Železničná trať číslo 110, spájajúca Bratislavu s českou Břeclavou cez Kúty, predstavuje kľúčový úsek pre medzinárodnú železničnú dopravu na Slovensku. Táto elektrifikovaná dvojkoľajná trať, dlhá 82,13 km, je neoddeliteľnou súčasťou Paneurópskeho dopravného koridoru č. IV a zohráva dôležitú úlohu v rámci hlavnej siete TEN-T Core. Historicky siaha jej význam až do 19. storočia, kedy boli položené základy dnešnej trate. Pôvodná prevádzka v úseku Bratislava - Devínska Nová Ves - Marchegg - Gänserndorf v Rakúsku začala už v roku 1848, pričom úsek Viedeň - Břeclav bol vybudovaný dokonca už v roku 1839. Samotné budovanie trate medzi Bratislavou a Břeclavou v rozsahu od Devínskej Novej Vsi do Skalice prebiehalo v rokoch 1889 - 1891 pod taktovkou Železnice Moravskej doliny.
V súčasnosti prechádza táto strategicky významná trať rozsiahlou modernizáciou, ktorej cieľom je zvýšiť jej traťovú rýchlosť, zlepšiť technické parametre a zjednotiť ju so štandardmi Európskej únie. Projekt, ktorý je financovaný primárne z európskych zdrojov cez Nástroj na prepájanie Európy (CEF), zahŕňa modernizáciu úsekov Devínska Nová Ves - Malacky a Kúty - štátna hranica SR/ČR. Implementácia moderných zabezpečovacích systémov, ako je ERTMS, je kľúčovou súčasťou tejto transformácie, ktorá má umožniť dosiahnutie rýchlosti až 200 km/h.
Historický kontext a potreba modernizácie
História železničnej trate Bratislava - Břeclav siaha hlboko do minulosti, keď sa položili základy prepojenia v strednej Európe. Už v roku 1848 existoval úsek z Bratislavy do Devínskej Novej Vsi, Marcheggu a Gänserndorfu v Rakúsku, ktorý sa napájal na trať Viedeň - Břeclav z roku 1839. Táto vtedajšia infraštruktúra bola kľúčová pre rozvoj obchodu a dopravy v regióne. Neskôr, v rokoch 1889 - 1891, Železnica Moravskej doliny vybudovala úsek z Devínskej Novej Vsi do Skalice, čím sa postupne formovala dnešná traťová sieť.
Napriek svojmu historickému významu však trať postupne prestávala spĺňať nároky modernej železničnej dopravy. Zvýšenie rýchlosti, kapacity a bezpečnosti sa stalo nevyhnutnosťou pre udržanie konkurencieschopnosti železnice voči iným druhom dopravy a pre integráciu do európskeho dopravného systému. Projekt modernizácie, ktorý bol iniciovaný Železnicami Slovenskej republiky (ŽSR), reaguje na tieto potreby a má za cieľ transformovať trať na moderný a efektívny dopravný koridor.
Rozsah a ciele modernizačného projektu
Modernizácia trate Břeclav - Devínska Nová Ves je komplexný projekt, ktorý sa skladá z viacerých častí a zameriava sa na rôzne aspekty železničnej infraštruktúry. Projekt je primárne delený na dve hlavné stavby: Stavbu A - Modernizácia železničnej trate a Stavbu B - Implementácia ERTMS. Tieto stavby ďalej členia na ucelené časti (UČS), čo umožňuje lepšie riadenie a koordináciu prác v rôznych úsekoch trate.
Stavba A: Modernizácia traťového úseku
Táto časť projektu zahŕňa rozsiahle stavebné a technologické úpravy na samotnej železničnej trati. Jej cieľom je zvýšiť traťovú rýchlosť až do 200 km/h s miestnymi obmedzeniami, skrátiť jazdné časy a zabezpečiť vyššiu úroveň bezpečnosti. Súčasťou modernizácie je komplexná rekonštrukcia železničných staníc a zastávok, výmena koľajového zvršku a spodku, modernizácia trakčného vedenia a zabezpečovacích systémov. Dôležitou súčasťou je aj obnova mostných konštrukcií, vrátane rekonštrukcie mosta cez rieku Morava, ktorý spája Slovensko a Českú republiku. Tento most bol počas druhej svetovej vojny zbombardovaný a jeho obnova je kľúčová pre cezhraničné prepojenie.
Stavba B: Implementácia ERTMS
Implementácia Európskeho systému riadenia vlakovej dopravy (ERTMS) je ďalším pilierom modernizácie. ERTMS je moderný komunikačný a riadiaci systém, ktorý zabezpečuje interoperabilitu vlakovej dopravy v celej Európe. Jeho implementácia na tejto trati znamená nielen zvýšenie bezpečnosti a efektivity prevádzky, ale aj zjednotenie s európskymi štandardmi. Projekt zahŕňa aj implementáciu systémov ETCS Level 2 a GSM-R, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou ERTMS. Cieľom je zabezpečiť bezproblémovú komunikáciu medzi vlakmi a riadiacimi centrami, čím sa minimalizuje riziko nehôd a optimalizuje sa tok dopravy.
ETCS ERTMS
Výzvy a pokrok v realizácii projektu
Realizácia takto rozsiahleho infraštruktúrného projektu nie je bez výziev. Počas jeho prípravnej, projekčnej a realizačnej fázy sa Železnice Slovenskej republiky, ako aj zhotoviteľ, taliansko-slovenské združenie JV ICM - VÁHOSTAV-SK, stretli s viacerými prekážkami. Medzi najvýznamnejšie patrili:
- Obštrukcie a nekonanie dotknutých tretích strán: Získavanie územných a stavebných povolení bolo často komplikované kvôli nesúhlasným stanoviskám obcí, iných inštitúcií alebo súkromných vlastníkov pozemkov. Tieto prieťahy si vyžiadali opakované aktualizácie členenia stavby a úpravy projektovej dokumentácie.
- Pandémia COVID-19: Globálna pandémia mala vplyv na dodávateľské reťazce, dostupnosť pracovnej sily a celkové tempo prác.
- Vojnový konflikt na Ukrajine a kríza stavebných materiálov: Konflikt priniesol zvýšenie cien stavebných materiálov a energií, čo skomplikovalo rozpočtovanie a plánovanie nákladov.
- Povodne: Nepriaznivé poveternostné podmienky, vrátane povodní v roku 2024, mohli ovplyvniť priebeh stavebných prác v niektorých úsekoch.
- Komplexnosť majetkoprávneho vysporiadania a komunikácie: Stavba zasahuje na území viacerých okresov a katastrálnych území na Slovensku aj v Českej republike, čo si vyžaduje koordinovanú komunikáciu s mnohými aktérmi.
Napriek týmto výzvam sa podarilo dosiahnuť významný pokrok. Prvá etapa modernizácie úseku Kúty - štátna hranica SR/ČR bola úspešne dokončená v roku 2025. Táto etapa zahŕňala kompletnú rekonštrukciu trate, modernizáciu trakčného vedenia a výstavbu nového železničného mosta cez rieku Morava. Stavebné práce pokračujú aj v druhej etape, zameranej na úsek Devínska Nová Ves - Zohor - Malacky.
Ekonomické aspekty a financovanie projektu
Celková hodnota zákazky na modernizáciu trate medzi Devínskou Novou Vsou a štátnou hranicou bola stanovená na približne 305 miliónov EUR. Pôvodne bola zmluva na sumu 275 miliónov eur bez DPH podpísaná v septembri 2020. Projekt je spolufinancovaný Európskou úniou prostredníctvom Nástroja na prepájanie Európy (CEF) v rámci programovacích období 2014 - 2020 a 2021 - 2027.
Projekt bol pôvodne plánovaný ako najnákladnejšia časť programu CEF v období 2014 - 2020. Kvôli rôznym okolnostiam a prieťahom došlo k presunu časti finančných prostriedkov na iné projekty. Celková suma minutá na CEF k júnu 2021 bola len 500 miliónov eur. Na stavbu sa pôvodne malo využiť 200 miliónov eur z eurofondov, no nakoniec bolo alokovaných len 40 miliónov eur, pričom zvyšných 160 miliónov eur bude čerpaných z ďalšieho programovacieho obdobia.
Zvyšovanie cien stavebných materiálov a iných nákladov tiež komplikuje celkovú cenu projektu. Pôvodne stanovená zmluvná cena vo výške 274 985 419,17 EUR bez DPH sa tak stáva predmetom neustáleho prehodnocovania a dodatkov.
Budúcnosť trate a jej význam
Po dokončení modernizácie sa očakáva, že trať Břeclav - Devínska Nová Ves sa stane plnohodnotnou súčasťou medzinárodnej železničnej dopravy a kľúčovým prvkom paneurópskeho železničného koridoru. Zvýšenie traťovej rýchlosti na 200 km/h, skrátenie jazdných časov a zvýšenie bezpečnosti prispejú k atraktivite železničnej dopravy pre osobnú aj nákladnú prepravu.
Modernizovaná trať bude plne interoperabilná s európskym železničným systémom, čo umožní plynulejšie a efektívnejšie prepojenie medzi Slovenskom, Českou republikou a ďalšími krajinami Európskej únie. Okrem ekonomických benefitov sa očakáva aj pozitívny vplyv na životné prostredie, keďže presun časti prepravy z cestnej na železničnú dopravu prinesie redukciu emisií a zníženie zaťaženia pozemných komunikácií.
Výstavba novej zastávky Lamačská Brána pri OC Bory, ktorá bola vyhlásená v auguste 2021 s predpokladanými nákladmi 6,4 milióna eur bez DPH, ďalej zvyšuje potenciál tejto trate ako dôležitého dopravného uzla v regióne. Táto nová zastávka zlepší dostupnosť železničnej dopravy pre obyvateľov a podporí rozvoj okolitých oblastí.
Predpokladané ukončenie realizácie hlavných aktivít projektu je na konci roka 2026, s celkovým dokončením modernizácie a uvedením do prevádzky očakávaným do konca roka 2027. Aj napriek počiatočným problémom a časovým posunom sa projekt posúva vpred, čím sa napĺňa vízia modernej, rýchlej a bezpečnej železničnej trate, ktorá bude slúžiť potrebám regiónu aj celej Európy.
tags: #rekonstrukcia #breclav #devinska #nova #ves #zeleznica