Abraham Lincoln, 16. prezident Spojených štátov amerických, sa zapísal do histórie nielen ako prvý republikánsky prezident a vodca krajiny počas zlomového obdobia občianskej vojny, ale aj ako symbol boja za jednotu národa, zrušenie otroctva a demokraciu. Jeho život a dedičstvo presahujú hranice Ameriky a nachádzajú ozveny aj v slovenskom prostredí, kde sa objavujú zaujímavé spojenia a príbehy. Od jeho narodenia v Hodgenville v štáte Kentucky 12. februára 1809 až po tragickú smrť 15. apríla 1865, Lincolnova osobnosť a činy inšpirujú dodnes.
Vzostup k moci a boj za jednotu
Lincoln, s výškou 1,93 metra, dodnes najvyšší prezident USA, zvíťazil v prezidentských voľbách v roku 1860, čím sa stal prvým prezidentom z radov Republikánskej strany. Jeho nástup do funkcie v rokoch 1861 až 1865 sa však odohrával v tieni najtemnejšieho obdobia americkej histórie - občianskej vojny. Vojna medzi Severom a Juhom, ktorá vypukla v dôsledku hlbokých politických a ekonomických rozdielov, najmä v otázke otroctva, si vyžiadala nesmierne obete. Lincoln sa však postavil na čelo únie s neochvejným odhodlaním zachovať krajinu pohromade.
Jeho predvolebná kampaň v roku 1858 priniesla tradíciu, ktorá pretrváva dodnes: prezidentské debaty. Lincoln vtedy viedol sériu až siedmich trojhodinových debát so svojím protikandidátom, demokratom Stephanom Douglasom. Témou ich diskusií bolo predovšetkým otroctvo v Spojených štátoch amerických a budúcnosť únie. Tieto konfrontácie, hoci boli často poznačené osobnými útokmi, ukázali Lincolnovu rétorickú zdatnosť a jeho schopnosť artikulovať zložité problémy pred širokou verejnosťou.
Osobnosť s ľudskými slabosťami
Hoci Lincoln dnes pôsobí ako takmer mytologická postava, bol v prvom rade človek so svojimi silnými i slabými stránkami. V jeho mladosti sa objavili epizódy, ktoré svedčia o jeho temperamentnej povahe. V jednom momente zlosti vraj tak divoko triasol svojím politickým protivníkom, že mu takmer zlomil väzy. Vedci z univerzít v Bostone a Minnesote sa tejto udalosti venovali podrobnejšie. Zistili, že v tom čase Lincoln užíval tabletky obsahujúce ortuť, ktoré mu mali pomôcť s jeho melanchóliou. Tieto lieky však mali nebezpečný vedľajší účinok - spôsobovali agresivitu.
Vedci, ktorí v roku 2001 v časopise Perspectives in Biology and Medicine publikovali svoje zistenia, rekonštruovali zloženie lieku na základe receptov z 19. storočia. Sám Lincoln si však uvedomil nebezpečnosť týchto liekov. Niekoľko mesiacov po nástupe do funkcie ich prestal užívať, pretože ako sám napísal, robili z neho "zlého" človeka. V období občianskej vojny už bolo obdivované jeho sebaovládanie aj pri provokáciách, čo svedčí o jeho osobnom raste a schopnosti prekonať vlastné nedostatky.
Predtuchy a sny: Mystická stránka prezidenta
Abraham Lincoln sa zaujímal o sny a ich význam, čoho dôkazom je jeho list manželke z roku 1863. V liste ju varuje, aby nedala ich synovi Taddeusovi do ruky zbraň, pretože o ňom mal "škaredý sen". Taktiež sa uvádza, že členovia jeho vládneho kabinetu si po jeho smrti spomenuli, ako im ráno v deň atentátu rozprával o svojom sne o "rýchlej plavbe cez neznáme vody". Tieto sny sa mu mali opakovať pred významnými udalosťami.
Ward Hill Lamoni, Lincolnov bývalý právnický kolega a priateľ, priniesol po jeho smrti príbeh o zvláštnom sne, ktorý mal Lincoln len pár dní pred atentátom. V sne videl mŕtvolu v obklopení vojakov a smútiacich v Bielom dome. Keď sa spýtal na identitu mŕtveho, dozvedel sa: "Je to prezident. Zavraždili ho." Tento príbeh, zverejnený v roku 1880, je však mnohými historikmi považovaný skôr za legendu. Otáznikom zostáva, prečo sa o sne nezmienili priamo po atentáte jeho najbližší. Navyše, sám Lincoln mal podľa záznamov dodať, že telo vo sne nebolo jeho vlastné, čo naznačuje, že sen nevnímal ako priamu predzvesť vlastnej smrti.
Slováci v Lincolnovom vojsku: Nečakané spojenie
Zaujímavé spojenie s Lincolnovou érou nachádzame aj v príbehoch Slovákov, ktorí sa zúčastnili americkej občianskej vojny. Napriek tomu, že masová emigrácia z Uhorska do Spojených štátov nastala až koncom 19. storočia, už počas vojny (1861-1865) slúžilo v Lincolnovom vojsku aj niekoľko Slovákov, ktorí mali s bojmi bohaté skúsenosti z európskych revolúcií.
Kniha "Slovaks in America" publikovaná Slovenskou ligou v Amerike uvádza mená osemnástich vojakov slovenského pôvodu, ktorí bojovali v Lincolnovom vojsku. Jedným z nich bol aj Michal Mihalóci, rodák zo Zemplína, ktorý študoval na vojenskej akadémii vo Viedni a zapojil sa do revolučných bojov v roku 1848. Po súboji s priateľom Ľudovíta Štúra, Ferencom Pulszkým, v Londýne, kde utrpel vážne zranenie, odcestoval do Chicaga. Tam zorganizoval družinu vojakov uhorského, českého a slovenského pôvodu, ktorá sa mohla nazývať "Lincolnovi strelci slovanského pôvodu". Lincoln osobne vyhovel ich žiadosti.
Mihalóciho jednotka sa zúčastnila troch významných bitiek: pri Perryville (1862), pri rieke Stones (1862) a pri zátoke Chickamauga (1863). Hoci prvé dve bitky skončili víťazstvom Severu, pri Chickamauge utrpeli porážku. Mihalóci bol vo februári 1864 zranený a o pár dní nato zomrel.
Ďalším dobrodruhom bol František Samuel Figuli z Klenovca. Tento svetobežník slúžil nielen v americkej občianskej vojne, ale zúčastnil sa aj Krymskej vojny a zrejme bojov o zjednotenie Talianska. Jeho život je zahalený tajomstvom a historici sa rozchádzajú aj v dátume jeho narodenia. Figuli, syn súkenníka a obchodníka s obilím, študoval medicínu v Pešti, ale po revolúcii v roku 1848 sa zapojil do bojov. Po vydaní zatykača na neho útekom do Turecka a následne do Ameriky. Jeho účasť v americkej občianskej vojne potvrdzuje text na jeho náhrobku: „Chátal pak s Amerikánmi, za volnost milou smele bojoval, Ameriku si tak zamiloval, že občanem jejím se stal.“ Po vojne sa venoval lekárskej praxi a podnikaniu, údajne pestovaniu bavlny a tabaku. V 70. rokoch 19. storočia sa vydal na odvážnu cestu do polárnych oblastí, ktorá sa mu zrejme stala osudnou.
Generál Eugen Kozlay, ďalší účastník vojny, získal vojenské skúsenosti v boji proti rakúskemu cisárovi. Po potlačení uhorskej revolty odišiel do Ameriky, kde viedol dobrovoľnícky pluk, najmä z Nemcov, a bojoval aj v kľúčovej bitke pri Gettysburgu. Po vojne odchádzal do civilu s hodnosťou generála. Jeho potomkovia objavili jeho rozsiahle denníkové záznamy a listy, ktoré poskytujú cenný pohľad na jeho život, ako aj na bežný život v Uhorsku a Amerike v druhej polovici 19. storočia. Hoci jeho priama slovenská identita je spochybňovaná, niektoré časti denníka naznačujú silné puto so Slovenskom.
Do Lincolnovho vojska patrili aj ďalší Slováci, ako napríklad G., absolvent vojenskej akadémie v Grazi, ktorý pôsobil ako zememerač a bojoval aj v mexickej vojne. Iný zememerač bol zajatý a zbúchaný južanmi pri mapovaní oblasti pri Bolivare v Tennessee.
Rasové otázky a Lincolnova identita
Počas Lincolnovho prezidentského obdobia (1860-1865) sa objavovali špekulácie o jeho rasovom pôvode, predovšetkým v súvislosti s jeho postojom k otroctvu a jeho snahou o zrušenie segregácie. Niektorí naznačovali, že Lincoln mal neprirodzene blízke puto s Afroameričanmi. Tieto klebety však nepoškodili jeho popularitu, a to ani v rasovo napätých rokoch občianskej vojny.
Keď Lincoln prvýkrát kandidoval na prezidenta, jeho oponenti na juhu nespochybňovali jeho rasu. S nástupom jeho protiotrokárskej platformy však začali južanské noviny zverejňovať politické karikatúry zobrazujúce Lincolna v spoločnosti čiernych žien a podporujúceho medzirasové vzťahy. S postupom vojny a s Lincolnovým vyhlásením o emancipácii v roku 1863, ktoré oslobodilo ľudí na území Konfederácie, sa tieto náznaky stali explicitnejšími.
Hoci niektorí učenci predložili diskutabilné dôkazy, napríklad Lincolnov opis seba ako "tmavopletého" s "hrubými čiernymi vlasmi", a jeho otcov opis jeho "rojnej" pleti, "čiernych" vlasov a "hnedých" očí, tieto tvrdenia sú často spochybňované. Dôležité je však poznamenať, že Lincoln žil v hlboko rasovo rozdelenej dobe a vo svojich vyhláseniach jasne naznačoval hranicu medzi sebou a čiernymi Američanmi. Dokonca aj jeho čierni podporovatelia ho vnímali v tomto kontexte. Tieto špekulácie sú teda skôr výsledkom rasistickej propagandy jeho oponentov, než odrazom skutočnosti.
Odkaz Abrahama Lincolna
Abraham Lincoln zomrel 15. apríla 1865, deň po atentáte, ktorý naňho spáchal John Wilkes Booth vo Fordovom divadle. Dožil sa 56 rokov. Necelé tri mesiace pred jeho smrťou americký Kongres 13. dodatkom k ústave oficiálne zrušil otroctvo. Pamiatka na tohto významného prezidenta, ktorý viedol Spojené štáty cez občiansku vojnu, zrušil otroctvo a položil základy modernej Ameriky, žije dodnes. Možno ju označiť aj prostredníctvom jednotných osláv Dňa vďakyvzdania, významného sviatku od samých počiatkov osídľovania Ameriky, ktorý Lincoln vyhlásil za celonárodný. Jeho odkaz ako bojovníka za jednotu, demokraciu a ľudské práva zostáva inšpiráciou pre generácie.
tags: #rekonstrukcia #abraham #lincoln