Slovenský futbalový zväz (SFZ) v spolupráci so štátom spustil pred rokmi ambiciózny projekt zameraný na rekonštrukciu, modernizáciu a výstavbu futbalových štadiónov po celom Slovensku. Cieľom bolo pozdvihnúť úroveň infraštruktúry, ktorá v mnohých prípadoch pripomínala skôr ruiny. Projekt, ktorý mal byť pôvodne ukončený do polovice roka 2018, napriek počiatočným očakávaniam naznačoval, že jeho celkové dokončenie bude trvať dlhšie, s plánovaným záverom až do roku 2022. Celkovo bolo do projektu zaradených dvadsaťjeden štadiónov. Osem z nich už prešlo kompletnou obnovou a je pripravených slúžiť fanúšikom aj hráčom, na ďalších siedmich sa intenzívne pracuje a zvyšných šesť je v štádiu plánovania.
Finančné zabezpečenie tohto rozsiahleho projektu bolo založené na kombinácii štátnych dotácií a finančnej spoluúčasti miest alebo súkromných investorov. Štátna dotácia bola rozdelená na dvadsaťjeden štadiónov v celkovej výške 45 miliónov eur. Kľúčovou podmienkou pre účasť na projekte bola spoluúčasť na úrovni 40 percent. To znamená, že ak zväz pridelil dotáciu napríklad vo výške 750-tisíc eur, klub, mesto alebo súkromný investor museli z vlastných zdrojov zabezpečiť minimálne pol milióna eur. Táto podmienka sa ukázala ako prekážka pre niektoré mestá, čo viedlo k ich neskoršiemu odstúpeniu z projektu. Konkrétne Levice, Dolný Kubín a Topoľčany sa rozhodli nepokračovať, pričom primátor Dolného Kubína, Roman Matejov, otvorene deklaroval, že „odmietame sedačky za 750-tisíc eur.“ Argumentoval tým, že peniaze od štátu by mohli byť využité len na výstavbu novej tribúny, zatiaľ čo ostatné práce by si muselo mesto hradiť z vlastných prostriedkov, čo by predstavovalo náklady od pol milióna až po milión eur. Podobné obavy vyjadrili aj v Topoľčanoch.
Výzvy a prekážky pri financovaní a realizácii
Problémy s financovaním neobišli ani FK Slovan Levice. Prezidentka klubu Zuzana Kolčárová uviedla, že klub „nemá peniaze na rozdávanie a na rekonštrukciu vo vlastnej réžii. Budeme radi, keď zaobstaráme nové dresy a podobné veci pre hráčov,“ priznala s tým, že klub nemá sponzora, ktorý by investoval taký objem peňazí, aký by si modernizácia štadióna vyžadovala. Ambíciou spomenutej trojice klubov bolo predovšetkým podporiť mládež. Avšak, ako vysvetlil riaditeľ projektu, „tento projekt nie je postavený na mládeži. Keď dostaneme dotáciu na ligové štadióny, nespadá do nej napríklad rekonštrukcia šatní pre mladších žiakov. To by sme nevedeli ani zúčtovať na ministerstve.“
Ministerstvo školstva každoročne prispieva do projektu sumou štyri a pol milióna eur. Celkovo štát do projektu do dnešného dňa poskytol osemnásť miliónov eur, pričom zvyšných 27 miliónov eur bude uvoľnených v priebehu nasledujúcich šiestich rokov. Na prekonanie časového sklzného tlaku sa využíva systém úverov, ktoré sú následne refundované z prostriedkov poskytnutých ministerstvom. Toto riešenie bolo umožnené vďaka memorandu podpísanému medzi vládou, SFZ a Slovenskou záručnou a rozvojovou bankou.
Normy a štandardy pre moderné štadióny
SFZ v súvislosti s projektom schválil smernicu, ktorá stanovuje minimálne normy, ktoré musia štadióny spĺňať. Pre kluby pôsobiace v najvyššej súťaži platí od sezóny 2017/2018 požiadavka na minimálne splnenie kategórie UEFA 2. Táto smernica sa týka viacerých aspektov, vrátane kapacity štadióna. Poslankyňa mestského zastupiteľstva v Dolnom Kubíne, Zdenka Poracká, argumentovala, že 730 miest na sedenie je pre klub dostatočné. Avšak, ako reagoval riaditeľ projektu, „podľa smernice musí mať štadión kapacitu minimálne 1500 miest, aby spadala do kategórie UEFA 2.“ Okrem kapacity sa modernizácia často týkala výstavby alebo rekonštrukcie tribún, zlepšenia sociálneho zázemia pre divákov, vybudovania vyhrievania hracej plochy, umelého osvetlenia či turniketového systému.
Úspešné projekty a štadióny v rôznych fázach realizácie
Projekt priniesol aj konkrétne úspechy. S prispením projektu sa podarilo postaviť nový štadión v Trnave a zrekonštruovať existujúce štadióny v Myjave, Poprade, Senici, Zlatých Moravciach, Podbrezovej, Žiline a Ružomberku. V Bardejove a Skalici sa práce nachádzali vo fáze pokročilej výstavby, kde sa sústredili na vyhrievaný trávnik a dokončenie nových šatní. Vo Zvolene boli takmer kompletné tribúny. V Dunajskej Strede a Trenčíne vznikli úplne nové štadióny. V Trenčíne sa búracie práce začali už v roku 2014, zatiaľ čo v Dunajskej Strede bola zbúraná jedna tribúna a klub odohral na starom štadióne posledný ligový zápas. Rozhodnutie o tom, či sa postaví nový štadión alebo zrekonštruje starý, bolo ponechané na kluboch, pričom sa zdôrazňovalo, že „všetky kroky sú racionálne.“ Napríklad Dunajská Streda mala potenciál zápasy vypredať. Nový štadión sa plánuje aj v Košiciach, kde však bolo potrebné najprv vykonať verejnú súťaž na výber zhotoviteľa.
Špecifickým prípadom je Banská Bystrica, kde je majiteľom štadióna ministerstvo obrany. V tomto prípade bola naplánovaná dotácia od štátu na modernizáciu štadióna, pričom partnerom pri obnove mal byť opäť štát.
Situácia v Rimavskej Sobote: Od umelého trávnika k potenciálnej rekonštrukcii tribúny
V kontexte celoslovenského projektu sa pozornosť upriamuje aj na konkrétne mesto Rimavská Sobota. V posledných rokoch sa v meste realizovali rôzne infraštruktúrne projekty, pričom futbalový štadión a jeho okolie boli tiež predmetom záujmu. Pred tromi rokmi sa umelý trávnik vedľa futbalového štadióna MŠK Rimavská Sobota dočkal rekonštrukcie. Mesto na túto opravu získalo dotáciu od Slovenského futbalového zväzu vo výške 100-tisíc eur. Pôvodne bol ukončenie prác naplánované na koniec júla, avšak rekonštrukcia sa začala realizovať až v polovici októbra. Primátor mesta Jozef Šimko v roku 2020 zdôrazňoval potrebu nového povrchu ihriska, pričom uviedol: „Ak neurobíme rekonštrukciu tejto umelej trávy, dovolím si povedať, že sa bude ničiť zdravie našich detí a momentálne tam trénuje približne 200 futbalistov.“
V súvislosti s futbalovým štadiónom v Rimavskej Sobote sa objavili aj informácie o potenciálnej rekonštrukcii tribúny. Na jednom zo zasadnutí mestského zastupiteľstva v júni 2019 bola prerokovaná informácia o možnosti rekonštrukcie futbalového štadióna, na ktorú by mestu mohol prispieť Slovenský futbalový zväz sumou 750 000 eur. Prednosta Štefan Szántó vtedy upozornil, že „v tomto prípade už mesto tlačí čas, pretože SFZ potrebuje od samosprávy vyjadrenie v čo najkratšom termíne, či sa zapojí do jeho výzvy na obnovu svojho športového stánku.“
Napriek naliehavosti situácie sa poslanci stretli s problémami pri rozhodovaní. Poslanec Roman Vaľo upozornil, že „štúdia bola poslancom doručená na poslednú chvíľu a nestihli si ju poriadne preštudovať.“ Poukázal tiež na to, že „štúdia nerešpektuje územný plán v uvedenej lokalite a ráta napríklad s vybudovaním veľkokapacitného parkoviska na mieste terajších tenisových kurtov pri Rimave, ktoré by bolo potrebné presunúť.“ Podobný názor vyjadril aj poslanec Peter Juhász, ktorý dodal: „Každý chce, aby futbal, hlavne mládežnícky, šiel dopredu, ale takto sa to nerobí.“
Poslanci napokon poverili mestský úrad dopracovaním materiálov súvisiacich s architektonickou štúdiou rekonštrukcie štadióna a súvisiacimi investičnými nákladmi, pretože sa zhodli, že na základe predložených podkladov „nevedia objektívne rozhodnúť o rozsahu investície.“ Na toto rozhodnutie reagoval primátor Jozef Šimko slovami: „Práve ste odkopli od mesta 750 000 eur,“ podľa ktorého mesto nestihne SFZ odpovedať včas a o potenciálnu investíciu príde.
Minúty dňa - Rekonštrukcia futbalového štadióna v Poprade
Širší kontext revitalizácie mesta Rimavská Sobota
Okrem futbalového štadióna sa v Rimavskej Sobote realizujú aj ďalšie projekty revitalizácie. Dva vnútrobloky na Športovej ulici majú byť revitalizované s predpokladaným nákladom približne 40-tisíc eur. Mesto tiež získalo nenávratný finančný príspevok vo výške takmer 730-tisíc eur na revitalizáciu vnútroblokov na uliciach Rimavská - L. Svobodu, L. Svobodu - Vansovej a Česká - Novomeského. Financie budú čerpané prostredníctvom výzvy Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR. Samospráva má už od leta schválený spolufinancovanie vo výške osem percent, čo predstavuje vyše 67-tisíc eur. Tieto projekty zahŕňajú rekonštrukciu chodníkov, výstavbu vodozadržiavacích chodníkov, vybudovanie herných a športových prvkov, mestského mobiliáru, multifunkčných plôch a výsadbu zelene.
Okrem toho boli na rokovaní odsúhlasené aj ďalšie projekty, ako napríklad cyklotrasa pri Rimave, revitalizácia autobusových prístreškov, obnova obecného úradu v Rimavskom Brezove, zberný dvor v Rimavskej Bani, obnova a zabezpečenie energetickej efektívnosti budovy obecného úradu v Rimavských Janovciach a rekonštrukcia obecného úradu v Klenovci.
Fungovanie klubu MŠK Rimavská Sobota a financovanie
V diskusii o futbale v Rimavskej Sobote vystúpil aj konateľ MŠK Rimavská Sobota, Miroslav Bitala, ktorý informoval o fungovaní klubu. Klub má 16 družstiev od škôlkarskeho veku, s celkovo 279 aktívnymi hráčmi v mládežníckych a 16 hráčmi v mužských kategóriách. V klube pracuje 67 ľudí. Bitala spomenul zvyšujúcu sa kvalitu mládežníckych futbalistov a zámer venovať sa v budúcnosti aj dievčenskému, resp. ženskému futbalu.
Objasnil tiež niektoré nepredvídané zvýšené náklady klubu, pre ktoré museli žiadať zvýšenie rozpočtu. Týkali sa vyšších nákladov na cestovné a rozhodcov, odchodov funkcionárov, ktoré museli zaplatiť, alebo pokuty od SFZ, ktorú zapríčinili bývalí hráči. V následnej diskusii sa objavili otázky týkajúce sa financovania klubu, ktoré boli podľa niektorých poslancov neprehľadné. Primátor na ne reagoval protiotázkou: „Dajme si otázku, chceme futbal, chceme tretiu ligu v R. Sobote? Tretia liga sa nedá hrať za 80 000 eur, buď pridáme potrebných 18 900 eur a pôjdeme na úroveň minulého roka, alebo ideme do štvrtej ligy.“ Poslanci napokon schválili potrebných 18 900 eur do druhej zmeny rozpočtu.
Širší kontext štátnych investícií do športovej infraštruktúry
Projekt rekonštrukcie a modernizácie 21 futbalových štadiónov predstavuje významnú investíciu do športovej infraštruktúry na Slovensku. Hoci sa projekt stretol s viacerými výzvami, vrátane finančných prekážok a nutnosti dodržiavania prísnych noriem, jeho cieľom je zabezpečiť dôstojné podmienky pre futbalistov aj fanúšikov. Príkladom úspešnej realizácie je Národný futbalový štadión v Bratislave, ktorý bol prioritou nového vedenia SFZ. Na projekt City Arena sa preinvestovalo takmer osemdesiat miliónov eur, pričom samotný štadión stál takmer tridsať miliónov. SFZ sa stal 51-percentným akcionárom spoločnosti, ktorá ho prevádzkuje. V Trnave bol projekt rekonštrukcie štadióna tiež úspešne zrealizovaný, pričom sa zdôrazňovalo, že „Trnava je jednou z dvoch top bášt nášho futbalu. Potenciál pritiahnuť ľudí je tu najväčší na Slovensku.“ Štadión v Žiline, kde hrávala reprezentácia v minulosti, postavil majiteľ Jozef Antošík kompletne z vlastných zdrojov, pričom dotáciu štyri a pol milióna od štátu klub investoval do dobudovania tribún a umelého trávnika.
Špecifickým projektom v rámci celkového zámeru je Národné tréningové centrum v Poprade, ktorého vlastníkom je futbalový zväz. Tento projekt, ako aj ostatné revitalizácie štadiónov, poukazujú na snahu o systematické zlepšovanie podmienok pre rozvoj slovenského futbalu na všetkých úrovniach.
tags: #rekonstrukcia #futbaloveho #stadiona #v #rimavskej #sobote