Viniansky hrad, pôvodne gotická zrúcanina z 13. storočia, sa nachádza na sopečnej kryhe na južných výbežkoch Vihorlatských vrchov, v nadmorskej výške 325,3 metra nad morom. Od roku 2011 prebieha jeho intenzívna rekonštrukcia a záchrana, o ktorú sa s nasadením stará občianske združenie Zemplínsko-užská hradná cesta. Táto snaha prináša ovocie v podobe postupných obnovovacích prác a sprístupňovania hradu verejnosti, čím sa Viniansky hrad stáva nielen významnou kultúrnou pamiatkou, ale aj atraktívnym cieľom pre turistov a milovníkov histórie.
Historický kontext a význam
Prvá písomná zmienka o Vinianskom hrade pochádza z roku 1335, no jeho výstavba sa pravdepodobne datuje do druhej polovice 13. storočia. Jeho strategická poloha na obchodnej ceste do Poľska mu dávala významnú úlohu strážneho hradu, podobne ako neďalekým hradom v Brekove, Jasenove a Čičve. Vlastníkom hradu bolo šľachtické panstvo z Michaloviec. Počas svojej existencie hrad zažil viacero dramatických udalostí. V roku 1312 ho napadli a poškodili Omodejovci. V roku 1466 utrpel značné škody počas bojov medzi uhorským kráľom Matejom a poľským panovníkom Kazimírom IV. Následne bol na začiatku 16. storočia opravený a opevnený, avšak v roku 1594 ho cisárske vojsko pri dobýjaní opäť poškodilo. Hoci majitelia, rod Sztárayovcov, objekt neskôr opravili, v polovici 17. storočia hrad opustili kvôli nepohodlnému sídlu a presťahovali sa do kaštieľa v obci. Konečný zánik hradu prišiel začiatkom 18. storočia, kedy bol na príkaz cisára zbúraný v rámci likvidácie protihabsburského povstania.
Architektúra a stavebné fázy
Viniansky hrad mal pôvodne nepravidelný, takmer trojuholníkový pôdorys, ktorý kopíroval terén. Prvá stavebná etapa zahŕňala výstavbu plášťového opevnenia, ku ktorému boli neskôr pristavané ďalšie budovy, a to v interiéri aj exteriéri. V tejto prvej fáze bola postavená veža a pravdepodobne trojpriestorový palác prístupný z nádvoria. Opis z roku 1335 uvádza, že hrad obsahoval dve veže, jeden palác, starú bránu, kaplnku zasvätenú sv. Margite a dom. V roku 1449 sa zloženie hradu uvádza podobne, pričom veža mala pivnice a štyri podlažia, a boli tu aj temnica a dva obytné domy. Zachované časti opevnenia, ktoré obklopovali pôvodné nádvorie, dodnes sledujú tento pôdorys. Vstup do areálu z východnej strany kedysi chránila hranolová veža, dnes sa prechádza pod jej zvyškami. Obytné budovy pristavané k východnému opevneniu si čiastočne zachovali renesančné klenby. Na gotickej veži sú viditeľné kamenné kvádrovanie, otvory okien a dverí, ako aj časti starých omietok. V paláci sa nachádzajú stopy po krboch a nike, pod palácom sú zaklenuté pivničné priestory. Vo vonkajšom múre, ku ktorému boli pristavané hospodárske budovy, je zachovaná výlevka.
Rekonštrukcia a súčasné aktivity
Občianske združenie Zemplínsko-užská hradná cesta, ktoré pôsobí na záchrane hradu už desiaty rok, odvádza obrovský kus práce. V rámci rekonštrukčných prác sa kládol dôraz na citlivý prístup a minimálny rozsah zásahov, aby sa zachovala autenticita a nedochádzalo k domýšľaniu neoverených historických skutočností. Keďže hradný palác a jeho opevnenie sú národnými kultúrnymi pamiatkami, všetky práce sú vopred schvaľované krajským pamiatkovým úradom.
Jedným z najvýraznejších úspechov rekonštrukcie je funkčná replika stredovekého dreveného šliapacieho žeriavu. Tento unikátny mechanizmus, nazývaný aj výťah, slúži na prepravu bremien, najmä kameňov, s nosnosťou do 200 kilogramov. Jeho výstavba bola dielom hradného kastelána Jaroslava Gorása a zamestnancov združenia, ktorí sa pri svojej práci inšpirovali konzultáciami s českým tesárskym majstrom Petrom Ružičkom a návštevou francúzskeho hradu Guédelon. Princíp fungovania žeriavu spočíva v tom, že osoba vojde do veľkého kolesa a stredne náročnou chôdzou prekoná desať metrov, čo zodpovedá jednej otáčke. Pri každej otáčke sa navinie jeden meter lana. Strata sily je spôsobená predovšetkým drevenými ložiskami, ktoré napriek mazaniu kolomažou generujú trenie.
Ďalším významným projektom, realizovaným s podporou Krajskej organizácie cestovného ruchu Košice Región Turizmus, bola obnova tretej vstupnej brány, ktorá v minulosti slúžila ako hlavný vstup do hradu. Táto obnova bola vykonaná s maximálnou citlivosťou, aby sa zachovala jej historická podoba.
V rámci projektu boli tiež osadené nové informačné dopravné značky, obnovené a rozšírené turistické značenie, opravená príjazdová cesta a zakúpený bol sčítač pohybu návštevníkov. V roku 2018 bolo za finančnej podpory KSK zhotovené aj prenosné hudobné organ.
Palác hradu je momentálne zastrešený technickou strechou, ktorá slúži ako dočasné riešenie na ochranu pred poveternostnými vplyvmi a následnou deštrukciou. V okolí hradu bolo objavené aj vzácne, takmer 200-ročné viničné, ktoré by mohlo patriť k zriedkavej odrode Neuburg.
HRAD VINNÉ :: REPORTÁŽ :: STV
Prístupnosť a okolie
Hradný vrch je súčasťou Prírodnej rezervácie Viniansky hradný vrch, vyhlásenej v roku 1984 s rozlohou 51,96 hektára a 4. stupňom ochrany prírody. Okolie hradu bolo v rámci rekonštrukčných prác vyčistené od vegetácie, čím sa zlepšila jeho prístupnosť. Návštevníci sa na hrad dostanú viacerými cestami: jedna vedie priamo z obce Vinné, dve cesty z Trnavy nad Laborcom a štvrtá cesta z Vinianskeho jazera.
V súvislosti s rozvojom turizmu a ekoturizmu bol pri Vinnom jazere otvorený projekt "Lesný kúpeľ", realizovaný Občianskym združením Lesná pedagogika. Tento projekt, inšpirovaný japonskou lesnou terapiou, ponúka návštevníkom možnosť terapie v lese s cieľom ochrany životného prostredia a poznávania prírodných hodnôt.
Viniansky hrad tak predstavuje fascinujúce spojenie historickej hodnoty, náročnej rekonštrukcie a moderných prístupov k turizmu a ochrane prírody. Jeho obnova svedčí o odhodlaní zachovať pre budúce generácie kúsok bohatej slovenskej histórie.
tags: #rekonstrukcia #hradu #vinne