Americká občianska vojna, konflikt, ktorý trval od roku 1861 do roku 1865, je dodnes jednou z najzásadnejších a najtragickejších udalostí v histórii Spojených štátov. Táto bratovražedná vojna, kde proti sebe stáli severné štáty Únie a južné štáty Konfederácie, nebola len bojom o zachovanie celistvosti krajiny, ale predovšetkým zápasom o zrušenie otroctva, ktoré bolo hlboko zakorenené v hospodárstve a spoločenskom usporiadaní Juhu.
Ako vlastne došlo k americkej občianskej vojne? (1. časť) - Od roku 1819 do roku 1861
Korene konfliktu: Otroctvo a ekonomické rozdiely
Vznik Spojených štátov amerických po vojne za nezávislosť v roku 1783 priniesol so sebou aj hlboké spoločenské a ekonomické rozdiely medzi Severom a Juhom. Zatiaľ čo na Severozápadnom teritóriu, ktoré zdvojnásobilo veľkosť Spojených štátov, bolo otroctvo zakázané, južné štáty, s ich rozsiahlymi bavlníkovými, tabakovými a ryžovými plantážami, boli na práci zotročených černochov z Afriky existenčne závislé. Anglicko začalo s dovozom otrokov do severoamerických kolónií v 17. storočí, a do polovice 19. storočia sa zotročovanie černochov stalo jedným z najdôležitejších faktorov rýchleho ekonomického rozvoja USA.
Ekonomika Juhu bola založená na rozsiahlych latifundiách a takmer úplne postrádala priemyselnú výrobu. V rámci Spojených štátov Juh predával svoje suroviny Severu a za to nakupoval priemyselné výrobky. S rastúcim priemyselným rozvojom na severe sa však ozývali hlasy žiadajúce zrušenie otroctva a vytvorenie rozsiahleho trhu slobodnej pracovnej sily, ktorý by poháňal severné priemyselné centrá. Ústava Spojených štátov ponechala vyriešenie otrockej otázky na vôli jednotlivých federálnych štátov, a preto na severe bolo otroctvo zrušené už v roku 1804, zatiaľ čo južné štáty v ňom naďalej pokračovali.
Postavenie otrokov na Juhu bolo neutešené. Nemali žiadne občianske práva, nemohli vlastniť majetok, nemohli byť účastníkmi súdneho konania ani sa vzdelávať. Bieli Južania ich považovali za svoj majetok, mohli ich ľubovoľne predávať, odtrhnúť od rodiny a za neposlušnosť bičovať. Bezprávne postavenie otrokov viedlo k ich vzburám a častému ulievaniu sa z práce.
Tieto ekonomické a sociálne rozdiely, spolu so sporom o rozširovanie otroctva na nové územia a sporoch o práva jednotlivých štátov oproti väčším právomociam federálnej vlády, viedli k hlbokému rozdeleniu krajiny a napokon k občianskej vojne.
Cesta k vojne: Kompromisy a krízy
Po vojne za nezávislosť USA expandovali na západ, kúpou rozsiahleho územia Louisiany od Napoleona v roku 1803 a získaním ďalších území po vojne s Mexikom v rokoch 1846-1848. Na týchto nových územiach dochádzalo k sporom medzi Severom a Juhom o to, či bude otroctvo uzákonené. Politika prijímania nových štátov do Únie vždy po dvoch - jednom s otrokárskym zriadením a jednom bez - sa v roku 1850 zmenila. Južania stratili väčšinu v Kongrese a Senáte a návrh prijať Kaliforniu ako slobodný štát bez následného otrokárskeho štátu pobúril južné štáty, ktoré hrozili odchodom z Únie. Kompromis z roku 1850 situáciu iba čiastočne upokojil.
Na severe začali silnieť „oslobodzovacie tendencie“ a v 40. a 50. rokoch 19. storočia boli bežné úteky černochov z južných plantáží. Založenie Republikánskej strany v roku 1854, ktorá sa usilovala o postupné eliminovanie a konečné zrušenie otroctva, bolo ďalšou ranou pre Juh.
Napätie eskalovalo v roku 1856 v Kansase, kde povstalci neuznali južanského guvernéra, zvolili si vlastného a viedli lokálnu občiansku vojnu. V marci 1857 Najvyšší súd USA v spore Dred Scott rozhodol, že otrokári nemusia považovať za právoplatné udelenie slobody otrokovi slobodným štátom, čím opäť rozvášnil vášne. V októbri 1859 abolicionista John Brown so skupinou ozbrojencov prepadol sklad federálnej armády v Harper's Ferry s cieľom vyzbrojiť otrokov a vyvolať revolúciu. Vzbura bola potlačená, Browna obesili, ale jeho čin rozdelil krajinu na dva nepriateľské tábory a smerovanie k občianskej vojne bolo jasné.
Vypuknutie vojny a prvé strety
Rozpad Demokratickej strany a prezidentské voľby v roku 1860 priniesli víťazstvo republikánskemu kandidátovi Abrahamovi Lincolnovi, ktorý nepresadzoval zrušenie otroctva, ale jeho rozširovanie. Napriek tomu otrokárska Južná Karolína v decembri 1860 vystúpila z Únie. V priebehu šiestich týždňov sa od Únie odtrhlo ďalších šesť južných štátov (Mississippi, Florida, Alabama, Georgia, Louisiana a Texas), ktoré 4. februára 1861 v Montgomery vytvorili Konfederované štáty americké s ústavou legalizujúcou otroctvo. Prezidentom Konfederácie sa stal Jefferson Davis.
Lincoln sa odmietol stretnúť s emisármi Konfederácie a ignoroval mierové pokusy. Keďže Konfederácia ovládla pevnosť Fort Sumter v prístave Charleston, ktorá bola obsadená federálnou armádou, Davisova vláda dali 12. apríla 1861 pevnosť ostreľovať. Po jej kapitulácii vypukla vojna. V odpovedi na útok Lincoln mobilizoval armádu a ďalšie štyri južné štáty (Virgínia, Arkansas, Tennessee a Severná Karolína) sa odtrhli, čím sa Konfederácia rozšírila na 11 štátov s hlavným mestom Richmond.
Únia mala oproti Konfederácii značné výhody: 22 miliónov obyvateľov oproti 9 miliónom (z toho 3 milióny otrokov), väčšiu armádu, lepšie zbrane, financie, železničnú sieť, priemysel a námorníctvo. Konfederácia sa naopak spoliehala na vynikajúcich generálov a dobre vycvičenú armádu.
Prvá bitka armád sa odohrala 21. júla 1861 pri Bull Run (na Juhu nazývaná Manassas). Konfederačná armáda pod velením generála Beauregarda rozprášila federálnu armádu. Konfederačný prezident Davis však urobil chybu, že armáde nerozkázal pokračovať v postupe a dobyť Washington, čím sa vojna mohla skončiť už vtedy. Konfederácia však plánovala viesť obrannú, unavujúcu vojnu.
Lincoln na neúspech pri Manassase zareagoval vyhlásením blokády pobrežia a prístavov Konfederácie (tzv. Anaconda), aby zastavil dodávky vojenského materiálu z Európy. Do januára 1862 bolo zablokované celé pobrežie od Virgínie po Texas. Lincoln tiež pristúpil k reorganizácii armády, vymenila sa mnohí velitelia a v máji 1862 bola vyhlásená všeobecná branná povinnosť, do ktorej nastúpilo aj 200 000 černochov.
Konfederácia na blokádu reagovala budovaním vlastného loďstva a pirátskou námornou vojnou. Vystavali prvú pancierovú loď - Virgíniu (Merrimack), ktorá v marci 1862 zaútočila na blokádne lode Únie. Následne sa odohrala prvá bitka pancierových lodí medzi Virgíniou a novou federálnou loďou Monitor, ktorá skončila nerozhodne. Blokáda však zostala zachovaná.
Zlomové momenty: Gettysburg a Vicksburg
Po sérii úspechov na západnom fronte, generál Únie Ulysses S. Grant 6. a 7. apríla 1862 porazil konfederačnú armádu pri Shilohu. Grantova armáda prenikla na juh a 26. apríla 1862 dobyla najväčší konfederačný prístav New Orleans. Súčasne generál McClellan viedol 100 000 armádu na hlavné mesto Konfederácie - Richmond.
V tomto kritickom momente sa do čela konfederačnej armády dostal generál Robert E. Lee. Hoci neporazil armádu Severu pri Melvern Hill, McClellan nariadil ústup. Lee, posmelený, viedol južanské vojská k víťazstvu pri Bull Run. S generálom Stonewallom Jacksonom sa Lee rozhodol pre prvý vpád na Sever, do Marylandu a Pennsylvánie, s cieľom po dobytí Washingtonu navrhnúť Lincolnovi mierové rokovania. V Marylande vypukla panika. Lincoln proti Leeovej armáde poslal 70-tisícovú armádu a 17. septembra 1862 sa pri Antietame (na Juhu Sharpsburg) odohrala najkrvavejšia bitka celej vojny. Hoci skončila nerozhodne, Konfederácia utrpela značné straty (13 700 mŕtvych a zranených) a Lee sa musel stiahnuť späť do Virgínie. Únia stratila 12 000 vojakov. Strata pri Antietame znemožnila Leeovi pokračovať v ťažení a Juh stratil nádej na medzinárodnú podporu pre zachovanie otroctva.
Po úspechu pri Antietame Lincoln vydal Deklaráciu o oslobodení otrokov v Konfederácii (1. januára 1863) a Homestead Act. Otroci sa o deklarácii dozvedeli, prestali pracovať alebo utekali k federálnej armáde. Konfederácia sa menila na zničenú a zruinovanú krajinu. V Únii rástol odpor proti vojne, šírili sa nepokoje, ktoré potláčala armáda. Lincoln však odmietol vojnu ukončiť.
V máji 1863 sa odohrala bitka pri Chancellorsville, kde Lee a Jackson opäť porazili armádu Únie, avšak Jackson utrpel smrteľné zranenie. Tento úspech povzbudil Leeho k druhému vpádu na Sever. V júni 1863 viedol 70-tisícovú armádu do Pennsylvánie, kde ju mal zastaviť generál Meade pri Gettysburgu. 1. júla 1863 sa armády stretli a začalo sa trojdňové krvavé boje. Napriek počiatočným úspechom Konfederácie a Leeho taktickým chybám, bitka skončila totálnou porážkou Juhu. Armáda Konfederácie prišla o 30 % svojej sily a Lee zničil ofenzívny potenciál svojej armády.
Súčasne s Gettysburgom, na južnom fronte generáli Grant a Sherman systematicky dobýjali konfederačné mestá na Mississippi. Po obkľúčení Vicksburgu, ktorý sa po dvoch mesiacoch obliehania a hladomoru v ruinách vzdal 4. júla 1863, prešla rieka Mississippi do rúk Únie. Konfederácia bola rozdelená na dve časti a zbavená akejkoľvek vyhliadky na víťazstvo.
Záverečné ťaženie a koniec vojny
Od polovice roku 1863 sa v Konfederácii šíril hladomor, rástla inflácia a chýbali základné potraviny. Napriek tomu konfederačná armáda pokračovala v boji. V máji 1864 generál Sherman začal ťaženie ku Atlante. Po troch porážkach generála Hooda, ktorý nahradil zosadeného generála Johnstona, Atlantu 2. septembra 1864 dobyla armáda Únie. Toto víťazstvo posilnilo pozíciu Abrahama Lincolna, ktorý v novembri 1864 vyhral prezidentské voľby s 55 % hlasov.
Súčasne so Shermanovým ťažením Grant viedol zdrvujúcu ofenzívu v severnej Virgínii proti Leeovi s cieľom dobyť Richmond. V máji 1864 sa začalo zdrvujúce ťaženie ku Richmondu. Počas roka 1864 a začiatkom roka 1865 sa odohrali rozsiahle bitky, ako napríklad pri Petersburgu, ktoré však nepriniesli rozhodujúci výsledok.
Štyri roky trvajúca vojna sa prakticky skončila 9. apríla 1865, keď generál Konfederácie Robert E. Lee kapituloval pred generálom Únie Ulyssesom S. Grantom v budove súdu po bitke pri Appomattoxe. Vojna za udržanie celistvosti Únie bola skončená. Posledná kapitulácia na pevnine nastala 23. júna.
Povojnové roky a dedičstvo
Veľká časť infraštruktúry na juhu bola zničená, najmä železnice. Konfederácia sa zrútila, otroctvo bolo zrušené a štyri milióny černochov bolo oslobodených. Následne národ vstúpil do éry rekonštrukcie v čiastočne úspešnom pokuse o obnovu krajiny a poskytnutie občianskych práv oslobodeným otrokom. Zrušenie otroctva bolo zakotvené v 13., 14. a 15. dodatku k Ústave.
Americká občianska vojna patrila medzi prvé priemyselné vojny, kde sa vo veľkej miere využívali železnice, telegraf, parníky, obrnené lode a hromadne vyrábané zbrane. Občianska vojna zostáva najkrvavším vojenským konfliktom v amerických dejinách, s odhadovaným počtom obetí 620 000 až 750 000 vojakov, spolu s neurčeným počtom civilistov.
Napriek všetkým stratám a utrpeniu, občianska vojna je hodnotená ako dôležitý medzník v histórii Spojených štátov. Urýchlila vývoj a umožnila priemyselnej revolúcii dostať sa do zaostalejších oblastí. Výsledok vojny umožnil začleniť do spoločnosti, aj keď s veľkými ťažkosťami, čiernych Američanov. Vojna bola námetom pre mnohé články, knihy a filmy, pričom najznámejším románom s touto tematikou je "Odviate vetrom" od Margaret Mitchellovej. Vojna zjednotila krajinu politicky a hospodársky a prispela k oslobodeniu černochov od otroctva.
Je dôležité pripomenúť, že aj po skončení vojny a zrušení otroctva pretrvávali hlboké rasové predsudky, ktoré viedli k vzniku organizácií ako Ku Klux Klan po roku 1865. Časť veteránov južnej armády sa neuspokojila so zrušením otroctva a ich militantné a rasistické postoje sa prejavovali aj v neskorších obdobiach americkej histórie. Zhromaždenia organizované skupinami, ako je Ku Klux Klan, sa aj v súčasnosti konajú na miestach historických bitiek, čo pripomína, že dedičstvo vojny a jej ideologické dôsledky sú stále prítomné.
tags: #rekonstrukcia #bitky #z #americkej #obcianskej #vojny