Rekonštrukcia Slovenskej národnej galérie (SNG) predstavuje jeden z najvýznamnejších kultúrnych počinov posledných desaťročí na Slovensku. Tento rozsiahly a komplexný projekt, ktorý sa začal realizovať v roku 2016 a jeho záverečná fáza bola dokončená v roku 2022, priniesol nielen obnovu historických budov a ikonického Premostenia od architekta Vladimíra Dedečka, ale aj modernizáciu celého areálu, čím vytvoril nový verejný priestor a kultúrne centrum na brehu Dunaja v Bratislave.
Zrod potreby obnovy: Od havarijného stavu k dlhému čakaniu
Potreba rekonštrukcie Slovenskej národnej galérie sa zrodila už pred viac ako dvoma desaťročiami. V roku 2001 musela vtedajšia riaditeľka Katarína Bajcurová z havarijných dôvodov nechať zatvoriť ikonické Premostenie od architekta Vladimíra Dedečka, ktoré spájalo dve krídla historických Vodných kasární. Pre nevyhovujúce podmienky sa k nemu postupne pridalo aj uzavretie ďalších častí areálu. Dôvodom boli technické problémy, ako napríklad zatekanie, nekvalitná remeselná práca pri výstavbe v 70. rokoch, či zlé stavebno-fyzikálne vlastnosti konštrukcií. Namiesto reprezentatívnej budovy tak dlhé roky prevládal obraz chátrania.
Dlhodobá nečinnosť a odkladanie nevyhnutných prác pripomínali „Čakanie na Godota“. Po zatvorení Premostenia v roku 2001 sa uskutočnili dve architektonické súťaže (v rokoch 2003 a 2005), ktoré mali definovať budúcu podobu galérie. Víťazný návrh na rekonštrukciu, dostavbu a modernizáciu areálu SNG vzišiel z dielne architektonického ateliéru BKPŠ, ktorého autormi sú Martin Kusý a Pavol Paňák. Tento návrh rešpektoval pôvodnú architektúru Vladimíra Dedečka z rokov 1969 - 1977, zabezpečil kvalitné výstavné priestory a prepojil areál s mestom. Avšak, pre rôzne komplikácie, vrátane hospodárskej krízy, sa realizácia projektu neustále odkladala. Zmluva so zhotoviteľom bola podpísaná až v roku 2015, pričom samotná generálna obnova sa začala v roku 2016.
Architektonické výzvy a víťazné riešenie: Dialóg s minulosťou
Areál Slovenskej národnej galérie v centre Bratislavy je komplexný celok tvorený viacerými architektonickými etapami. Najstaršou časťou sú barokové Vodné kasárne z 18. storočia, ktoré boli v 50. rokoch 20. storočia prestavané pre potreby galérie. V 70. rokoch nasledovala rozsiahla prestavba a dostavba pod taktovkou architekta Vladimíra Dedečka, ktorej dominantou sa stalo monumentálne Premostenie. K tomuto komplexu sa pridali aj ďalšie moderné časti smerom do Riečnej ulice.
Martin Kusý a Pavol Paňák sa pri svojej práci ocitli pred mimoriadne náročnou úlohou - zásahom do diela iného autora, a to diela, ktoré sa stalo ikonou slovenskej architektúry 20. storočia. Ich snahou bolo vytvoriť autentické dielo, v ktorom sú skĺbené štyri posledné storočia architektúry, priestory pre modernú prevádzku inštitúcie a prezentáciu slovenskej výtvarnej kultúry. V dialógu s pôvodným autorom Vladimírom Dedečkom, s ktorým si vybudovali blízky priateľský vzťah, konzultovali všetky dôležité rozhodnutia. Dedeček prejavil voči ich zámerom dôveru a podporu, čím uľahčil proces adaptácie jeho diela pre nové potreby 21. storočia.
Filozofia a potreby modernej galérie sa za posledné desaťročia prirodzene menia. SNG sa snaží o reflexiu kultúrno-spoločenských tendencií a ambíciou je ponúknuť návštevníkom komplexný zážitok, ktorý presahuje rámec výstavy. Okrem kvalitných výstavných a spoločenských priestorov je preto kladený dôraz na komfort návštevníkov, prepojenie nevýstavných priestorov a celkovú atraktivitu trávenia voľného času.
Rozsiahla modernizácia a nové priestory
Projekt rekonštrukcie nebol len o obnove existujúcich objektov, ale zahŕňal aj výstavbu nových objemov a celkovú modernizáciu areálu. V rámci projektu bola prestavaná a modernizovaná budova Vodných kasární, bola kompletne prepláštená celá Dedečkova etapa, vrátane Premostenia. Vznikol nový depozitár prisadený k budove vedenia SNG, prestropilo sa nádvorie bývalého letného kina a otvorila sa jama pod premostením nad bývalým depozitárom.
Kľúčovým cieľom bolo vytvorenie nových vzájomných vzťahov a významov vo vnútornej štruktúre areálu a jeho prepojenie s okolitým mestským prostredím. Architekti sa zamerali na vytvorenie predpokladov pre priame prepojenie vstupných priestorov s Hviezdoslavovým námestím cez susediacu pasáž, ako aj na pozdĺžne prepojenie od hotela Devín po Štúrovo námestie pasážou pod budovou vedenia galérie. Tieto nové pešie prepojenia majú potenciál podporiť komerčný rozvoj priľahlých priestorov.
Dôležitým aspektom rekonštrukcie bola aj recyklácia pôvodných materiálov a prvkov, ktoré sú často osadené v novom kontexte. Tento udržateľný a pamiatkovo inteligentný prístup sa prejavil napríklad v použití terazzovej podlahy s namletým travertínovým kameňom, ktorý bol pôvodne použitý na obloženie prízemnej časti galérie, alebo pri výrobe lavičiek. Zrecyklovaný bol aj biely kosoštvorcový podhľad zo starej kinosály a drevený obklad miestnosti, ktoré našli nové využitie v seminárnych miestnostiach.
Esterházyho palác: Nezabudnutá výzva
Popri rozsiahlej obnove hlavného areálu sa pozornosť sústredila aj na historický Esterházyho palác na nároží Rázusovho nábrežia a Námestia Ľ. Štúra. Tento neorenesančný mestský palác z rokov 1870-1873, postavený podľa návrhu Ignáca Feiglera ml., dlhodobo slúži galérii. Počas rekonštrukcie hlavnej budovy bol Esterházyho palác jediným priestorom, ktorý naďalej slúžil verejnosti.
Po definitívnom otvorení galérie sa však začala intenzívnejšie diskutovať o budúcnosti paláca a jeho fasády, ktorá vykazovala známky poškodenia. V spolupráci s kanceláriou JRKVC vznikla štúdia rekonštrukcie fasády, ktorá mala revitalizovať jej vzhľad pri zachovaní pôvodného charakteru a otvoriť parter smerom k ulici. Návrh počítal so zachovaním dekoratívnych prvkov, výmenou okien za repliky a ponechaním pôvodnej bosáže. Novinkou mali byť nové portály so schodíkmi a digitálny LED panel na rímse nad prvým podlažím slúžiaci na komunikáciu.
Napriek sľubnému návrhu sa však súčasné vedenie galérie rozhodlo v tomto zámere nepokračovať. Dôvodom je aktuálna finančná situácia na úrovni štátu a prebiehajúca konsolidácia verejných výdavkov, ktorá má dopad aj na rezort kultúry. Obnova fasády Esterházyho paláca bola preto odložená a bude sa postupovať v súlade s platnou legislatívou a za podpory Ministerstva kultúry SR. Rovnako otázna je aj budúcnosť priestoru Berlinka, ktorý bol kedysi sídlom kaviarne a kníhkupectva, a ktorý je v súčasnosti väčšinu času uzatvorený a neprístupný.
SNG dnes: Kultúrne centrum pre všetkých
Rekonštrukcia Slovenskej národnej galérie bola s nami tak dlho, že jej koniec priniesol zvláštny pocit. Riskujúc veľké slová, toto je naozaj historická chvíľa, a to nielen pre galériu, ale aj pre celú krajinu. Ide o najväčšiu kultúrnu stavbu, ktorá bola po revolúcii začatá a dokončená. Otvorenie zrekonštruovaného areálu na bratislavskom nábreží bolo významnou kultúrnou udalosťou, ktorá dala Bratislave a celej krajine úplne nový verejný priestor pre trávenie voľného času.
Galéria po prvýkrát pootvorila verejnosti svoje obnovené priestory v nedeľu 11. decembra 2022. Po takmer ročnom testovacom režime, počas ktorého sa spustili prvé výstavy, ale galéria sa potýkala s kritikou časti verejnosti pre nedostatočnú ponuku umenia a poloprázdne priestory, na plnú prevádzku nabehla len pred pár mesiacmi. Návštevnosť sa výrazne zvýšila a SNG sa stala pevnou súčasťou Bratislavy i celej krajiny. Ponúka obohacujúci zážitok laikom, odborníkom aj milovníkom umenia a architektúry. Svedčí o tom aj zisk Ceny Dušana Jurkoviča za rok 2023.
Napriek odloženiu obnovy Esterházyho paláca a nejasnej budúcnosti niektorých priestorov, Slovenská národná galéria po rekonštrukcii predstavuje míľnik pre slovenskú kultúru a umeleckú scénu. Je to výsledok dlhoročného úsilia, spolupráce a odhodlania vytvoriť moderné kultúrne centrum, ktoré je otvorené pre všetkých a ktoré ctí svoju históriu a architektonické dedičstvo.
tags: #rekonstrukcia #galeria #v #bratislave