „od stola“ bez dôkladného zmapovania terénu a potrieb obce. Toto sa prejavilo v nedostatočnom popise pôvodného stavu alebo v zmätočných plánoch, čo sťažilo meranie skutočných úspor energie.

Chýbala špecifikácia technického stavu starých svietidiel, zdrojov svetla, rozvádzačov a napájacích vedení, ako aj transparentný spôsob výpočtu modelového príkonu pôvodných svetelných zdrojov. Ďalšou častou chybou bolo nedefinovanie technických parametrov navrhovaných svietidiel a svetelných zdrojov, aj keď minimálne technické špecifikácie boli v dokumentoch výzvy jasné.

V mnohých príptoch boli systémy verejného osvetlenia zdevastované, svietidlá nesvietili alebo boli zámerne vypínané. Preto bolo nevyhnutné počítať úspory modelovým spôsobom s využitím parametrov skutočne inštalovaných starých svietidiel. Kľúčovým kritériom energetickej efektívnosti bolo dosiahnutie merných úspor elektriny viac ako 50 kWh na vymenené svietidlo za rok.

LED technológia: Prísľub a riziká

Niektorí starostovia podľahli marketingovým lákadlám predajcov LED svietidiel, ktoré sú prezentované ako technológia budúcnosti. Hoci LED technológia spotrebúva menej energie ako tradičné metalhalogenidové a vysokotlaké sodíkové výbojky, jej používanie nie je bez rizík. Dôvodom je možný pokles kvality u niektorých výrobcov v snahe znížiť cenu. V čase vyhlasovania výzvy chýbali rozsiahle skúsenosti s dlhodobým používaním LED svietidiel v exteriéri, čo viedlo k potrebám ich testovania a odstraňovania nedostatkov.

Napriek tomu, že LED technológia ponúka potenciál úspor, je dôležité pristupovať k jej implementácii s rozvahou. V niektorých projektoch boli navrhované LED svietidlá s úzkym vyžarovacím diagramom bez dopĺňania svietidiel, čo by viedlo k nerovnomernému osvetleniu vozovky a potenciálnemu bezpečnostnému riziku. Rozdielne ceny LED svietidiel, od 600 € až po 3 300 € za kompletnú rekonštrukciu svetelného bodu, naznačujú výrazný rozptyl v kvalite a hodnote.

Prípadová štúdia: Rekonštrukcia verejného osvetlenia v Ružomberku

Mesto Ružomberok sa pripravuje na komplexnú rekonštrukciu verejného osvetlenia, ktorá by mala trvať maximálne dva roky. Celková zákazka presiahne 3,3 milióna eur bez DPH. Projekt bude financovaný prostredníctvom úveru vo výške 2,8 milióna eur od Environmentálneho fondu, s nízkou úrokovou sadzbou 0,1 % ročne a bez ďalších poplatkov.

V prvej etape sa vymení a doplní 1700 kusov výbojkových svietidiel za LED technológiu. V druhej etape sa obnoví verejné osvetlenie v ďalších vytypovaných lokalitách. Cieľom modernizácie je zhospodárniť prevádzku, znížiť náklady na spotrebu elektrickej energie a údržbu.

Súčasné osvetlenie v Ružomberku pozostáva z 3 016 kusov svietidiel rôzneho veku. Z nich len 1 141 kusov je mladších ako päť rokov, 115 je mladších ako 15 rokov a až 1 552 kusov je starších ako ich morálna životnosť. Približne 1500 svietidiel sú inteligentné (IoT) svietidlá na diaľkové riadenie, pričom funguje aj 58 rozvádzačov. V roku 2023 bolo v rámci projektu Smart technológie mesta vymen

ných 330 svietidiel.

Problémom sú aj zastarané stožiare verejného osvetlenia, postavené pred 30 až 50 rokmi, ktoré predstavujú bezpečnostné riziko kvôli labilným a nedostatočne utesneným päticiam. Nesystematické pridávanie svietidiel viedlo k nejednotnej sústave s rôznymi typmi svietidiel, upevneniami a svetelnými zdrojmi, čo značne komplikuje správu a údržbu.

V rámci projektu sa plánuje výmena starých svietidiel, ktoré sa vyznačujú slabým svetelným výkonom, vysokou energetickou náročnosťou a častou poruchovosťou. Nové LED svietidlá by mali priniesť významné úspory.

Verejné obstarávanie na dodávateľa v Ružomberku prebieha, ponuky je možné posielať do 20. mája. Celková zákazka zahŕňa aj opciu pre vysúťaženého zhotoviteľa na realizáciu a rekonštrukciu verejného osvetlenia v budúcich investičných projektoch mesta.

Potreba zodpovedného projektovania

Investícia času a peňazí do výberu zodpovedného a odborne zdatného autora technického projektu je kľúčová. Taktiež je dôležité, aby bol projektant schopný zohľadniť na prvý pohľad protichodné ciele - zabezpečiť dostatočnú viditeľnosť pre vodičov a chodcov a zároveň minimalizovať prevádzkové náklady. Každé nové osvetlenie by malo byť finančne a energeticky efektívne a zároveň bezpečné. Tieto princípy by mali byť samozrejmosťou, pretože investície sa v konečnom dôsledku určite vrátia.

tags: #rekonstrukcia #modernizacia #verejneho #osvetlenia